Mala len 200 dolárov a veľkú chuť objavovať svet. Petrina Thong si kúpila letenku do Štokholmu a domov do Kuala Lumpur sa vrátila stopom. Trvalo jej to 13 mesiacov, no ako sama tvrdí, tento zážitok rozhodne stál za to. A hoci je dnes väčšina z nás pri cestovaní opatrnejšia než predtým, Petrina stopovanie odporúča všetkým ženám.
29-ročná rodáčka z malajzijského mesta Petaling Jaya odletela v júni 2015 do švédskeho Štokholmu bez konkrétnych plánov. Domov však dorazila až minulý mesiac – po tom, čo navštívila 22 krajín sveta. Jej cesta viedla zo Švédska cez Dánsko, Nemecko a Poľsko až do Pobaltia. Odtiaľ sa cez Poľsko, Slovensko a Maďarsko presunula k moru. Navštívila Slovinsko, Taliansko a Chorvátsko a potom sa presunula cez Bosnu, Čiernu Horu, Albánsko, Kosovo a Bulharsko až do Turecka. Odtiaľ pokračovala cez Irán, Pakistan, Indiu a Thajsko až domov do Malajzie.
„Keď som minulý rok letela do Štokholmu, šla som tam s úmyslom vyskúšať stopovanie, nevedela som si to totiž vôbec predstaviť,“ povedala mladá scenáristka Daily Mailu. „Tak som si povedala, že to skúsim a budem tak tri až šesť mesiacov cestovať, podľa toho, ako dlho sa mi podarí prežiť s rozpočtom 200 dolárov.“ Peniaze minula za tri mesiace, no Petrina sa rozhodla prijať ďalšiu výzvu – cestovať bez peňazí a bez plánov ďalej.
„Postavila som sa k ceste a šla tam, kam auto, ktoré mi zastavilo.“ V Taliansku a Švédsku čakávala aj dve hodiny, vo východnej Európe, napríklad v Bosne či Chorvátsku, jej to vraj netrvalo ani 15 minút. „Stopovanie v Bosne bolo rýchlejšie ako čakanie na autobus.“
Jedlo hľadala v odpadkoch a pri stravovacích zariadeniach dojedala zvyšky, čo ľudia nechali na stoloch. Na trhoch si pýtala ovocie, ktoré by sa už nepredalo. „Večer som si vždy pohľadala nejaké miesto na kempovanie alebo som sa nechala k niekomu pozvať domov.“
A to aj napriek tomu, že vo východnej Európe a na Blízkom Východe jej sex navrhovala polovica vodičov, ktorí ju viezli. „Bolo im jedno, že hovorím, že mám priateľa, alebo som vydatá alebo veriaca. Tak som sa potom vyhrážala, že vyskočím z auta. Vtedy obvykle prestali. Nechcú mať na svedomí smrť.“
Najhorúcejšie chvíľky si preto Petrina zažila pri prechádzaní hranice z Iránu do Pakistanu cez provinciu Balochistan. „Vzhľadom na pomerne časté únosy cestovateľov mi nedovolili cestovať osamote,“ vysvetľuje Petrina. „Od iránskej hranice som sa viezla v policajnom aute, stráženom ešte ďalšími dvomi ozbrojencami na motorke.“ Práve v Iráne pritom Indonézanka stretla najpohostinnejších ľudí. Celý január strávila v Teheráne a nemala vraj problém s dopravou ani s prenocovaním. „Iráncom na ženách veľmi záleží a matky si veľmi vážia,“ hovorí. „Kamkoľvek som šla, ľudia ma zastavovali na ulici a pýtali sa, či nepotrebujem niekde prespať. Každý cestuje s rodinou, takže som sa cítila bezpečne. A stále ma ponúkali jedlom. Myslela som, že prasknem!“
Aj napriek niekoľkým nepríjemnejším zážitkom Petrina Thong iným ženám cestovanie na vlastnú päsť a stopovanie odporúča. „Myslela som si, že to bude neskutočne ťažká cesta, ale keď sa na to pozerám spätne, vôbec to nebolo zlé. Samozrejme som sa často sama seba pýtala, čo tu, do pekla, robím a prečo som sa na to dala, ale získala som nový pohľad na svet. V televízii vídame násilníkov a vrahov a bojíme sa vystrčiť nos z domova. Ale ja som zistila, že ľudia sú všade neuveriteľne milí a ochotní pomôcť. Teraz už viem, že aj keď sa stratím v krajine, v ktorej sa nedohovorím a nemám žiadne peniaze, aj tak budem v poriadku. Svet vôbec nie je taký zlý, ako sa zdá.“
PETRINA ODPORÚČA
1. Usmievajte sa.
Ľudia sú vtedy oveľa priateľskejší a ochotnejší pomáhať.
2. Ale buďte tvrdí, ak je to nevyhnutné.
Párkrát sa mi stalo, že som sa dostala do nepríjemnej situácie len preto, že som nikoho nechcela uraziť. Nerobte to. Riaďte sa inštinktmi a ak sa necítite bezpečne, radšej rýchlo odíďte.
3. Dôležité veci si schovávajte.
Pas, kreditné karty a peniaze by ste vždy mali nosiť vo vrecúšku pod šatami. Nikdy nedávajte cenné veci do vreciek na šatách.
4. Stopujte s rozvahou.
Obliekajte sa decentne. Nestopujte v noci. V aute nezaspite. Stále sledujte cestu alebo mapu, aby ste sa uistili, že vodič ide správnym smerom. Ak sa necítite v bezpečí, kričte a hneď z auta vystúpte.
5. Naštudujte si vopred miestne zvyky.
V konzervatívnejších krajinách sa môže aj úsmev považovať za pozvanie. Je dobré pripraviť si historku, ako na vás čaká manžel / brat / priateľ. Ja som dokonca nosila falošný zásnubný prsteň. Ani to však niekedy mužov neodradilo.
A ČO DO BATOHA?
- telefón, fotoaparát, nabíjačky a káble
- dve súpravy oblečenia a plavky
- uterák a šľapky
- stan a spací vak
- lieky proti bolesti, vlhčené obrúsky, rúž na pery, krém na tvár
- kobercovú pásku, vrecia na odpadky, uzatvárateľné sáčky
- časopisy a perá
- pas, kreditné karty, malú hotovosť
- vidličku a lyžicu