Autá z iného sveta: Prečo nikdy nevyrazili na cesty?

Dažďová kvapka je nestabilná

Rozumie architektúre, matematike i technike. Vo všetkých týchto odboroch Američan Richard Buckminster Fuller (1895 – 1983) neustále posúva hranice. V roku 1933 predstaví svetu prototyp automobilu Dymaxion (zloženina anglických výrazov dynamic, maximum a tension - dynamika, maximum a napätie). Aerodynamický automobil v tvare dažďovej kvapky je cez šesť metrov dlhý a zmestí sa doň až 11 cestujúcich. Má drevený rám, karosériu z hliníka a riadi sa cez jediné zadné koleso. Bohužiaľ na ceste je nestabilný, zle sa ovláda a pri nehode počas skúšobnej jazdy zahynie jeho vodič. Fuller neskôr skonštruuje ešte dva vylepšené prototypy Dymaxionu, avšak sériovo sa nikdy vyrábať nebudú.

Vajcu vadí bočný vietor

O stroje sa nemecký inžinier Karl Schlör (1911–1997) zaujímal už ako chlapec. Po univerzitných štúdiách techniky s radosťou prijíma ponuku pracovať v Aerodynamickom výskumnom ústave v Göttingene. Koncom 30. rokov minulého storočia tu začína pracovať na prototype elegantného osobného automobilu s minimálnym odporom vzduchu. Verejnosť prvýkrát uvidí sedemmiestny Schlörwagen v roku 1939 na autosalóne v Berlíne a dá mu prezývku „Göttingenské vajce“. Vozidlo ako z inej planéty je cez štyri metre dlhé a asi dva metre široké. Aj vďaka kolesám skrytým pod kapotou má v bežnej prevádzke nižšiu spotrebu paliva, ako si Schlör prial, a vie ísť rýchlosťou takmer 140 kilometrov za hodinu! Do sériovej výroby sa napriek tomu nedostane, pretože „bol náchylný na bočný vietor, ktorý ho mohol v extrémnych prípadoch aj vyhnať z cesty“, vysvetľuje súčasný publicista Aleš Dragoun. Schlör už nestihne tento problém vyriešiť. Vypuká totiž druhá svetová vojna a na celý projekt sa zabudne.

Čierny vták nevzlietne

Vznikne kvôli propagande. Nemecký inžinier Ferdinand Porsche (1875–1951) ho v rokoch 1937–1939 zostrojí priamo na prianie Adolfa Hitlera (1889–1945). Slávny automobilový pretekár Hans Stuck (1900-1978) má v prototype Mercedes-Benz T80 prekonať svetový rekord. Konštruktéri očakávajú, že v ňom pôjde rýchlosťou 750 kilometrov za hodinu! Osem metrov dlhý monopost s tromi nápravami váži 2,7 tony a Porsche ho vybaví leteckým dvanásťvalcovým motorom. Šetriť nemusí ani v iných ohľadoch, celkové náklady na jeho výrobu sa vyšplhajú na závratných 600 000 ríšskych mariek! Avšak Hans Stuck v modeli T80 svoj pokus o rýchlostný rekord neuskutoční. Prestížna akcia, ktorá sa má odohrať na jednej z nemeckých diaľnic, bola naplánovaná na január 1940, kedy už má Hitler iné starosti. „Čierny vták“, ako si nacistický vodca toto vozidlo pomenoval, skončí v sklade. Dnes je k videniu v továrenskom múzeu Mercedesu pri Stuttgarte.

Vrtuľa na vozovku nepatrí

Má byť alternatívou k automobilom s bežným motorom. Francúzsky konštruktér Marcel Leyat (1885–1986) sa rozhodne skonštruovať vozidlo, ktoré bude – rovnako ako lietadlo – uvádzať do pohybu vrtuľa. Prototyp svojho Helicronu dokončí v roku 1932. Kuriózny automobil zatáča zadnými kolesami a dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu. Nevie však cúvať, pretože motor „priamo poháňa onú veľkú drevenú vrtuľu a vodič len pákou reguluje otáčky“, ako upresňuje súčasný publicista Daniel Fuglevič. Ani Helicron sa nebude sériovo vyrábať, a to aj z bezpečnostných dôvodov. Jeho vrtuľa by pri zrážke s iným automobilom či chodcom mohla ľahko spôsobiť katastrofu. Leyatov prototyp sa napriek tomu zachoval do súčasnosti. Prešiel starostlivou rekonštrukciou a vo svojej zbierke ho má múzeum automobilov v americkom Nashville.

Pojazdná kancelária je drahá

Na pohľad vyzerá vskutku pôsobivo. Minivan Stout Scarab z roku 1936 má krásnu prúdnicovú karosériu s dizajnovými prvkami v štýle art deco. Vzniká na popud amerického priekopníka modernej leteckej dopravy Williama B. Stouta (1880–1956), ktorý ho navrhol ako pojazdnú kanceláriu. Je určený pre sedem osôb a v kabíne sú „kožené kresielka, ktoré išli ľubovoľne premiestňovať (len vodičova sedačka bola uchytená pevne), a tiež skladací stolík“, hovorí súčasný publicista Martin Jánský. Elegantné vozidlo tiež vyniká na svoju dobu pohodlným podvozkom, avšak aj táto „vymoženosť“ ho značne predraží. Kvôli vysokej cene je vyrobených len šesť (podľa iných zdrojov deväť) exemplárov tohto údajne prvého minivanu v histórii automobilizmu.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram