Prekrásne jazero Sarez leží v pohorí Pamír v Tadžikistane. Patrí k prírodným divom Ázie, ale podľa OSN je tiež časovanou bombou. Lemuje ho totiž prírodná hrádza, ktorá by v prípade narušenia spôsobila najväčšiu prírodnú katastrofu v dejinách ľudstva.
Jazero Sarez leží v pohorí Pamír, obklopené horami s výškou viac než 2.300 metrov. Na dĺžku meria asi 75,8 kilometra a s hĺbkou niekoľko stoviek metrov má objem viac než 16 kilometrov kubických. Jazero je podľa Tadžikov najmladšie na svete – vzniklo začiatkom roka 1911 po zemetrasení s magnitúdou 6,5 – 7 stupňa Richterovej stupnice, ktoré si vyžiadalo 302 ľudských životov.
Z okolitých strmých svahov sa vtedy zosunulo 2,2 kilometrov kubických pôdy a skál, ktoré prehradili rieku Bartang. Vzniknutý násyp je s dĺžkou 5 kilometrov, šírkou 3,2 kilometra a výškou do 567 metrov najväčším na svete. Pomenovaný je Usoi – podľa dediny, ktorú zemetrasenie úplne zničilo.
Vedci sa obávajú, že táto prírodná priehrada stojí na veľmi nestabilnom podloží a ak by sa v prípade ďalšieho silného zemetrasenia zrútila, došlo by ku katastrofickým záplavám. Údolie Bartang pod násypom je totiž veľmi úzke a strmé, takže by sa voda nemala kde rozptýliť.
Už v roku 1999 vydala Organizácia spojených národov stanovisko, opierajúce sa o zistenia vedcov v oblasti: „Milióny ton vody, skál a sedimentu by sa spustili dolu riekami Bartang, Panj a Amu Darya možno až do Aralského jazera a ovplyvnili by životy asi 6 miliónov ľudí v Tadžikistane, Afganistane, Uzbekistane, Turkmenistane a Kazachstane.“
OSN vyjadrila aj ďalšie obavy: „Ohrozená je tiež unikátna biodiverzita Pamíru a niekoľko prírodných rezervácií v západnom Tadžikistane, kde žijú medzinárodne chránené druhy zvierat, napríklad extrémne vzácny snežný leopard či jelea Bukhara. Samotné údolie Bartang je domovom viac než 1200 rôznych druhov rastlín, mnohé z nich sa nikde inde na svete nenachádzajú.“
Vedci pripomínajú, že zemetrasenie nie je jedinou hrozbou – katastrofu môžu spôsobiť aj dutiny, ktoré do priehrady v priebehu rokov vyhĺbila voda. „Úplné zrútenie je nepravdepodobné, avšak aj preliatie hladiny v dôsledku zosuvu pôdy do jazera by zničilo životy desiatok tisíc ľudí. Celá horská oblasť by navyše bola neobývateľná pre celé generácie.“
Existuje v tejto situácii vôbec nejaká nádej? Odborníci veria, že niekoľko možností tu je, obrovským problémom je však poloha jazero ďaleko od civilizácie. Vedú k nemu len dve cesty, aj tie sú v zime často neprejazdné. Keď v roku 1911 došlo k zemetraseniu, ktoré pochovalo celú dedinu Usoi, správy o nešťastí sa k ostatným dostali až po šiestich týždňoch!
Do úvahy pripadá odsávanie vody pumpou, ale aj vybudovanie tunela pod jazerom, ktorý by časť vody odvádzal preč a znížil tlak na priehradu. Tadžický prezident Emomali Rahmon zas v roku 2018 prišiel s plánom využívať jazero ako zdroj pitnej vody pre jeho krajinu aj susedný Uzbekistan, vďaka čomu by sa hladina tiež znížila. Zatiaľ sa však v údolí žiadne zásadné zmeny nedejú a vlády stredoázijských štátov ako aj OSN a Svetová banka naďalej monitorujú situáciu. Dokedy to však bude stačiť?
