Nádherný podvod: Japonské záhrady vôbec nevznikli v Japonsku

V skutočnosti pochádzajú z Číny

Táto informácia vás možno prekvapí. I keď ich názov hovorí o niečom inom, v skutočnosti japonské záhrady pochádzajú z úplne inej krajiny. Základy tohto záhradníctva totiž môžeme nájsť v Číne, kde mali k dispozícii len menšie plochy. Maximálne tak museli využiť každý kúsok, aby ľuďom vytvorili ideálne miesto na oddych a zabudnutie starostí. Z Číny sa tento nápad posunul najprv do Kórey a nakoniec sa dostal aj do Japonska. Tam si tento koncept upravili podľa svojich požiadaviek a práve tak sa japonské záhrady rozšírili do sveta už pod týmto pomenovaním. Okrem využitia malého priestoru sa snažili prirodzene rešpektovať prírodu. To znamenalo, že na rozdiel napríklad od anglického štýlu záhrad, v ktorom museli neustále strihať a upravovať kríky či stromy, v tomto prípade dostávali všetky vysadené rastliny a dreviny väčšiu voľnosť. Vďaka tomu vyzerali prirodzenejšie a vytvárali pocit harmónie.

Dominanciou má byť bonsaj

Centrálnym bodom japonskej záhrady sú bonsaje. Tie by mali byť vizuálne najvýraznejšie a mali by poskytovať hlavné miesto pre relax. Často je priamo pri nich umiestnená lavička, odkiaľ by mal byť skvelý výhľad na ďalšie zaujímavé prvky záhrady. Druhým dôležitým prvkom je voda. Môže to byť napríklad menšie jazierko, pretekajúca rieka alebo malý vodopád, no práve tento živel vytvára v mysliach ľudí upokojenie a pomáha odpútať sa od starostí. Nezaberá však veľkú časť záhrady, pretože naďalej by mali vynikať najmä rastliny. Tie sa spájajú taktiež s kameňmi a drevom. Z nich by mali byť vytvorené všetky dekorácie i úžitkové predmety.

Viac zelene ako kvetov

Pri európskych záhradách sme často zvyknutí, že majú veľa kvetinových záhonov. Tie sú potešením pre oči a počas roka ponúkajú vždy nejakú inú kombináciu a alternatívu podľa aktuálnej sezóny. Filozofia japonských záhrad je však iná. Tie sa snažia ponúknuť ľuďom niečo trvácne, čo tu zostane veľa rokov. Z toho dôvodov tam nájdete len minimum kvetov. Skôr im dominujú zelené listnaté rastliny a dreviny, ktoré navyše takto vytvárajú aj vizuálne jednoliaty celok bez rušivých momentov. Ďalším dôležitým bodom je, aby záhrada aspoň čiastočne odrážala aj možnosti daného miesta, kde vznikne záhrada. Mali by ste tomu prispôsobiť napríklad výber kameňov, ale aj rastlín, ktoré zodpovedajú danému regiónu.

Japonské záhrady v Česku

Na Slovensku žiadnu väčšiu prístupnú japonskú záhradu nemáme. Menšiu však môžete obdivovať v Botanickej záhrade v Bratislave či pri súkromných objektoch. V Česku však majú viacero ukážok tejto záhradnej architektúry. Jedna z nich sa nachádza v ZOO v Plzni, ktorá je prepojená s botanickou záhradou. Časť nej je venovaná práve japonskému záhradníctvu. Jedna menšia záhrada v tomto štýle vznikla aj pri Múzeu Jána Ámosa Komenského v Uhorskom Brode, no tá najkrajšia sa nachádza v Poběžovciach, kde ju na prelome 19. a 20. storočia vytvorila dcéra japonského obchodníka so starožitnosťami, ktorá sa tam vydala.

Milujú ich Angličania, nájde sa aj v Monaku či Írsku

Japonské záhrady sú veľmi obľúbené aj v Európe. Napríklad v Írsku ju nájdete v paláci Powerscourt, ktorý je známy svojím veľkým parkom. Jedna z jeho izolovaných častí je venovaná tomuto štýlu záhradníctva. Rozlohou nie je veľká, ale v obklopení stromov prináša to pravé súkromie a relax, ktoré by malo byť hlavným motívom. Krásnu japonskú záhradu majú aj v Monaku. Nachádza sa v modernej časti a i keď je to rušnejšia oblasť, po prekročení brány sa dostanete do úplne iné sveta relaxu a harmónie. Prístupná je zadarmo. Veľkými milovníkmi japonských záhrad sú Angličania a Tatton Park v Cheshire je dokonca považovaná za jednu z najkrajších záhrad tohto štýlu mimo Japonska. Vznikla v Eduardovskej dobe, keď boli takéto úpravy veľmi trendy.

Autor: © Zoznam/David