Hororový úlovok: Rybe chýbal jazyk, v ústach sa jej ukrýval nechutný votrelec

Rodák z Kapského mesta Don Marx (27) sa nedávno vybral k Strelkovému mysu (Cape Agulhas), ktorý tvorí najjužnejší cíp afrického kontinentu. V miestach na pomyselnej hranici Atlantického a Indického oceánu sa mu podarilo vyloviť asi 2,7-kilogramovú rybu, ktorá vyzerala na prvý pohľad úplne bežne. V ústach však mala namiesto jazyka asi 2,5 centimetra dlhého parazita.

Užasnutý rybár ihneď pochopil, že sa jedná o veľmi špecifický druh - zhodou okolností je totiž nádejným oceánografom, a tak o tomto fenoméne už počul. „Vďaka tomu, že študujem morskú biológiu a lovím ryby už od detstva, videl som pomerne dosť parazitov, ktoré žijú na rybách a žralokoch,“ povedal. „Ale nič ma nemohlo pripraviť na moment, keď som otvoril ústa tejto ryby a uvidel toho modrookého votrelca, ako na mňa hľadí späť.“

Marx ihneď urobil niekoľko fotografií, aby dokázal tento druh neskôr identifikovať, a rybu vypustil späť do mora. Keď snímky poslal profesorovi zoológie Nicovi Smitovi, zistil, že sa jedná o úplne nový druh „jazykožravého“ kôrovca, ktoré patria k najzvláštnejším obyvateľom oceánov. Všetky sa rodia ako samce a po osamostatnení sa voľne pohybujú vo vode, až kým nenájdu vhodnú hostiteľskú rybu. Každý z približne 280 identifikovaných parazitov sa zameriava len na jeden druh.

Keď kôrovec nájde správneho hostiteľa, prenikne cez žiabre do vnútra a presunie sa k jazyku. V ústnej dutine pomocou predných klepiet precvakne cievy a cicia krv. Jeho telo sa postupne niekoľkonásobne zväčší - vrátane nôh, ktorými je prichytený na rybu. Jedinou výnimkou sú oči, ktoré tento zvláštny tvor viac nepotrebuje využívať, a tak sa mu ako jediné zmenšia. V tomto období sa samec premení na samicu.

Medzitým nedokrvený jazyk ryby postupne odumiera a odpadne. V tej chvíli jeho mechanickú funkciu preberá parazit – uzavrie pahýľ jazyka a pomáha rybe počas kŕmenia držať korisť na podnebí ústnej dutiny. Sám sa živí krvou a slizom svojho hostiteľa, no okrem nepatrnej straty týchto tekutín mu nijak neubližuje. Práve naopak, ak by ryba zostala bez parazita, vykrvácala by.

„Jazykožravé“ parazity sú známe celé desaťročia, až v ostatných rokov však vedci podrobnejšie skúmali ich životný cyklus a správanie. Popritom tiež zistili, čo sa deje v prípade, že parazit natrafí na rybu, ktorá je už „obsadená“. Obvykle sa vtedy jednoducho prichytí na plutve, kde mu môže spoločnosť robiť aj niekoľko ďalších jedincov. Úbohú rybu tak naraz vyciciava veľká samica vo vnútri aj viac menších samcov vonku.

Telo ryby tiež občas býva miestom párenia a zrodenia nového parazita. Ten sa potom znova cez plutvy dostáva von a vydáva sa hľadať vlastného hostiteľa. Neobvyklé spolužitie potom rozdelí až smrť. Vedci sa domnievajú, že parazit už svoju rybu nikdy neopustí a po jej smrti zahynie. Vylovená dvojica zo Strelkového mysu ešte svoju šancu dostala. Ako totiž Don Marx pripomína, „my ľudia sme len správcami a musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme zaistili ochranu oceánov. Keď trochu spomalíme a obzrieme sa okolo seba, príroda nám odhalí celé svoje čaro.“

Autor: © Zoznam/ako