Hrad Muráň

Názov brala je údajne odvodený od cigánky – ženy kapitána hradu, ktorej život skončil tragicky pádom zo skaly.

Prvé storočia existencie hradu Muráň sú málo známe. Postavili ho pred rokom 1271 zrejme na príkaz panovníka, aby zabezpečili kontrolu cesty z juhu do severných komitátov. V uvedenom roku kráľ Štefan V. daroval hrad krajinskému sudcovi Mikulášovi ako súčasť jelšavského panstva.

Počas bojov Karola Róberta s oligarchami na začiatku 13. storočia musel byť poškodený, pretože v roku 1321 sa Muráň spomína ako spustnutý. Obnovili ho zrejme v pôvodnom rozsahu a celú vrcholovú plošinu využili azda až žoldnieri Jána Jiskru, ktorý v štyridsiatych rokoch 15. storočia z poverenia kráľovnej Alžbety obhajoval práva jej nedospelého syna Ladislava Pohrobka na uhorský trón. V ďalších rokoch zostal Muráň v rukách bratríkov.

Pri likvidácii bratríckeho hnutia v roku 1461 dobylo Muráň vojsko Štefana Zápoľského, ktorý za odmenu dostal hrad do vlastníctva od kráľa Mateja Korvína. Jeho syn Ján potom okolo roku 1500 prenechal hrad svojmu pokladníkovi, gemerskému šľachticovi Jakubovi z Tornale, ktorý ho pred smrťou spolu s nedospelým synom zveril do starostlivosti svojmu muránskemu kapitánovi Matejovi Bašovi. Ten si Muráň prisvojil a so svojmi ľuďmi lúpil v šírom okolí. Zakročiť proti nemu muselo kráľovské vojsko vedené Mikulášom Salmom, ktorý v roku 1549 Muráň dobyl a Mateja Bašu dal popraviť.

Donačnou listinou kráľa Mateja II. z decembra roku 1609 sa stal Muráň vlastníctvom krajinského hodnostára Tomáša Széchyho. Po smrti Tomášovho syna Juraja v štyridsiatych rokoch 17. storočia žil na Muráni jeho zať Gabriel Illesházy s manželkou a Tomášovou rozvedenou dcérou Máriou. Pán Gabriel sa pridal k povstaniu Juraja Rákócziho a František Wesselényi, kapitán hradu Fiľakovo, dostal príkaz, aby Muráň dobyl. Svoju úlohu údajne splnil dohovorom s krásnou Máriou.

František Wesselényi sa krátko po obsadení hradu s Máriou zosobášil. Po jeho vymenovaní do hodnosti uhorského palatína v roku 1655 Muráň prežíval svoj zlatý vek. Hrad stavebne prispôsobený postaveniu najvyššieho kráľovského úradníka a druhej dámy krajiny žil čulým spoločenským životom uhorskej šľachty a medzi jeho múrmi sa začali spriadať nitky protihabsburského odboja.

V roku 1667 však František Wesselényi nečakane zomrel a po prezradení pripravovanej vzbury mu posmrtne zabavili majetky. Muráň ešte nejaký čas bránila Mária, ale v roku 1670 aj ten vydala Karolovi Lotrinskému. Odvtedy bol Muráň už len vojenskou pevnosťou.

Bojovali oň v povstaní Imricha Thökölyho a kuruci Františka II. Rákócziho sa na Muráni udržali až do roku 1711. V 18. storočí hrad dvakrát vyhorel a keď sa v roku 1831 stal súčasťou muránskeho panstva Coburgovcov, bol už pustnúcou ruinou.(...)

V súčasnosti je hrad Muráň zrúcaninou so zachovaným areálom a vstupnou vežou. Hradný komplex zaberá územie s rozmermi 360 a 96 m. Zachovali sa základy gotického paláca, fragmenty obvodového muriva a niektorých vedľajších stavieb. K najzachovanejším patrí vstupná brána s vežou.  Je obľúbeným cieľom vychádzok a túr, pretože za pekného počasia poskytuje nádherné výhľady do širokého okolia.

Prístup: autom na Veľkú lúku, odtiaľ (horáreň) pešo po modrej asi 45 min., pešo z obce Muráň po červenej asi 1 hod. a 45 min.

Obec Muráň leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria na terasovitej plošine pri sútoku riečky Muránky a Dolinského potoka. Vznikla na križovatke starodávnych obchodných ciest spájajúcich sever a juh Slovenska, pod Muránskym hradom, ktorý sa prvý raz uvádza už r. 1271 ako „castrum Mwran“ v donačnej listine kráľa Štefana. Prvá zmienka o obci pochádza z r. 1321, keď už zrejme jestvoval panský (hradný) majer Podmuráň. Obec Muráň sa už pred r. 1438 spomína ako jedno z najstarších a najdôležitejších mýtnych miest v Gemeri, čo zrejme súviselo s prudkým rozvojom železiarstva. V 19. storočí sa okrem furmančenia, prác v lese a na píle zaoberali obyvatelia výrobou dosiek a šindľov, chovom oviec, dobytka a koní.

Obecný úrad
Muráň 329
049 01 Muráň
Tel./Fax: 058/488 10 29
E-mail: obec.muran@mail.t-com.sk

Turistické informačné centrum Revúca
Muránska 18
050 01 Revúca
Tel.: + 421 (0) 58/286 22 22
Fax: + 421 (0) 58/281 20 22
E-mail: tic@revuca.sk
Web: www.tic.revuca.sk

Zdroj/autor: Dajama, hrady najkrajšie zrúcaniny, muran, drom

VIDEO Hrad Muráň