Koniec výsmechu ekologickým hrozbám: Príroda už ukazuje svoju silu, svet zasiahli extrémy

15.11.2019 |   |    | 

Klimatické zmeny sú témou, ktorá v spoločnosti silno rezonuje. Napriek varovaniam vedcov je ale stále mnoho ľudí, ktorí sú presvedčení, že ide o zveličovanie a situácia v skutočnosti nie je tak naliehavá. Najnovšie správy zo sveta dokazujú opak - príroda ukazuje svoju obrovskú silu a doslova prosí, aby sme s jej ničením konečne prestali.



 

Silné dažde, vietor a záplavy

Juh Európy trápi v týchto dňoch mimoriadne nepriaznivé počasie. Taliansko zasiahli silné dažde a vietor. V regióne Basilikata cez historické mesto Matera prúdili potoky vody a mesto bolo zaplavené bahnom. Taktiež v Apúlii mestečko Gallipoli a priľahlé pláže ohrozovali obrovské vlny, kvôli ktorým lode nemohli vyplávať na more. V niektorých mestách boli zatvorené školy a vylúčená doprava. Benátky bojujú s druhými najvyššími záplavami od roku 1966, zaplavených zostalo množstvo námestí a ulíc. Škody výrazne postihli aj Baziliku svätého Marka a v dôsledku silného vetra boli z kotvísk vytrhnuté mnohé gondoly a člny. Primátor Luigi Brugnaro vyhlásil núdzový stav, mesto nazval zničenou zónou. Meteorológovia predpokladajú zlepšenie počasia na celom území Talianska až v závere týždňa.

Správy o škodách spôsobených silným vetrom a dažďom prichádzajú aj z Chorvátska. V Rijeke boli zaplavené verejné priestranstvá, v Splite zatopilo priestory vzácneho Diokleciánovho paláca. S odčerpávaním vody a odstraňovaním spadnutých stromov mali plné ruky práce aj hasiči v Dubrovníku. V obľúbenej turistickej destinácii zaznamenali rekordné vlny, keď 12. novembra dosahovali maximálnu výšku 10,87 metra s frekvenciou 10 sekúnd, upozorňuje portál HRT Vijesti. Najviac zrážok ale spadlo na ostrove Mali Lošinj a na Istrii, kde fúkal nárazový vietor s rýchlosťou 150 km/h. Vo štvrtok sa počasie v Chorvátsku zlepšilo, no už dnes opäť predpovedajú zrážky a vietor.

Silné dažde, búrky a dokonca aj tornádo zasiahli tento týždeň aj juhoafrickú provinciu Kwa-Zulu Natal. O život už prišlo päť ľudí vrátane sedemročného chlapca, ktorého strhla rieka. Podľa miestnej meteorologickej služby SA sa očakávajú ďalšie dažde, čo povedie k zaplaveniu ciest aj obydlí.

 

Zemetrasenia

Indonéziu včera o 23.17 h miestneho času (17.17 h SEČ) zasiahlo silné zemetrasenie. Podľa údajov indonézskeho geofyzikálneho ústavu dosiahli otrasy magnitúdu 7,4, zatiaľ čo americká geologická služba USGS, ktorá monitoruje seizmickú aktivitu vo svete, ju vyčíslila na 7,1. Miesto vzniku seizmológovia lokalizovali približne 130 kilometrov severozápadne od mesta Jailolo v indonézskej provincii Severné Moluky. Tichomorské centrum varovania pred cunami navyše vydalo na základe "predbežných parametrov" výstrahu pred vlnami vyvolanými týmto zemetrasením, ktoré môžu zasiahnuť pobrežia vzdialené od miesta vzniku menej než 300 kilometrov.

Južné Francúzsko zasiahlo v pondelok mierne zemetrasenie s magnitúdou 5,4. Informovala o tom francúzska agentúra monitorujúca zemetrasenia. Otrasy udreli predpoludním a ich epicentrum sa nachádzalo blízko mesta Montelimar v departemente Drôme. Podľa reakcií na sociálnych sieťach otrasy cítili v mestách Montpellier, Lyon, Saint-Étienne, Grenoble, Avignon či Marseille.

Horšie na tom však bol Irán, kde si silné zemetrasenie s magnitúdou 5,9 pred týždňom vyžiadalo päť mŕtvych a vyše 300 zranených. Iránske seizmologické centrum informovalo, že zemetrasenie udrelo o 2:17 miestneho času v okrese Tark v provincii Východný Azerbajdžan, zhruba 400 kilometrov severozápadne od Teheránu. Región v pohorí Alborz po ňom zasiahlo ešte ďalších vyše 40 následných otrasov, ktoré obyvateľov vyhnali z ich domovov. V Iráne sú však zemetrasenia takmer na dennom poriadku, keďže jeho územím prechádzajú hlavné tektonické zlomy.

