Rok 2020 pri pohľade z vesmíru: Toto je 10 najzaujímavejších FOTOgrafií našej planéty

 

Maliarske plátno na dne mora

Na Zemi je mnoho pekných miest, kde pod morskou hladinou vznikajú zaujímavé tvary z morských rias a piesku. Žiadne z nich sa ale nemôže rovnať Veľkému bahamskému násypu, ktorý bol v dobe ľadovej ostrovom, no postupne ho úplne pohltila voda. Tvorí ho biely uhličitý piesok a vápenec, najmä z pozostatkov koralov. Farby a krivky na snímke z 15. feburára teda síce pripomínajú maľbu, vznikli však vďaka geologickým procesom a obyvateľom morí.

 

Večne nepokojná sopka Popocatepetl

Popocatepetl je druhým najvyšším vrchom Mexika a patrí tiež k najaktívnejším sopkám v krajine. Jej vrchol vo výške 5.426 m n. m. je trvalo pokrytý ľadom a pri priaznivých poveternostných podmienkach ho vidno aj zo 70 kilometrov vzdialenej metropoly. 10. januára 2020 vulkán opäť vybuchol a vo feburári nasledovalo množstvo ďalších menších erupcií. Z tohto mesiaca pochádza aj naša fotografia.

 

Balchašské jazero v juhovýchodnom Kazachstane

Snímka dňa zo 7. marca 2020 zachytáva Balchašské jazero, ktoré ostro kontrastuje s béžovou púšťou na juhovýchode Kazachstanu. Hoci boli mnohé vodné plochy v tomto období ešte zamrznuté, ľad v severnej časti jazera sa už začal lámať a topiť, odhaliac tak zvírený sediment a piesčité dno. Nad hlbšími časťami Balchašského jazera zostala hladina zamrznutá až do posledného marcového týždňa.

 

Nočné svietiace oblaky

K najpozoruhodnejším prírodným javom patria nočné svietiace oblaky. Obvykle sa tvoria vysoko v atmosfére (okolo 80 kilometrov nad povrchom Zeme), keď vodná para zamrzne okolo čiastočiek meteorického prachu a vzniknutú tenkú vrstvu mrakov osvetlí slnečné svetlo, ideálne zospodu. Najlepšie sa dá tento jav pozorovať v oblasti Arktídy, občas sa však vyskytne aj južnejšie, napríklad  vo Francúzsku či v Kalifornii.

 

Dva v jednom

Na fotografii z vesmírnej stanice ISS vidno krátko pred úsvitom hneď dva zaujímavé fenomény. Žiarenie atmosféry (tlmená červeno-žltá farba) vzniká chemickou interakciou medzi kyslkom, dusíkom a inými molekulami v hornej časti atmosféry. Jasnozelený oblúk polárnej žiary je zas výsledkom vzájomného pôsobenia medzi slnečnou energiou a magnetickým poľom Zeme. Na horizonte sa potom ešte črtá vychádzajúce slnko (modrý pruh).

 

Kométa Neowise

K najvýznamnejším astronomickým javom roka jednoznačne patrila nezvyčajne jasná kométa Neowise, ktorú bolo možné vidieť aj voľným okom. Objavil ju 27. marca 2020 infračervený kozmický teleskop Amerického úradu pre letectvo a kozmonautiku s označením C/2020 F3 Neowise, po ktorom aj kométa nesie svoj názov. Najlepšie pozorovacie podmienky na jej pozorovanie u nás nastali v druhej polovici júla, fotografia zo stanice ISS však vznikla ešte začiatkom mesiaca.

 

Kučeravé oblaky

Zaujímavo tvarové oblaky sa obvykle tvoria v oblasti s pasátmi. Vznikajú vtedy, keď prúdenie obchádza nejakú prekážku. Na fotografii z 9. júla zo satelitu Terra je to ostrov Madeira severne od Kanárskych ostrovov. Fenomén je známy ako ako Kármánov vír, pomenovaný podľa maďarsko-amerického matematika, leteckého inžiniera a fyzika, ktorý okrem iného skúmal aj prúdenie vzduchu.

 

Veľké soľné jazero v pestrých farbách

Táto fotografia vznikla 5. júla, keď sa vesmírna stanica ISS nachádzala nad severným Utahom. Zachytáva východnú časť Veľkého soľného jazera, ktoré má rozlohu až 4.400 kilometrov štvorcových a voda v ňom má vyššiu salinitu než more. Farebné soľné polia ležia medzi pohorím Promontory Mountains a priemyselnou oblasťou  na východe.

 

Požiar v južnej Kalifornii

V septembri 2021 zasiahol oblasť pohoria San Gabriel jeden z najničivejších požiarov v histórii Kalifornie. Trval tri týždne a zasiahol približne 460 kilometrov štvorcových lesa, k čomu výrazne napomohol aj silný vietor, korý viackrát zmenil smer. Na fotografii zo satelitu Landsat vidno vypálené oblasti, oheň, nezasiahnutú vegetáciu aj mestá s infraštruktúrou (dole).

 

Zakalený záliv Winyah

Do morského zálivu Winyah v Južnej Karolíne (USA) sa vlievajú až štyri rieky (Waccamaw, Pee Dee, Sampit a Čierna rieka). Každá z nich preteká cez močiare, mokrade a lesy a vďaka množstvu napadaného lístia a odumretých rastlín získava výraznú žltkastú a hnedú farbu. Po silných dažďoch, ako napríklad tie, ktoré spôsobil hurikán Sally v polovici septembra, je tento fenomén ešte výraznejší.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku