Tristo slov pre sneh, osem pre ročné obdobia a šesť pre sobie stopy: Bohatý jazyk Saamov mizne

 

Prekladateľ a turistický sprievodca Pentti Pieski z mesta Utsjoki na ďalekom fínskom severe miluje, keď môže vyjsť na svojej lodi chytať divoké lososy. Za posledné tri roky ale na lov už nevyráža, pretože Fínsko aj Nórsko lov divokých atlantských lososov na rieke Teno zakázalo, aby chránilo ich źmenšujúcu sa populáciu.

Pre Pieskiho je to dvojnásobná strata. Chýbajú mu rybárske výpravy a tiež rozhovory, ktoré sa obyčajne pri love viedli v starobylom jazyku, ktorý je pre lov lososov za polárnym kruhom typický - v severosaamčine.

Táto reč je najpoužívanejšia z desiatich saamskych jazykov. UNESCO ich všetky zaradilo na zoznam ohrozených jazykov, ktoré sú tesne pred zánikom. Saamov, ktorí sa po tisíce rokov vyrovnávali s extrémami polárneho podnebia, dnes v Laponsku žije asi 50 000 až 100 000.

Na území dnešného Nórska, Švédska a Fínska hovorí saamskymi jazykmi asi 20.000 až 30.000 ľudí. Od najrozšírenejšej severosaamčiny, ktorú podľa odhadov hovorí zhruba 20.000 ľudí, cez mimoriadne vzácnu umejskú saamčinu, ktorú užíva iba 25 osôb, až po takmer vymretú terskú saamčinu na ruskom území.

Avšak tieto všeobecné údaje nevystihujú, aký dôležitý význam majú špecifické jazyky pre tradičné laponské činnosti, ako je rybolov alebo chov sobov, rovnako ako pre pozorovanie a opis arktického počasia. Saamčina má napríklad viac ako 300 slov pre sneh, osem slov pre rôzne ročné obdobia a šesť rozličných slov pre označenie stôp sobov, ktoré sa osamelo potulujú.

Môže ísť o soba, ktorý utiekol od stáda (ruvggáldat), vyplašeného soba (hiras) alebo soba, ktorý má tendenciu sa túlať sám (duoddil, jadas, linka, hilbesboazu, meahcehas alebo loavsku). Aj pre niečo tak špecifické, ako je vyplašený sob, existuje mnoho zvláštnych slov v závislosti od pohlavia a veku (cohcas, várgu, árgi, biltu, čuosku, dirboges, eaidanas, menodahkes).

Podľa Klemettiho Näkkäläjärviho, ktorý je predsedom Saamskej rady pre klímu a výskumníkom na Helsinskej univerzite a na univerzite v Oule, však niektoré slová týkajúce sa snehu a poveternostných podmienok už nie sú potrebné, pretože sneh a počasie, na ktoré sa vzťahujú, sú stále vzácnejšie alebo postupne mizne práve v dôsledku zmeny klímy.

Sápmi, ako sami Saamovia svoju krajinu za polárnym kruhom nazývajú, je región, ktorý sa ohrieva štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty. Rastúce teploty zmenili arktický ekosystém, na ktorom závisia tradičné spôsoby živobytia a obživy Saamov, ako sú rybolov a chov sobov. Výraz diaľkakátrievdan, klimatická zmena, je v severosámčine novo existujúce slovo a stalo sa hojne používaným, uvádza Näkkäläjärvi. "Saamovia hovoria o zmene klímy celkom často, najmä chovatelia sobov," hovorí.

Slovo ealát odkazuje na podmienky, kedy je sneh tak mäkký, že sa sob môže prekopať až k výživným lišajníkom bez toho, aby mu v tom zabránila vrstva ľadu. Vyššie teploty ale vedú k tomu, že na ležiaci sneh často naprší, a keď nasleduje mráz, vytvorí sa tvrdý sneh s ľadom na povrchu a ľadovými vrstvami vo vnútri. Soby sa potom cez ľad nedostanú k lišajníkom, ktorými sa živia.

"Je pravdepodobné, že severosaamsky výraz ealát tiež čoskoro zmizne. Vymizne preto, že takéto podmienky už v 21. storočí nemáme," hovorí Näkkäläjärvi. "Toto slovo krásne vystihuje spojenie medzi prírodou a jazykom, v saamčine potrebujete jedno slovo pre skutočnosť, ktorú by ste v angličtine opisovali troma alebo viacerými vetami," vysvetľuje Näkkäläjärvi.

Podľa vedca Näkkäläjärviho má severosaamčina 360 slov na popis snehu. Niektoré slová sa vzhľadom k miernejším zimám a vyšším teplotám z niekoľkých posledných rokov používajú teraz častejšie. Napríklad výrazy suttádat, njahcu alebo sievladat, ktoré sa viažu k teplejším zimným podmienkam, keď sneh začína topiť.

"Naopak slová popisujúce mrazivé snežné podmienky sa používajú čím ďalej tým menej. Ako napríklad slovo jassa znamenajúce sneh, ktorý leží v lete na kopcoch. Vo fínskom Laponsku zostalo len veľmi málo miest, na ktorých ešte v lete jassa leží," hovorí vedec.

Pentti Pieski si všíma, že sám slovník popisujúci škálu snežných podmienok sa za posledných 20 rokov zmenšil. V skutočnosti sú to ale celé ročné obdobia, ktoré z používanej slovnej zásoby pomaly miznú. "V severnom Laponsku sme ešte pred 20 rokmi hovorili o tom, že máme osem ročných období. Jedno z nich 'jar-leto' nenastáva už každý rok, takže je celkom možné, že zo slovníka v budúcnosti tiež zmizne," uviedol.

Pieski si všíma ďalšie výrazné zmeny v ročných obdobiach. Jesene sú dlhšie. Je menej snehu, ktorý sa tiež skôr topí. Keď sa odlamujú kusy ľadu na rieke, sú menšie a spôsobujú menšie škody. Letá sú teplejšie a je tiež jednoznačne viac daždivých dní v priebehu júna a júla, hovorí Pieski.

 

Zdieľať článok na Facebooku