Najväčším darčekom Nežnej je sloboda: Takto sme na dovolenky cestovali kedysi

17.11.2019 |   |    | 

Mladým ľuďom to dnes možno bude pripomínať zlé sci-fi, v minulosti však bol svet skutočne rozdelený na dve časti a pohyb medzi nimi nebol jednoduchý. Odhliadnuc od politickej situácie bolo navyše cestovanie úplne iné aj kvôli technologickému pokroku. Takéto sú naše spomienky na dovolenky spred pár desaťročí.



 

Výber destinácií

V súčasnosti môžete cestovať prakticky kamkoľvek na svete, pokiaľ to vaša peňaženka dovolí, v minulom režime bol ale výber veľmi obmedzený aj pre tých najväčších boháčov. K moru sa jazdilo do Bulharska, Rumunska či Juhoslávie, veľmi obľúbené bolo maďarské jazero Balaton. Väčšina ľudí ale oddychovala najmä doma na Slovensku či v Čechách. Po revolúcii sa síce hranice otvorili, väčšina krajín ale bola na naše pomery príliš drahá, takže bol výber pre väčšinu ľudí naďalej dosť obmedzený.

 

Cestovné doklady

Dnes vám do mnohých krajín stačí len občiansky preukaz, v minulosti vám cestu do zahraničia nezaručil ani pas. Ak ste chceli prekročiť hranice (s výnimkou niekoľkých krajín Východného bloku), nutnosťou bol čistý výpis z registra trestov, devízový prísľub z banky, s ktorým ste si kúpili valuty v schválenej výške a tzv. cestovná doložka, pre ktorú bol nutný súhlas mnohých ľudí. Toto všetko sa vybavovalo niekoľko mesiacov a úspech nebol vôbec zaručený. Vaše dovolenkové plány mohli stroskotať aj pri tom najmenšom podozrení, že chcete emigrovať.

 

Doprava

V súčasnosti už máte na výber z rôznych druhov dopravy a ceny sú tiež prijateľné. V minulosti však nízkonákladové aerolinky neexistovali a lietanie bolo luxusom, ktorý stál veľa peňazí. Väčšina ľudí preto na dovolenku cestovala autom alebo autobusom, aj tu sa však komfort nedal so súčasnosťou ani porovnať. Klimatizácia, navigácia aj prenosné obrazovky sú výdobytkom modernej doby, kedysi sme si museli vystačiť s dokorán otvorenými oknami a autoatlasmi na kolenách a jedinú zábavu poskytovala okrem slovných hier magnetofónová páska, ktorá občas riadne „zatiahla“. Autosedačky sa v podstate nepoužívali, a tak sa deti počas cesty vzadu poriadne mrvili.

 

Hranice

Dnes je na mnohých hraniciach ich prechod iba formálnou záležitosťou, v minulosti sme však na týchto miestach museli tráviť dlhé a dlhé hodiny. Colníci totiž kontrolovali všetko – cestovné doklady so všetkými povoleniami a presným množstvom valút, ale aj jednotlivé položky v batožine. S čím ste odišli, s tým ste sa mali aj vrátiť a ak niečo pribudlo, museli ste to presne vydokladovať. Na hraniciach kontrolovali kufre, kabelky, všetky časti auta, ale aj telesné otvory, kde by sa niečo dalo ukryť. V lepšom prípade by vám tieto veci boli zhabané, v tom horšom by ste kvôli nim mohli skončiť za mrežami.

 

Ubytovanie a stravovanie

Po páde režimu bolo cestovanie za hranice z formálneho hľadiska jednoduchšie, veľkým problémom však boli peniaze. V krajinách za železnou oponou boli ceny v porovnaní s tými doma priam astronomické. A tak kým dnes ľudia v snahe ušetriť využívajú napríklad couchsurfing, my sme sa často museli uspokojiť so spaním v aute alebo v stane „nadivoko“. Kemp, penzión či hotel si, skrátka, mnohí z nás nemohli dovoliť. Podobne to bolo aj so stravou a cestovateľským zvykom našincov sa stalo nosiť si čo najviac jedla z domu.

 

Peniaze

Bežnou súčasťou našich peňaženiek je dnes kreditná a platobná karta, vďaka ktorým nás veľmi netrápi ani zmena meny. Množstvo krajín je navyše v eurozóne, a tak v nich pohodlne platíme tým, čím doma. V minulosti to ale takto jednoducho nefungovalo. Každá krajina mala vlastnú menu a mnohí z nás si doteraz pamätajú približnú hodnotu rakúskeho šilingu, talianskej líry, francúzskeho franku či nemeckej marky. Nevyhnutnou súčasťou cestovania totiž bolo zamieňanie peňazí v zmenárňach či bankách a prepočítavanie cien. Väčšinou sme došli na to, že sú oveľa vyššie ako u nás, a tak sme si veľmi užívať nemohli.

 

Spojenie s domovom

Dnes už bez mobilu neurobíme ani krok, v nie tak dávnej minulosti však nič podobné neexistovalo a naši blízki o nás celé dni nič nevedeli. Ak sme chceli zatelefonovať domov, museli sme nájsť telefónnu búdku. Krátky telefonát nám za pár minút zhltol všetky pripravené mince, pohodlnejšou alternatívou preto bolo volať na účet volaného (zaplatil to teda ten, komu sme volali, čo musel spojovateľke vopred odsúhlasiť). Rodinu či priateľov sme zvykli z dovolenky pozdraviť aj prostredníctvom pohľadnice, preto sme so sebou nosili diáre s adresami.

 

Dovolenkové spomienky

Odfotiť a „zavesiť“ na sieť, aby všetci vedeli, kde sa práve nachádzate? Na to zabudnite. Kedysi digitálne fotoaparáty neexistovali a všetko sme museli zaznamenávať na fotografický film. Dnes naň spomíname s krásnou nostalgiou, no tento spôsob mal aj mnohé nevýhody (a nemyslíme tým nemožnosť retušovania ani selfie). Predovšetkým bolo filmy potrebné kupovať. Neboli lacné a mali len niekoľko presne stanovených políčok (napríklad 36), takže sme si každé „cvaknutie“ spúšte poriadne rozmysleli. Rolky filmu bolo navyše nutné po celú cestu opatrovať a neraz sa stalo, že sa nám nejaká zničila alebo stratila a bolo po spomienkach. Ak sa nám ale materiál podarilo šťastne dopraviť až domov, o to krajšie bolo oživiť si spomienky po vyvolaní fotografií. Veď to niekedy trvalo aj pár týždňov.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Foto: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Sobota, 14. december. 2019. Meniny má Branislava, Bronislava.

TOP VIDEO


TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa