Slováci strávili deň s kmeňom Mentawai: Potetovaní domorodci žijú jednoducho, ale krásne
Pod indonézskym ostrovom Sumatra na Mentavajských ostrovoch hlboko v dažďovom pralese dodnes žije tradičným životom kmeň, ktorý dostal prezývku „kvetinkoví ľudia“ či „šťastní ostrovania“. Verí sa, že patria k najstarším kmeňom v Indonézii.
Kmeň Mentawai súostrovie obýva už od roku 500 pred naším letopočtom a prvýkrát bol „objavený“ v roku 1621 Holanďanmi. Dnes tu môžete nájsť približne 30.000 domorodcov, ktorí si vybrali izolovaný život od modernej komunity.
Doteraz udržiavajú životný štýl a tradície, ktoré zdedili po svojich predkoch. Niektoré z nich sú tisícky rokov staré. Majú vlastný jazyk, kultúru, zvyky a dokonca aj vieru. Sú animisti a veria, že všetky predmety v prírode majú svoju dušu, preto ich považujú za živé bytosti.
Jedným z najunikátnejších zvykov kmeňa Mentawai je ich tetovanie, považované za najstaršie na svete, lebo existuje už od 15. storočia pred naším letopočtom. Typickým vyobrazením sú čiary a znaky, ktoré reprezentujú identitu komunity, pôvod či sociálny status.
Títo ľudia žijú jednoduchým skromným životom v harmónii s prírodou. Vodcom komunity je šaman, ktorého spoznáte podľa kvetinky za čelenkou. Odievajú sa tradične. Zatiaľ, čo muži nosia len nohavice vyrobené z dreva spod kôry stromu, ženy uvidíte v sukni, ktorú si poskladali z palmových alebo banánových listov.
Bývajú v drevenom dome, ktorému sa lokálne hovorí „uma“. Väčšinou je postavený pre viacero rodín. Vzadu je miestnosť pre ženy, kde majú svoju kuchyňu a podložku na spánok so sieťkou proti komárom. V strede domu je izba pre mužov a v predsieni je miestnosť, kde sa všetci zdržiavajú počas dňa.
Dom je tmavý, vytvára tieň, ktorý vo vlhkej džungli ponúka príjemné útočisko. Na stenách vás neminie pohľad na lebky prasiat a opíc. Sú zavesené, lebo majú dušu. Keby sa odhodili, domácim by sa prestalo dariť.
Kalendáre či hodiny tu nehrajú rolu. Kvetinkoví ľudia sa riadia len svetlom a tmou. Tabak má pre nich cenu zlata a vypĺňa im prestávky počas denných aktivít. Skoro ráno sa ženy vyberú na rybačku do neďalekej rieky a muži zas na lov opíc.
Počas dňa kŕmia dobytok, vyrábajú košíky, podložky na spanie alebo chystajú jed na šípy, ktorými lovia zvieratá. Po obede sa postarajú o záhradu, na ohni upečú tradičné jedlo „sagu“ alebo idú nájsť červy na večeru. Červy jedia za živa, opečené na ohni alebo aj v polievke varenej z bambusu.
Kmeň je považovaný za kultúrnu a sociálnu súčasť spoločnosti a dnes víta desiatky turistov každý mesiac. Turisti sa na pár dní integrujú do domácnosti šamana, učia sa spomaliť a žiť tradičným životom tohto kmeňa. V jednoduchých podmienkach, tradičnej strave či limitovanej hygiene.
Je to však skúsenosť, kde si možno uvedomia, s akým pokojom v duši sa dá prežiť život a že ku šťastiu stačí naozaj málo. Lebo títo ľudia si naozaj nasadia úsmev na tvár každé ráno a nosia ho celý deň.
Autor: © Zoznam/Lenka & David Haring
Zdieľať článok na FacebookuNovinky.sk
Gurman.sk
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.