NA CESTÁCH Džungľová svätyňa Angkor Vat

Hneď ako v roku 1998 odstránili posledné míny z areálu chrámu na severe Kambodže, začali sem opäť prúdiť davy návštevníkov.

Džungľovú svätyňu navštevuje každoročne pol milióna návštevníkov. V Angkore ešte dlho potrvá kým ho celý preskúmajú a zreštaurujú. Celkom vysvetlená doposiaľ nie je funkcia jednotlivých areálov prerastených džungľou a nejednotnosť panuje aj v samotnom názve.

Angkorom sa nazýva kráľovské mesto a geograficky predstavuje oblasť medzi medzi veľkým kambodžským jazerom Tonlesap a pohorím Phnomkulen. Tu sa nachádzajú mestá a chmáry kmérskych kráľov. Ako Angkor je pomenovaná aj doba veľkých ríší medzi 802 a 1431.

Angkor slúži aj ako pomenovanie pre architektonický sloh, pre ktorý sú charakteristické chrámy s koncentrickými kamennými vrchmi a s individuálne stvárnenými sochami a reliéfmi. A nakoniec sa ako Angkor označuje niekdajšie hlavné mesto významných khmérskych kráľov JašóvarmanaI., Surjavarmana I. a II. a Džajavarmana VIII.

Všetky tieto významové roviny sa v mysliach ľudí zhutňujú do jediného pojmu Angkor Vat.

Toto je však len meno, ktoré dodatočne budhisti udelili jednému z chrámov štyroch niekdajších hlavných miest. Pokladá sa za chrám najkrajší, najzachovalejší a je najviac navštevovaný. Nepravdivá je vžitá predstava, že Angkor Vat celkom zarástla džungľa a že upadol do zabudnutia.

Toto platí skôr pre väčšinu iných krámov, napríklad Nakong alebo Phnom Bakheng. Angkor Vat zostal celé storočia obývaným budhistickým kláštorom a nakoniec slúžil Červeným Kmérom ako zbrojnica.

Prečo mamutí chrám vznikol práve v nepoddajnej džungli severnej Kambodže? Nehostinné prírodné pomery prišli vhod kmérskym panovníkom, ktorí sa ako samozvaní božskí vládcovia museli navonok prejavovať stavbou chrámov. Sever Kambodže je navyše podoným záplavovým územím ako údolie Nílu v Egypte.

Keď monzún vzduje Mekong, obyvatelia rôznymi hrádzami naplnia aj potoky, kanály a Tonlesap, ktoré zabezpečia naplavenie úrodného blata. Pomocou priehrad a nádrží sa zdržiava pomaly odtekajúca voda pre ryžové polia. V čase vysokej vody nemajú roľníci prácu v poľnohospodárstve a plné rieky a kanály sú, naopak, vhodné na dopravu ťažkých a pieskovcových kvádrov z výšiny pohoria Kulen.

Chrámové nápisy dosvedčujú, že pri týchto prácach zamestnávali aj otrokov. Od indických obchodníkov, ktorí sa vďaka monzúnovým vetrom plavili k pobrežiam juhovýchodnej Ázie, prevzali miestni obyvatelia nielen sanskrit, písmo brahmanov, ale aj božský svet so všemocným šivom a dobrotivým Višnu...

Mesto Angkor sa vo svoje histórii niekoľkokrát posunulo, alebo bolo nanovo založené na voľnom území. V jeho dejinách sú najdôležitejšie nasledujúce fázy.

Prvý Angkor založil koncom 9.storočia Jošóvarman I. na juhu, okolo svätyne Phnom Bakheng. Začiatkom 11.storočia postavil Surjavarman I.kráľovský palác Angkor Thom. Na území opusteného najstaršieho mesta založil v prvej polovici 12.storočia Surjavarman II. Angkor Vat. Na prelome 12.a 13.storočia vystaval Džajavarman VIII. vlastné hlavné mesto okolo kráľovského paláca Angkor Thom.

Červení Kméri - pod vedením Pol Pota Červení Kméri obsadili 17.apríla 1975 hlavné mesto Kambodže Phnom Penh a založili Demokratickú Kampučiu. Radikálna ideológia a teroristický režim Červených Kmérov priniesli zabíjanie týranie a mimoriadne ťažké životné podmienky. Následkom bolo viac než milión obetí, čo tvorilo asi desatinu celého obyvateľstva.

Zdroj/autor: W.Korn-archeologické objavy, K.Kyvalova,drom (pozri aj Galériu)

VIDEO Angkor Vat