V ČSSR zahynuli na hraniciach stovky ľudí, jedného z nich roztrhali psy: Spoveď vojaka, ktorý bol pri tom

18.11.2019 |   |    | 

Dnes berieme možnosť cestovať ako samozrejmosť, v minulosti však za svoju túžbu po slobode zaplatilo mnoho ľudí vlastným životom. K najznámejším obetiam minulého režimu patril Hartmut Tautz, iba 18-ročný mladík, ktorého pri neozbrojenom prekročení hranice roztrhali psy. Podarilo sa nám získať svedectvo muža, ktorý ich vypustil.



 

Československá socialistická republika svoju hranicu v oboch smeroch veľmi prísne strážila. Podľa údajov Ústavu pamäti národa pri snahe o jej nelegálne prekročenie prišlo o život viac než 400 osôb. Jedným z nich bol len 18-ročný Hartmut Tautz.

 

Tragický osud

Hartmut Tautz pochádzal z Nemeckej demokratickej republiky. Mal rád klasickú hudbu a venoval sa hre na klarinet. Keď mal 18 rokov, rozhodol sa emigrovať na Západ. Pri Ústí nad Labem ilegálne prekročil hranice medzi NDR a ČSSR a vlakom odcestoval do Bratislavy, kde sa 1. augusta 1986 ubytoval v Študentskom domove Družba. Presne o týždeň sa v Petržalke rozhodol prekročiť hranicu do Rakúska. Vo večerných hodinách pomocou klieští prestrihol drôtené zátarasy, no signalizácia zalarmovala dvojčlennú hliadku Pohraničnej stráže Kopčany, ktorá sa nachádzala neďaleko. Ivan Hirner a Oldřich Kovář naviedli svojich služobných psov na stopu a vyzvali ich k útoku. Asi 22 metrov pred hranicou cvičené zvieratá Tautza dostihli a zaútočili naňho. Bolo približne pol jedenástej, do Vojenskej nemocnice však ťažko zraneného mladíka doviezli až krátko pred polnocou a o štvrť na dve nadránom skonal. Nemuselo sa to stať, podľa lekárskej správy neutrpel Tautz zranenia nezlúčiteľné so životom a v prípade podania prvej pomoci mohol žiť.

 

Ten, ktorý vypustil psy

Človeka, ktorý psy na mladého Nemca vypustil a ako prvý ho tiež našiel, tieto udalosti  mátajú dodnes. Ivan Hirner mal v čase tragickej udalosti 8. augusta 1986 len 21 rokov a bol vojakom základnej povinnej vojenskej služby. Pridelili ho k psovodom, jeho úlohou bolo strážiť štátnu hranicu pred nepriateľmi a narušiteľmi komunistického režimu a v prípade potreby použiť psy. Hirnerovi pridelili československé ovčiaky Riša a Roba. „Boli mimoriadne agresívne, polovičné vlky, zozačiatku som sa ich bál, lebo nikoho neakceptovali, len svojich psovodov. Ak vás nevideli tri týždne, pri prvom kontakte vás nepoznali a chvíľu trvalo, kým sa to zmenilo,“ opisuje Hirner, ktorý doteraz mlčal a o tragickej udalosti prehovoril po prvýkrát pre občianske združenie V Lepších časoch, ktoré zbiera výpovede ľudí z čias Železnej opony.

 

Hartmut utekal pri zmene hliadok

Ivan Hirner si zaspomínal aj na tragické udalosti osudného dňa: „Čakal som na svojom stanovisku na striedanie kolegov, keď prišiel signál, že niečo je narušené. Všetko sa pripisovalo tomu, že to bola hliadka, ktorá ma šla striedať,“ hovorí. Pri výmenách hliadok spájali vojaci drôty, čím mali preverovať funkčnosť signálnej steny. „Chvíľku trvalo, kým som dostal pokyn, aby som signál preveril. Vypustil som psov obvyklým spôsobom. Vystrelila sa svetlica na určitú stranu, psy sa rozbehli za svetlicou a stratili sa v kukuričnom poli. Počul som už len ich brechot,“ spomína Hirner. Podľa neho nič nenasvedčovalo tomu, že by bola narušená hranica. „V tom čase prebiehal aj výcvik psov, nikomu by ani nenapadlo, že práve v tejto dobe sa niekto pokúsi prekročiť hranicu,“ povedal bývalý pohraničník. Medzitým bol podľa neho vyhlásený aj bojový pohraničný poplach. „V prvom momente som si myslel, že psy napadli vojakov. Vojaci mi však povedali, že psov nevideli, tak som ich ďalej hľadal,“ opisuje Hirner udalosti počas tragickej noci. Vystrelil svetlice a začal hľadať psy v kukuričnom poli. „Bola tma, nebolo to jednoduché. Trvalo to 10 alebo 15 minút, už si nepamätám presne. Prišiel som na miesto. Ten pohľad neprajem nikomu. Všade bola zvalená kukurica, psy ležali na zemi, celé miesto smrdelo od ľudskej krvi a  na zemi ležal zranený človek,“ hovorí o hrôze Hirner.

 

Neposkytol mu prvú pomoc

Po chvíli prišiel na miesto jeho kolega Kovář. „Okamžite som sa spojil s dozorujúcim dôstojníkom a oznámil mu, čo sa stalo,“ hovorí Hirner. Kým kolega Kovář zostal pri ťažko zranenom Hartmutovi, on kontroloval, či sa v okolí nenachádzajú ďalší narušitelia, presne tak, ako ich to učili na výcviku. „Ťažko sa to dnes vysvetľuje a rozumiem, že to dnes nechce nikto chápať, ale aj my sme mohli byť v ohrození života,“ dodáva. Faktom však je, že Hartmutovi nikto neposkytol prvú pomoc a namiesto urýchleného transportu do nemocnice ho držali určitú dobu na rote. „Ťažko sa na to odpovedá, kto to nezažije, nevie to pochopiť, nemal by to ani posudzovať. Človek je v šoku, to by ste museli zažiť, aby ste to vedeli vyhodnotiť a nikomu to neprajem. Urobil som to, čo som mal, okamžite som informoval dozorujúceho roty, tým to pre mňa končilo. To, že ho dlho držali na rote, to som ja už nemohol ovplyvňovať,“ dodáva hlavný aktér tragickej udalosti, pri ktorej zomrel mladý človek.

 

Odkaz pre matku a sestru

Hirner vie, prečo to hovorí. Keď je totiž reč o zodpovednosti a vine, vždy sa skloňuje práve jeho meno. „Samozrejme, že za to môžem ja, lebo som vtedy slúžil, ale myslím si, že to nebola chyba len mňa, ale celého systému, ktorý bol tak nastavený. Komunisti chránili hranice tak, aby k nám neprišli zahraniční nepriatelia a ľudia neutekali. Bol som prvý styk na hranici. Určite som to však nespôsobil len ja. Ja s tým musím žiť, nie socialistický štát, ktorý ma tam poslal,“ hovorí bývalý príslušník pohraničnej stráže. To, čo sa stalo, je Hirnerovi úprimne ľúto, hoci vie, že jeho slová nemajú pre pozostalých, Hartmutovu matku a sestru, žiadnu váhu. „Samozrejme patrí sa ospravedlniť. Ale čo sa stalo, už sa neodstane... Aj keby človek chcel vrátiť ten čas. To však vrátiť späť nejde, tak už naozaj ostáva len ospravedlniť sa celej rodine,“ odkázal Hirner Tautzovcom.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Utorok, 10. december. 2019. Meniny má Radúz.

TOP VIDEO


TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa