Stalin, Hitler a tí ostatní: Sídla diktátorov dodnes lákajú davy

 

Hitler a Orlie hniezdo, Nemecko

Orlie hniezdo neďaleko bavorského Berchtesgadenu bolo kedysi Hitlerovou víkendovou horskou chatou. Vodcovi ho k 50. narodeninám odovzdal v mene NSDAP jej autor Martin Bormann, ktorý postavil masívnu stavbu s meter hrubými múrmi na jednej z najkrajších vyhliadok v Nemecku (1834 m n.m). Dostanete sa k nej asi po trojhodinovej túre alebo autobusom. Pôvodne pritom k chate neviedla asfaltová cesta, tú museli v krkolomnom skalnatom teréne vrchu Kehlstein vybudovať práve na Hitlerovu žiadosť. Na jej konci sa nachádza 124-metrový do skaly vytesaný tunel, ktorým premáva prepychový výťah. Ten vás za 41 sekúnd vyvezie priamo do Orlieho hniezda, ktoré je dnes zaplnené rôznymi darmi zahraničných štátnikov. Ak máte záujem aj o pár faktov z histórie, pozrite si dokumentačné múzeum na začiatku turistickej trasy.

 

Stalin a dača pri jazere Rica, Gruzínsko

Sovietsky diktátor, ktorý má podľa odhadov historikov na svedomí až 20 miliónov životov, mal hneď päť letných rezidencií. Každá z nich musela byť vždy pripravená na jeho príchod a Stalin nikdy vopred neprezradil, do ktorej práve mieri. Dôkazom jeho neustáleho strachu o vlastnú bezpečnosť je aj dača na brehu jazera Rica. V roku 1947 si ju diktátor nechal vybudovať hlboko v hustých lesoch Abcházie (autonómneho regiónu Gruzínska neďaleko hranice s Ruskom), kam viedla len jediná cesta. Aby rezidencia so stromami ešte lepšie splynula, nechal ju namaľovať na tmavozeleno. V letnom sídle sa nachádzali prijímacie miestnosti, tri spálne, veľká knižnica a samostatný dom pre ochranku, ktorá mala až 300 členov. Dodnes sa tu zachovalo mnoho kusov pôvodného vybavenia.

 

Mussolini a Villa Torlonia, Taliansko

Taliansky diktátor Benito Musselini si vybral skutočne dobre, za svoje sídlo si zvolil neoklasicistickú Villu Torlonia, ktorú postavili spolu s veľkolepými záhradami v rokoch 1802 až 1806. O štvrťstoročie neskôr pribudli k hlavnej budove viaceré stavby, poukazujúce na zašlú slávu Rímskej ríše. Snáď aj preto si ju v roku 1925 vybral Mussolini za svoje sídlo, ktoré od Torloniovcov prenajímal za jednu líru ročne. Il Duce tu organizoval večierky s premietaním filmov a nechal si tu postaviť aj tenisový kurt. Oveľa viac ale investoval do vybudovania podzemných vzduchotesných bunkrov (najprv pod záhradou vily a potom aj pod samotnou budovou), v ktorých by našiel úkryt v prípade bombardovania alebo chemického útoku. Dnes sa tam nachádza Dokumentačné oddelenie tunajšieho múzea, kde môžete zhliadnuť aj filmy z Mussoliniho doby.

 

Franco a kráľovský palác El Pardo, Španielsko

Prírodná oblasť Real Sitio de El Pardo 15 kilometrov od centra Madridu patrila už od 14. storočia k obľúbeným loveckým revírom panovníkov. V roku 1406 si tu postavili prvé sídlo, ktoré prešlo v priebehu dejín viacerými premenami. Tú najvýznamnejšiu nariadil cisár Karol V., keď si v roku 1547 El Pardo vybral za svoje oficiálne sídlo. Palác zaujal aj generála Francisca Franca, ktorý tu žil od skončenia španielskej občianskej vojny až do svojej smrti v roku 1976. Dnes tu bývajú vzácne štátne návštevy, palác je ale tiež prístupný turistom. Tí tu môžu obdivovať nábytok z 18. a 19. storočia aj tapisérie navrhnuté Goyom. Veľkej pozornosti sa tešia aj osobné predmety generála Franca, napríklad jeho písací stôl, postele alebo televízor z dôb, keď ešte španielska televízia ani nevysielala.

