V stopách najslávnejšej múmie: Ötzi mal ťažký osud, kliatba vraj postihla aj jeho objaviteľov

Najskôr sa zdalo, že človek sa do ľadového zovretia dostal niekedy okolo roku 1500. Záverečná správa podrobného výskumu talianskych a rakúskych vedcov však vyvolala senzáciu - ukázalo sa, že "ľadový muž" Ötzi - ako ho pomenovali podľa miesta nálezu - žil v dobe okolo 3300 rokov pred n. l. Stal sa tak vážnym súperom egyptskej múmie Ginger, považovanej za najstaršiu známu ľudskú múmiu na svete a vydal nesmierne vzácne svedectvo o živote Európanov v dobe medenej.

Nález podrobne preskúmali talianski odborníci v talianskom Miláne a dôkladnou analýzou DNA dokázali, že Ötzi bol priamym predkom ľudí žijúcich v nehostinných Alpách, v pohraničnej oblasti Rakúska a Talianska. Pri jeho tele sa našiel aj luk a tulec s 12 šípmi ako aj kresadlo na založenie ohňa.

Ľadový muž Ötzi mal v čase svojej smrti asi 45 rokov, mal hnedé oči a vlasy. Bol oblečený v koženom odeve s kapucňou, obuté mal kožené čižmy vystlané slamou. V koženom vrecku mal uhlíky, ktoré mohli byť horúce, aby ho chránili pred zimou. Jeho múmia bola vysoká 159 cm a vážila 11,5 kilogramu. Podľa odhadu vedcov bol muž z ľadu vysoký asi 164 cm a vážil okolo 50 kg.

Na Ötziho chrbte a rukách sa našlo 61 tetovaní. Podľa odborníkov nemali ornamentálnu funkciu, ale prekvapivo presne korešpondujú s umiestnením akupresúrnych tetovaní v Ázii, kde sa však začali používať až dvetisíc rokov po živote ľadového muža z Álp.

Ötzi nebol vegetariánom, analýza obsahu jeho tráviaceho traktu ukázala, že konzumoval aj mäso. Vedcom sa tiež 2. mája 2012 podarilo z jeho tela izolovať doposiaľ najstaršie vzorky ľudskej krvi. Nemeckí a talianski experti pomocou veľmi presného mikroskopu skúmali tkanivo odobraté z rany po šípe, a tiež z tržnej rany na jeho pravej ruke. Získali pritom doteraz najstaršie vzorky červených krviniek.

_________________________________________________________________________________________

Množstvo tipov na návštevu Rakúska nájdete na stránke austria.info/sk.

_________________________________________________________________________________________

Vedci zistili, že ľadový muž trpel neznášanlivosťou laktózy a bakteriálnym ochorením známym ako lymská borelióza. Ako v roku 2012 informovala internetová stránka BBC, Ötzi mal krvnú skupinu 0 a genetickú predispozíciu na srdcovocievne ochorenia. Anomálie v jeho DNA poukazujú na bližšiu príbuznosť s dnešnými obyvateľmi Korziky a Sardínie než s populáciou pevninskej Európy. Ötziho predkovia sa s veľkou pravdepodobnosťou prisťahovali z oblasti Blízkeho východu.

Neschopnosť jeho organizmu spracovávať mliečny cukor (laktózu) podľa vedcov poukazuje na skutočnosť, že ľadový muž žil v období na sklonku doby kamennej, keď ešte nedošlo k širšiemu rozšíreniu poľnohospodárstva. Zistenie, že Ötzi trpel lymskou boreliózou, je vôbec prvým zdokumentovaným prípadom tohto infekčného ochorenia, často prenášaného kliešťami, u človeka.

O príčinách jeho smrti však vedci stále diskutujú. Časť z nich sa domnieva, že Ötziho prenasledoval nepriateľ a na úpätí hory prišlo k súboju, v ktorom ho zranili. Röntgenové snímky dokázali, že Ötzi mal zlomené rameno a niekoľko poranení hlavy. V blízkosti lopatky objavili vedci časť vystreleného šípu.

Profesor Horst Seidler z Viedenského inštitútu pre antropológiu sa domnieva, že práve vystrelený šíp mohol byť dôvodom úmrtia. Strela síce nezasiahla životne dôležité orgány, vyvolala však masívne krvácanie, šok a silné bolesti. Pravdepodobne sa už nikdy nedozvieme, či išlo o pokus o vraždu, vybavovanie si vzájomných účtov medzi členmi jednotlivých kmeňov alebo čosi iné.

Nielen samotný Ötzi však mal krutý koniec života, ťažký osud mal vraj postihnúť aj tých, čo narušili jeho večný odpočinok. Tak ako sa hovorí o „kliatbe faraónov“, aj v súvislosti s ľadovým mužom z Álp sa spomínajú podivné úmrtia siedmich ľudí, čo s jeho múmiou prišli do styku. Jej objaviteľ Helmut Simon napríklad v roku 2004 prišiel o život počas horskej túry v Alpách asi 150 kilometrov od miesta nálezu.

Vyše 5000 rokov stará múmia z neskorej doby kamennej (eneolitu) je dnes umiestnená v Juhotirolskom archeologickom múzeum v Bolzane. Popri dočasných výstavách sa môžete tešiť aj na tú stálu, ktorá je venovaná výhradne Ötzimu. Spoznáte okolnosti jeho objavenia, ohlasy v médiách a predovšetkým všetky pôvodné nálezy – múmiu ako aj praveké nástroje. Výstava tiež približuje denný život v dobe medenej a vedecké skúmanie ostatkov ľadového muža. Jej vrcholom je verná rekonštrukcia podoby ľadového muža počas jeho života.

Ak vás však viac zaujíma jeho smrť, mali by ste sa vydať do studeného, ale nádherného prostredia Ötztalských Álp. Na vrchole hory Grawand stojí rozhľadňa s nádhernými výhľadmi do doliny Schnalsal. Tam samotné miesto nálezu označuje kamenná mohyla.

Autor: © Zoznam/ako