Odborníci upozornili aj na stovky otrasov v okolí islandského vulkánu Askja. V prípade, že by došlo k výbuchu, doprava v Európe by bola na niekoľko dní úplne ochromená, podobne ako tomu bolo v roku 2010 po erupcii sopky Eyjafjallajökull.

 

Extrémne nízke teploty a sneh

Severnú Ameriku v týchto dňoch trápia extrémne mrazy. Ako upozorňuje kanadský portál Global News, v Toronte cez týždeň teploty klesli až 17 stupňov pod nulu. Zástupcovia mesta vykonali niekoľko opatrení, otvorili dočasné útulky pre bezdomovcov a obyvateľom radili, aby čo najviac obmedzili svoj pohyb vonku. V stredu bola pocitová teplota v meste až mínus 20 stupňov, dnes je už našťastie teplejšie. Zima oficiálne začína až 21. decembra.

Extrémne počasie zasiahlo aj USA, v mnohých častiach husto sneží. Podľa CNN malo  až 70 percent krajiny čeliť mínusovým teplotám. V severnom Michigane napadlo takmer 80 centimetrov snehu, v meste Buffalo v štáte New York je to len 23, aj tak bol ale prekonaný rekord 77-ročný rekord. Mnohé miesta hlásia najnižšie teploty v histórii, zavreli niekoľko škôl. Na zľadovatených cestách zahynulo najmenej päť ľudí zahynulo, vrátane 8-ročného dievčatka.

Extrémne počasie trápi aj Britov. V Južnom Walese bolo pre sneh mnoho ciest nezjazdných, niekoľko škôl zatvorili kvôli zaplaveným cestám. Pre silné dažde hrozí, že budú rozvodnené rieky a zatopia aj obydlia. V Anglicku včera vydali až 160 varoví pred povodňami. Noc zo štvrtka tiež bola najstudenšia v histórii meraní.

 

Požiare

Austrália bojuje tento týždeň s ničivými požiarmi, ktoré podľa odhadov zasiahli viac ako 1,1 milióna hektárov pôdy. Nový Južný Wales už v pondelok vyhlásil výnimočný stav, keď hasiči bojovali s viac ako 70 požiarmi. V utorok bolo pre oblasť metropoly Sydney a jej okolie vydané varovanie pred "katastrofickým nebezpečenstvom požiaru". Stav núdze bude platiť sedem dní. V oblasti uzavreli z bezpečnostných dôvodov 600 škôl.

Od piatka pripravili požiare o život už štyroch ľudí. V štáte Nový Južný Wales síce v noci na stredu nastalo mierne ochladenie, horúce, suché a veterné počasie, ktoré napomáha šíreniu požiarov, však medzičasom zasiahlo aj susedný štát Queensland. "Podmienky sú v súčasnosti veľmi nebezpečné a hasiči už čoskoro nebudú schopní zabrániť šíreniu plameňov," uviedli hasiči a záchranári v Queenslande. Mnohé požiare vypukli v oblasti už v októbri, čo je podľa miestneho experta Paula Reada oveľa skôr, než je obvyklé. Situácia sa podľa neho bude s blížiacim sa letom len zhoršovať. V Austrálii trvá leto od decembra do februára.

 

Extrémne sucho

Rekordných 45 miliónov ľudí v oblasti južnej Afriky bude počas nasledujúcich šiestich mesiacov čeliť vážnemu nedostatku potravín, pričom zhruba štvrtina z nich momentálne zažíva suchom spôsobenú "krízovú" potravinovú neistotu, varovali úrady spadajúce pod Organizáciu Spojených národov (OSN). Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC), do ktorého patrí 16 štátov (Angola, Botswana, Juhoafrická republika, Komory, Konžská demokratická republika, Lesotho, Madagaskar, Malawi, Maurícius, Mozambik, Namíbia, Seychelly, Swazijsko, Tanzánia, Zambia, Zimbabwe) je v zovretí krutého sucha.