 

Napoleon a Château de Fontainebleau, Francúzsko

Zámok Fontainebleau neďaleko rovnomenného mesta asi 75 kilometrov od Paríža patrí s vyše 1500 miestnosťami a 130-akrovým parkom k najrozľahlejším vo Francúzsku. Jeho počiatky siahajú do 12. storočia, súčasnú vonkajšiu podobu ale získal najmä prestavbou v 16. storočí. Počas Veľkej francúzskej revolúcie bolo množstvo umeleckých diel a inventáru zničených, v roku 1804 si ale zámok vybral za svoje sídlo Napoleon Bonaparte a nechal ho znova kompletne zariadiť. V rezidencii, ktorú panovník označil za „skutočný domov kráľov“, bolo podpísaných viacero významných zmlúv a dohôd. Práve sem tiež Napoleon unikol pred odjazdom do vyhnanstva a nakrátko sa tu zastavil aj počas svojho úteku z Elby. V zámku môžete okrem množstva iných zaujímavostí obdivovať aj cisárov trón z roku 1805.

 

Tito a Vila Bled, Slovinsko

Juhoslovanský prezident Josip Broz Tito si vedel užívať život a rezidencií mal údajne až 32! Tá oficiálna s názvom Beli dvor sa nachádzala v Belehrade a leto zas často trávil na ostrove Brijuni. Mimoriadnej Titovej obľube sa však tešil aj slovinský Bled, kde si v medzivojnovom období nechala na mieste staršieho sídla na brehu jazera postaviť novú vilu juhoslovanská kráľovská rodina. Ich plány však zhatila 2. svetová vojna, po skončení ktorej si nedokončenú stavbu pre seba vyhliadol sám Tito. Plány len málo pozmenil a v roku 1947 bola jeho letná rezidencia uprostred rozľahlého parku hotová. Juhoslovanský prezident v nej hostil mnohé vzácne návštevy a rád sem prichádzal oddychovať aj súkromne. Dnes je z Vily Bled luxusný hotel s nemenej vzácnymi hosťami.

 

Nicolae Ceaușescu a Palatul Primaverii, Rumunsko

Akokoľvek atraktívna je predstava stráviť noc pod rovnako strechou ako Tito, oveľa viac sa o súkromí diktátorov dozviete v Palatul Primaverii („Jarnom paláci“) v Bukurešti. Od roku 1965 do roku 1989 to bolo súkromné sídlo rumunského prezidenta, kde Nicolae Ceaușescu býval s manželkou Elenou a deťmi Nicu, Zoiou a Valentinom. Dodnes v ňom môžete obdivovať nielen premyslenú architektúru paláca s luxusným a pohodlným interiérom, ale aj dekorácie z rôznych druhov vzácneho dreva, pôsobivú zbierku malieb rumunských umelcov, drahé tapisérie a mozaiky. Vďaka množstvu zachovaných artefaktov a fotografií tiež nahliadnete do súkromia obávaného politika, spoznáte nielen jeho vkus, ale aj záľuby či denné zvyky.

 

Mao Ce-tung a jeho šanghajský domov, Čína

Ak vás viac zaujíma Mao Ce-tung, musíte sa prirodzene vydať až do ďalekej Číny. V centre Šanghaja stojí nenápadný tradičný dom shikumen s tehlovými múrmi, vysokými stropmi a veľkými oknami. Dvojpodlažná stavba z roku 1915 bola v roku 1924 Maovým domovom len necelý rok, práve tu ale vytvorili múzeum, kde môžete podrobne spoznať politické aktivity aj súkromný život tohto "človeka z ľudu“. Všetko je dobre zdokumentované množstvom pôvodných listín aj fotografií. Pre ešte lepšiu predstavu môžete v jednej z miestností vidieť aj voskovú figurínu Veľkého kormidelníka počas písania listu a jeho manželky Yang Kaihui, ktorá sa práve stará o deti. Chýbať samozrejme nemôže ani pôvodný nábytok, Maove oblečenie, aj ďalšie osobné veci ako pero, ceruzky, čajník či cigary.

 

Zdieľať článok na Facebooku