Poklady Slovenska: 9 vzácnych pamiatok, ktoré bojujú o záchranu

03.06.2021 |   |    | 

Iniciatíva Poklady Slovenska je už tradične venovaná obnove a osvete v oblasti historického dedičstva na našom území a v súčasnosti pokračuje svojou hlavnou fázou. Ľudia si môžu vybrať jedno z deviatich, rokmi chátrajúcich diel a dať mu svoj hlas. Ktoré si vyberiete vy?



 

Tohtoročné pamiatky vybrala do finále súťaže opäť nezávislá komisia odborníkov spomedzi takmer 270 zaslaných verejných nominácií. Situované sú naprieč Slovenskom – od Marianky pri Malackách až po Brežany v prešovskom okrese, či od Starej Ľubovne po Komárno. Víťaz hlasovania, ktoré prebieha na stránke www.nadaciavub.sk/poklady do 15. júna, dostane grant od Nadácie VÚB vo výške 30-tisíc eur na odborné zreštaurovanie.

O vašu podporu sa uchádzajú nasledovné diela:

 

Banská Belá (okres Banská Štiavnica): drevený neskorobarokový reliéfny oltár sv. Jána Nepomuckého v miestnej kaplnke  

Sochárska dielňa Dionýza Stanettiho, ktorej sochári a rezbári zhotovili aj reliéfny oltár sv. Jána Nepomuckého v Banskej Belej, patrila medzi najvýznamnejšie drevorezbárske dielne na území Slovenska. Drevený polychrómovaný reliéf, nachádzajúci sa v prícestnej kaplnke v Banskej Belej, predstavuje plastickú mnohofigurálnu scénu – vrcholný moment mučeníckej smrti Jána Nepomuckého, ktorý zahynul v Prahe kvôli ochrane spovedného tajomstva. Drevený reliéf bol v kaplnke nájdený vo veľmi zlom stave. Presakujúca vlhkosť z nevhodne upraveného terénu podlahy kaplnky spôsobili výrazné narušenie technického stavu pamiatky a reštaurátorský zásah je nevyhnutný. Jeho cieľom je zachrániť hmotnú podstatu diela a prinavrátiť ho do pôvodného stavu aj po vizuálnej stránke v jeho jedinečnosti.

 

Bratislavský hrad: olejomaľba Cyril a Metod od talianskeho majstra Jeremiasa Bassiho zo začiatku 20. stor., umiestnená v Historickom múzeu SNM

Cyrilo-metodská tradícia na Slovensku pretrváva celé stáročia. V r. 1980 pápež Ján Pavol II. apoštolským listom vyhlásil Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, čím ocenil ich misijný význam nielen pre strednú a východnú Európu, ale pre celý kresťanský svet. Výnimočný veľkorozmerný obraz s tematikou slovanských vierozvestcov svojou témou reflektuje kultúrno-spoločenské zázemie pre politické premeny na začiatku 20. stor. a tvorí jeden z ideových pilierov vzniku nového štátneho útvaru prvej ČSR po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie. Kompletným reštaurovaním bude mať možnosť múzeum návštevníkom v rámci výstavných projektov predstaviť dielo, ktoré je kvalitným a jedinečným príkladom spoločenských procesov spájajúcich východných a západných kresťanov.

 

Brežany (okres Prešov): gréckokatolícky drevený kostolík sv. Lukáša z 18. stor.

Drevený chrám v Brežanoch bol postavený v r. 1727 a zasvätený je sv. Lukášovi. Táto starobylá zrubová stavba sa dosť líši od ostatných drevených chrámov východného obradu a skôr ju možno zaradiť medzi drevené kostoly gotizujúceho charakteru. Chrám tvoria dve konštrukčne odlišné časti - dva pravouhlé zruby svätyne a lode, ku ktorým je pristavaná stĺpiková veža, dnes nesúca dva zvony. Interiéru dominuje štvorradový, už zreštaurovaný ikonostas z roku 1733 z dielne haličsko-karpatského okruhu. Zásadným problémom prežitia drevenej stavby je dnes veľmi zlý stav drevenej hmoty spodných častí zrubových stien a stĺpikovej konštrukcie veže. Bezpodmienečne je nevyhnutná urýchlená výmena odhnitých a poškodených zrubových trámov a častí zrubu, oprava rozpadávajúcej sa podmurovky, podláh a sanačné ošetrenie drevnej hmoty.