Teploty v južnej Afrike podľa Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) stúpajú dvojnásobne rýchlejším tempom než je celosvetový priemer a tento rok počas vegetačného obdobia panuje v centrálnych a západných oblastiach najhoršie sucho za uplynulých 35 rokov. Klimatické zmeny spôsobujú spúšť v chudobných krajinách zápasiacich s prírodnými katastrofami ako cyklón Idai, ktorý v tomto roku zdevastoval región a pripravil o život vyše 1300 ľudí.

 

Cyklóny

Minulý víkend zasiahol cyklón aj pobrežie Indie a Bangladéša. Najmenej osem ľudí zahynulo a viac než dva milióny ďalších strávili noc v evakuačných centrách. V oboch krajinách predtým uzavreli prístavy a letiská. Nízko položené pobrežie Bangladéša, kde žije 30 miliónov ľudí, a východ Indie často sužujú cyklóny. V uplynulých desaťročiach pri nich v okolí Bengálskeho zálivu zahynuli státisíce ľudí. Hoci však početnosť a intenzita cyklónov vzrastá, sčasti v dôsledku klimatickej zmeny, počty obetí sa znižujú vďaka rýchlejšej evakuácii a vybudovaniu tisícov úkrytov na pobreží. V máji oblasť zasiahol cyklón Fani, najsilnejší za celé roky, ktorý si vyžiadal 12 obetí na životoch.

 

Znečistené ovzdušie

Viaceré svetové metropoly trápi extrémne znečistené ovzdušie. K tým najohrozenejším patrí čínsky Peking a Naí Dillí v Indii. Tam sú mimoriadne nebezpečné úrovne znečistenia vzduchu bežné najmä v období od októbra do februára. Úrady už v tejto súvislosti minulý týždeň vyhlásili stav zdravotnej núdze a na niekoľko dní uzatvorili školy. Predstavitelia miestnej samosprávy tiež pristúpili k obmedzeniu používania osobných automobilov. Na základe nariadenia nesmú autá s nepárnym číslom na poznávacej značke jazdiť v nepárne dni a naopak, vozidlá s párnym číslom majú zákaz jazdy v párne dni. Predstavitelia samosprávy na margo nariadenia uviedli, že počas dvoch týždňov jeho platnosti bude každý deň na cestách hlavného mesta Indie o 1,2 milióna registrovaných osobných automobilov menej.

V utorok pre nebezpečne zlú kvalitu ovzdušia zatvorili aj všetky školy v iránskej metropole Teherán, kde žije desať miliónov ľudí. Nad mestom sa vznášal hustý smog vytvorený intenzívnou dopravou a znečistením z tovární. Situáciu zhoršilo to, že v posledných dňoch bolo v meste bezvetrie a nepršalo. Teherán má jedno z najhorších ovzduší na svete a podľa odborníkov je výsledkom to, že Iránci trpia vážnymi zdravotnými problémami.

Znečistenie ovzdušia trápi aj afganský Kábul. Smog a dym pokrývajú mesto takmer každý deň. Vzduch znečisťujú staré autá, elektrické generátory využívajúce nekvalitné palivo a dym, ktorý pochádza zo spaľovania uhlia, odpadu a gumy v domácnostiach či verejných kúpeľoch, pekárňach a tehliarskych peciach. Podľa vedcov dokonca toto znečistenie môže byť smrteľnejšie ako vojna, ktorá v krajine trvá už 18 rokov. Hoci neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o úmrtiach Afgancov v dôsledku chorôb súvisiacich so znečistením, podľa výskumnej skupiny State of Global Air by sa len za rok 2017 dalo takýmto ochoreniam pripísať viac ako 26-tisíc obetí. Pre porovnanie, počas vojny v tom roku podľa dát Organizácie Spojených národov zabili 3 483 civilistov.

 

Živelné katastrofy ľudstvo postihovali odnepamäti. Ich intenzita však v poslednom období skutočne narastá. Aj preto je nutné, aby sme zabránili ďalšiemu zhoršovaniu situácie a každý z nás prispel k ochrane životného prostredia.

Taliansko ako prvá krajina svete už od budúceho septembra zavedie povinné vyučovanie predmetov zaoberajúcich sa klimatickou zmenou a trvalo udržateľným rozvojom. Týmto otázkam budú venovať 33 hodín ročne, čo je v priemere takmer hodina týždenne. Podľa ministra školstva Lorenza Fioramontiho sa aj mnohé klasické predmety, akými sú geografia, matematika a fyzika, budú po novom vyučovať z perspektívy udržateľného rozvoja. Ďalšie krajiny by sa rozhodne mali pridať.

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Foto: SITA/AP, TASR/AP

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Štvrtok, 27. február. 2020. Meniny má Alexander.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa