Pomalé, ale napínavé: Preteky ťažných koní sa v Japonsku tešia veľkej popularite (VIDEO)

Posledným oficiálnym miestom, kde sa tieto silové preteky zvané banei keiba konajú, je mesto Obihiro na ostrove Hokkaidó. Počiatky tohto športu siahajú na koniec 19. storočia. V Obihire sa dostihy konajú po celý rok, piesková dráha s dvoma kopčekmi meria 200 metrov a sane vážiace cez 600 kilogramov na závodisku dvíhajú oblaky prachu.

V mrazivom dni sa na štart postavilo osem koní, ktoré pri pretekoch striedajú krok a klus. Potom sa ale zvieratá náhle zastavia a popadajú dych počas prvej z niekoľkých prestávok, ktoré závod trvajúci najrýchlejším koňom asi dve minúty, rozdeľujú.

"Prestávky dodávajú závodu napätie," hovorí 24-ročná austrálska turistka Esther McCourtová, ktorá obdivuje veľkosť týchto robustných koní, dvakrát ťažších ako plnokrvníci. "Nezáleží na tom, ako sa im podaril štart. Rozhodujúcich je rovnako posledných 50 metrov. Poradie sa môže kedykoľvek zmeniť," vysvetľuje McCourtová.

Džokeji na saniach stoja, kričia a bičujú svoje kone dlhými oťažami, aby ich povzbudili k pohybu vpred. Priaznivci banei keiba odmietajú akékoľvek obvinenia z týrania zvierat. Ťažným koňom známym ako banba sa podľa nich dostáva riadna starostlivosť a neťahajú náklady, ktoré by presahovali ich možnosti.

"Ak sa plnokrvníci rodia, aby pretekali, kone banba sú stvorené na ťahanie," povedal tréner Jošijuki Hattori, ktorého kone získali množstvo ocenení. Ťažné kone "predtým pracovali na poliach, pracovali pre nás, ľudí, a my chceme túto tradíciu udržať," dodáva Hattori.

Na konci 19. storočia používali japonskí osadníci na ostrove Hokkaidó tieto odolné kone na poľnohospodárstvo, prepravu tovaru a ťažbu. Ich silu začali skúšať aj počas rôznych slávností. Z týchto hier postupne vznikol špecifický jazdecký šport, ktorý bol formalizovaný po druhej svetovej vojne.

Dostihy, ktoré umožňujú stávky, boli pred niekoľkými desaťročiami veľmi populárne. Potom ale starnutie japonskej populácie a hospodárska stagnácia viedli k ich vymiznutiu, s výnimkou dostihov v Obihire. Nečakanú novú vlnu popularity zažili banei keiba počas pandémie covidu-19, počas ktorej sa mnoho Japoncov dalo na stávkovanie po internete.

O rozšírenie záujmu o tieto dostihy sa snažia rôznymi prostriedkami aj ich usporiadatelia. Okrem závodiska v Obihire napríklad zriadili malú zvieraciu farmu, ktorá má prilákať najmä deti.

"Mnoho ľudí ani nevie, že kone neslúžia len na cval a nosenie jazdcov na chrbte," povedala 21-ročná ošetrovateľka Juno Gotová, ktorá sníva o tom, že sa stane džokejkou. Preteky banei keiba podľa nej umožňujú širokej verejnosti spoznať starobylú kultúru ťažných koní a poskytujú "iný zážitok ako ostatné dostihy".

Aj dvadsaťsedemročný dostihový divák Taiči Jamada dúfa, že tento šport bude žiť ďalej, aby sa tradícia udržala. "Pre kone musí byť náročné ťahať také ťažké bremená. Divák si potom nemôže pomôcť a povzbudzuje ich krikom," hovorí Jamada.