 

Jasov (okres Košice): obraz Svadba cisára Františka I. z obdobia romantizmu v kláštore v Jasove

Kláštor v Jasove patrí k našim špičkovým barokovým pamiatkam. Ani ten sa však nevyhol zrušeniu v roku 1787. Úpenlivú snahu opátov jasovského kláštora nakloniť si priazeň cisárskeho dvora ilustruje rozmerná olejomaľba zobrazujúca podľa miestnej tradície svadbu cisára Františka I. a Karolíny Augusty, ktorú dal namaľovať vtedajší opát Maximilián de Bernath. Obraz je vzácnym dokladom zrejme až rafinovaných snáh v Jasove využiť plánovanú návštevu panovníka v kláštore počas cesty do Košíc a preukázať mu oddanosť s cieľom zachrániť kláštor pred plánovaným zrušením. Na obraze je po rokoch nezáujmu, keď kláštor nemohol slúžiť svojmu pôvodnému účelu, badať nielen degradáciu spôsobenú vekom, ale i mnohé vážne mechanické poškodenia, ktoré je potrebné nevyhnutne sanovať.

 

Komárno: pravoslávny ikonostas v chráme Uvedenia Bohorodičky v Komárne

Pravoslávny chrám na juhu Slovenska, dokonca v Komárne? Áno. Ako vieme, na ochranu pred tureckou expanziou sa v pol. 16. stor. začal stavať tzv. Komárňanský pevnostný systém na sútoku Váhu a Dunaja. Srbi utekali do Komárna pred Turkami ešte aj v 17. storočí a veľmi hlboko sa zapísali do histórie tohto mesta. Dnes po nich zostal už iba barokový chrám, v ktorom sa vykonávajú pravoslávne bohoslužby, a v ňom vzácny rokokový ikonostas z roku 1775. Bohato zdobený drevený vyrezávaný ikonostas pochádza z dielne halíčsko-karpatského okruhu. Drevná hmota ikonostasu je výrazne napadnutá aktívnym drevokazným hmyzom, je popraskaná a konštrukčne uvoľnená. S cieľom zachrániť túto Národnú kultúrnu pamiatku je potrebné vykonať odborné reštaurovanie s cieľom zachrániť jedinečné umelecké a estetické hodnoty, ktorými sa obohatí fond slovenských ikonopisných pamiatok o ďalší vzácny prírastok.

 

Marianka (okres Malacky): exteriérové fresky medailónov v barokovej kaplnke Svätej studne

Kaplnka Svätej studne v údolí pútnického miesta Marianka je jedným z unikátov barokového umenia u nás. Po tamojšej Bazilike je kaplnka Narodenia Panny Márie (Mariatálskej), nazývaná aj Svätá studňa, druhou najvýznamnejšou stavbou v Mariánskom údolí. Podľa legendy je práve tým miestom, kde sa Panna Mária zjavovala a kde bola nájdená zázračná soška, ktorá je centrom kultu v Marianke. Kaplnku nad prameňom postavili v r. 1696. Má rotundový pôdorys a stojí nad „zázračným“ prameňom. Na fasádach sú zachované freskové výjavy v polkruhovo ukončených poliach: v strednom poli nad vstupom je zobrazená Panna Mária Mariatálska, v južnom poli sv. Florián a v severnom je postava pútnika (zrejme Jána Krstiteľa). Maľby sú dnes takmer úplne zničené, čiastočne konzervované nátermi. Preto je potrebná ich odborná obnova. Taktiež je potrebné zjednotiť omietkami obvodový plášť kaplnky, dnes otlčený na kamenné murivo.

 

Okoličné (okres Liptovský Mikuláš): interiérové neskorogotické fresky v kostole sv. Petra z Alkantary

V stredovekom kostole bývalého františkánskeho kláštora Panny Márie v Okoličnom boli v roku 2018 nečakane objavené nástenné maľby, nachádzajúce sa v štyroch poliach hviezdicovej klenby hlavnej lode. Predstavujú monumentálne figurálne výjavy vytvorené technikou pravej fresky (al secco) a boli vytvorené koncom 15. storočia. Zobrazujú františkánskych svätcov - sv. Bonaventuru, Pannu Máriu s dieťaťom a kľačiaceho františkána, stigmatizáciu sv. Františka a sv. Bernardína Sienskeho s biskupom. Prebiehajúce reštaurovanie v náročných podmienkach pod vysokou hviezdicovou klenbou je mimoriadne náročné, jeho výsledkom však bude prezentácia mimoriadne hodnotného historického nálezu na Liptove.

 

Stará Ľubovňa: baroková kazateľnica z rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša na námestí v Starej Ľubovni postavili okolo r. 1280. Po sérii prestavieb v 17.-19. storočí vybavili interiér barokovými oltármi a k severnému pilieru víťazného oblúka umiestnili kazateľnicu s bohatou rezbárskou výzdobou. Zdobia ju dynamicky stvárnené sochy teologických cností - Viera, Nádej, Láska. Na vrchole je socha alegórie Múdrosti a dvaja adorujúci anjelici po jej stranách. Dorzálnu dosku zdobia anjelici, odhŕňajúci iluzívnu drapériu. Baroková snaha po pompéznosti sa prejavuje na pôvodne pozlátenej a postriebrenej rezbárskej dekorácii i v primárnom uplatnení modrého mramorovania so zlatým žilkovaním. Kazateľnica je v súčasnosti v nevyhovujúcom technickom stave. Sochárske a ornamentálne časti boli od doby svojho vzniku okolo roku 1750 trikrát premaľované. Viditeľné sú aj výletové otvory po drevokaznom hmyze, narušená polychrómia a zlátenie dekoratívnych prvkov, ako aj narušené spoje jednotlivých častí jej architektúry. Reštaurovaním kazateľnice sa skompletizuje a zavŕši obnova tejto časti kostola. 

 

Uhrovec (okres Bánovce nad Bebravou): gotické fresky zobrazujúce Ukrižovanie v románskej kaplnke hradu Uhrovec

K majiteľom hradu Uhrovec patrili významné šľachtické rody a osobnosti Uhorského kráľovstva – Matúš Čák Trenčiansky, uhorskí králi z rodu Anjou či Žigmund Luxemburský. Hradný areál je unikátny aj rozsiahlo zachovanými historickými omietkami. Jedným zo vzácnych objektov je kaplnka, kde bola objavená gotická nástenná maľba, ktorá nahrádzala maľované retábulum oltára. Zobrazuje scénu Ukrižovania. Pod Kristovým krížom bola identifikovaná postava Panny Márie, sv. Barbory a sv. Jána. V rámci gotického nástenného maliarstva na Slovensku je jedinečná práve vďaka tomu, že sa nachádza v hradnom areáli – teda nie v kostole, kláštore, meste či obci, a prečkala mnohé požiare, dokonca aj zemetrasenie. V roku 2020 bol zrealizovaný revízny reštaurátorský výskum a bol spracovaný aj návrh na reštaurovanie fresky. Získanie financií umožní túto maľbu odkryť vo svojej plnej kráse, zreštaurovať ju a prezentovať množstvu turistov, ktorí hrad ročne navštívia.

 

Zdielať článok na Facebooku

Foto: Nadácia VÚB
Zdroj: Nadácia VÚB

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Sobota, 12. jún. 2021. Meniny má Zlatko.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa