Mohutné brvná, ktoré pred viac ako 300 rokmi tvorili súčasť mestského mlyna, našli archeológovia v Trnave pri výskume na pozemku pri Štadióne Antona Malatinského. V hĺbke zhruba tri metre oproti súčasnému terénu ležali od času, keď stavba stratila svoj význam pre obyvateľov a koryto potoka Trnávka bolo presmerované. Investor na mieste stavia podzemné garáže budúceho polyfunkčného domu, všetky drevené konštrukcie boli po preskúmaní následne odstránené z miesta nálezu.
Podľa vedúceho výskumu Róberta Ölveckeho by mohlo ísť buď o sústavu viacerých malých mlynov alebo jednotlivé chronologické fázy jedného mlyna, postaveného tesne za stredovekými mestskými hradbami Trnavy. Už v roku 2019 tam odkryli základy jednej z veží, ktorú, ako všetky ostatné na trnavských hradbách, postavili v priebehu 13. storočia. Objavili aj priepust, otvor, kadiaľ voda Trnávky tiekla cez hradbový múr von z mesta, a zároveň dno a breh potoka, spevnené v tej časti kolmi.
"Vieme podľa písomných poznatkov, že tu stál mestský mlyn, hoci sa na žiadnom zobrazení mesta nenachádza. Išlo o strategickú stavbu, mlyn mlel múku pre obyvateľov, a preto asi na ňu nepotrebovali upútavať pozornosť, keďže stál nechránený až za hradbami," domnieva sa Ölvecky.
Pri výkopoch na ploche zhruba 15 krát desať metrov vtedajšieho ľavého brehu Trnávky zachytili koly, horizontálne uložené brvná a celé, sčasti opracované kmene stromov, ktoré pravdepodobne tvorili súčasť mlynského zariadenia. Ich úlohou bolo zadržiavať a dvíhať hladinu vody a nasmerovať ju želaným smerom, aby sa mohlo točiť mlynské koleso. "Zachovali sa nám iba tie časti, ktoré bývali pod vodou. Postupom času sa zaniesli bahnom, a tak sa zakonzervovali," uviedol.
Archeológovia identifikovali štyri mlynské náhony. V tejto fáze nie je zatiaľ jasné, či išlo o jeden mlyn alebo viacero, ktoré fungovali naraz, alebo vznikali a zanikali postupne. Koryto Trnávky bolo presmerované o niekoľko metrov po roku 1700 a úplne v tom mieste zaniklo začiatkom 20. storočia pri vyregulovaní potoka do jeho dnešného koryta mimo historické centrum.
Pomoc v lúštení otázky očakávajú v podobe dendrochronologickej analýzy, ktorá určí vek stromov pre jednotlivé stavby a tiež čas ich výrubu. Nálezy boli fotogrametricky zdokumentované a bude vyhotovený 3D model preskúmanej lokality. V koryte potoka identifikovali pri prácach množstvo keramických črepov i kostí domácich zvierat. "Lebku koňa, rohy kráv, kôz, býkov a ďalšie. Blízko odtiaľ býval dobytčí trh," konštatoval Ölvecky.
Ako doplnil, počas výstavby polyfunkčného objektu sa archeológovia plánujú v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom Trnava vrátiť k pozostatkom hradbového múru, ktorého chýbajúcu časť mesto plánuje v blízkej dobe náznakovo zrekonštruovať.
