Najstarší chlieb aj rúž na pery: Vedcom sa podarili úžasné objavy

Najstarší známy rúž na svete

Najstarší známy rúž na svete sa nosil pred 5000 rokmi na území dnešného Iránu. Tmavo červená farba na pery v kamennej nádobke sa našla na dávnom pohrebisku v roku 2001, ale vedcom sa až teraz podarilo zistiť, o čo vlastne ide, informoval spravodajský server BBC News.

Medzinárodný tím vedcov uviedol, že sa farba zrejme nanášala štetčekom. Tento objav pomáha osvetliť "verejný obraz ženského pôvabu" v rýchlo sa meniacom čase bronzovej, uviedli vedci vo svojej štúdii.

Profesor archeológie Massimo Vidale z Padovskej univerzity v Taliansku, ktorý sa podieľal na analýze nájdenej vzorky, BBC News povedal , že si rád predstavuje, ako tento dávny rúž nosili ženy "zo spoločenskej elity pred 5000 rokmi".

Nádobka obsahujúca vysušenú farebnú pastu bola objavená v hrobe z tretieho tisícročia pred naším letopočtom neďaleko rieky Halil v provincii Kermán v juhovýchodnom Iráne. Išlo o jeden z radu artefaktov, ktoré sa dostali na povrch po povodniach a padli do rúk vykrádačov hrobov, kým sa ich iránskym úradom podarilo zabaviť.

Analýzy nádobku spojili s mocnou civilizáciou Marhaši z doby bronzovej, ktorá v tejto časti Mezopotámie vtedy prekvitala, napísala BBC. "Keď sme do otvoru nádobky vsunuli dláto, vysypal sa sypký, homogénny prášok tmavo šedofialovej farby," povedal profesor Massimo Vidale.

Tím vyschnutý prášok analyzoval a zistil, že obsahuje hematit, ktorý "dodáva hmote sýto červenú farbu". Ten v kombinácii s ďalšími zložkami, vrátane rastlinných olejov a voskov, vytvoril "presne to, čo by sme očakávali v modernom rúži", dodal profesor Vidale.

Spoločnosť žijúca v tomto regióne sa od doby bronzovej značne zmenila a moderná iránska teokracia sa na ženské líčidlá pozerá cez prsty, píše BBC. Ale vtedy používala podľa vedcov nastupujúcu elita líčidla ako súčasť "prejavu luxusu a nadradeného postavenia". Potrebu vyzerať dobre vedci tiež pokladajú za súčasť "rastúceho sociálneho tlaku, ktorému boli ženy vystavené v čase rýchlych spoločenských zmien".

Najstarší bochník chleba

Na juhu Turecka v archeologickej lokalite Çatalhöyük sa našiel zrejme najstarší známy bochník chleba na svete, oznámili minulý týždeň experti z miestnej univerzity. Podľa nich pochádza z doby asi 6600 rokov pred naším letopočtom. Informovali o tom turecké médiá.

"V blízkosti pekárne, ktorá bola z veľkej časti zničená, bol nájdený predmet veľkosti dlane, ktorý sa neskôr ukázal byť jedlom. Bol vyrobený z pšenice, jačmeňa a hrachu," uviedli odborníci z univerzity Necmettina Erbakana v tureckom meste Konya. Vek bochníka, ktorý nebol upečený, preukázali rádiokarbónovou metódou a došli k záveru, že je starý približne 8600 rokov.

Neolitické nálezisko Çatalhöyük, niekedy tiež napísané Çatal Hüyük, leží v juhotureckej provincii Konya. Fungovalo asi 2000 rokov okolo roku 6000 pred naším letopočtom. Odhaduje sa, že v ňom žilo viac ako 8000 ľudí. Od roku 2012 je toto archeologické nálezisko zapísané na zozname pamiatok UNESCO.