Riaditeľ múzea A. Warhola: Neustále bojujeme, aby sme v regióne udržali život (ROZHOVOR)

 

Warholovi rodičia pochádzali z dedinky Miková neďaleko mesta Medzilaborce, a to je dnes pre jeho diela požehnaním i prekliatím. Jedno z najvýznamnejších múzeí moderného umenia totiž stojí v bohom zabudnutom mestečku na východe nášho Slovensku, a tak je pre jeho fanúšikov návšteva prirodzene komplikovanejšia. O tom, koľko ľudí do múzea prichádza, či sa neuvažovalo o presunutí časti zbierka inam, ale aj mnohé zaujímavosti o jednom z najznámejších umelcov dejín nám prezradil riaditeľ MMUAW Martin Cubjak.

 

Ako by ste predstavili dielo Andyho Warhola?

Hlavným ťažiskom Warholovej tvorby sú sieťotlačové diela, grafiky, limitované edície, tzv. serigrafie, ktoré vytváral na rôznych špeciálnych druhoch papiera, dovážaných z Japonska či Francúzska. K najznámejším patrí napríklad 200 portfólií Marilyn Monroe v rôznych farebných variáciách. Z umeleckých kruhov mu niekedy vyčítali, že len tlačí, no keď sa dnes pozrieme na špičku výtvarného umenia, napríklad na Banksyho, všetci robia limitované edície, signované, nesignované a stoja desiatky tisíc eur. U Warhola sú to až státisíce a jeho plátna sa dokonca predávajú za desiatky až stovky miliónov.

 

 

To je obrovská investícia...

Áno, ale paradoxne práve vďaka tomu môžeme niektoré diela vystavovať aj my v Medzilaborciach. Vlastniť veľmi hodnotné dielo, to vyžaduje splnenie určitých podmienok na teplotu, vlhkosť či svetlo a majitelia sa navyše boja, že ich okradnú, preto prirodzene hľadajú nejakú ochranu. Tú im ponúkneme my, takže sa jedná o taký obojstranne výhodný obchod. My sme radi, že môžeme rozširovať našu zbierku a zberatelia zas majú svoju investíciu v bezpečí.

 

Zachovali sa nejaké sitá, ktoré slúžili na tvorbu finálnych diel?

Niektoré sa zničili, ale väčšina týchto sít je archívnym materiálom a súčasťou depozitov nadácie Andyho Warhola, ktorá sídli v New Yorku. Teoreticky by sme s nimi dokázali vytvoriť nové diela aj dnes, ale za originály sa považujú len tie, na ktoré počas celého procesu tvorby dozeral samotný umelec. Sú uvedené v katalógu aj s počtom kusov, opisom techniky, uvedením typu papiera a detailmi o tom, kde sú signované. Každé dielo je očíslované.

 

 

Majú niektoré čísla väčšiu hodnotu?

Prvé a posledné, teda napríklad 1/100 a 100/100, sú najvzácnejšie a niektorí zberatelia sú za ne ochotní zaplatiť aj dvojnásobnú cenu. Na aukciách, aj pri privátnom predaji. Sú typy zberateľov, ktorí vyslovene vyhľadávajú prvé a posledné kusy. V dnešnej dobe je to už veľmi ťažké, ale aj my v múzeu máme niekoľko takých diel.

 

Koľko je v expozícii v Medzilaborciach diel dokopy?

V našom múzeu máme 249 originálnych diel Andyho Warhola plus sériu dvadsiatich kresieb s motívom anjelikov či mačičiek, ktoré vytvorila jeho matka a Warhol ich publikoval. Chcel jej tým urobiť radosť, podobne ako keď nahral spolu s Lou Reedom v štúdiu na Times Square rusínske piesne. Andy mal údajne umelecký talent po mame a jej insitné práce sú dobrým exkurzom do jeho pôvodu.

 

 

Momentálne je však múzeum zatvorené...

Áno, aktuálne tam prebieha veľká rekonštrukcia. Najskôr nás trápilo zatekanie a hoci sa tento problém vyriešil už v roku 2010, opäť nás prekvapil minulú zimu, čo zrejme urýchlilo schvaľovací proces. Už predtým sme mali schválených 7,1 milióna eur z vlády na rekonštrukciu, ale prišiel covid a vojna na Ukrajine, začali sa zvyšovať ceny stavebného materiálu a náklady skončili až na 12,2 miliónoch. Rozdiel doplatil náš zriaďovateľ, Prešovský samosprávny kraj a od apríla tohto roka sme prvýkrát úplne zatvorení.

 

Kde sa počas rekonštrukcie nachádzajú diela?

Všetky diela sú presťahované do priestoru základnej školy v Medzilaborciach, kde sme museli vytvoriť nové depozity s prísnymi podmienkami. Museli sme napríklad zamurovať okná, nainštalovať odfiltrovače a snímače na bezpečnostné systémy... V priestore musí byť stále vlhkosť medzi 40 a 60 percentami a teplota 18 až 21 stupňov, ktoré dvakrát denne kontrolujeme. Tým, že budeme v rámci rekonštrukcie zatvorení minimálne do konca budúceho roka, sa časť svojich diel snažíme zapožičať múzeám a galériám doma i vo svete, ktoré samozrejme spĺňajú požadované bezpečnostné štandardy.

 

 

Tak sa Warholove diela teraz dostali aj do Bratislavy...

Áno, menšia výstava tu bola asi pred dvadsiatimi rokmi, tá aktuálna však má iný charakter. Nepriviezli sme notoricky známu Marilyn Monroe, Campbell Soup a tak ďalej, ale chceli sme Warhola ukázať trošku z inej stránky a pripravili sme skôr intímnejšiu výstavu.

 

Na čo sa návštevníci môžu tešiť?

Výstava predstavuje Warholov vnútorný duchovný svet, približuje, ako bol ovplyvnený svojou mamou a výchovou... Andy bol gréckokatolík a národnosťou to bol Rusín, takže sa dá povedať, že bol typickým Američanom s najnetypickejším neamerickým pôvodom. Chceli sme zvýrazniť, že jeho pop-art nebol len o portrétoch, konzume a každodenných témach, ale že tam patril aj jeho duchovný svet, získavaný cez mamu, vieru a výchovu.

 

 

Aké diela máte na mysli?

Jednu časť výstavy tvoria výtvarné interpretácie starých majstrov ako Leonardo Da Vinci, Paolo Ucello či Piero della Francesca s náboženskou tematikou. Slávna Posledná večera patrí vôbec k posledným dielam Warhola. Druhá časť sa zameriava na tému smrti, ktorej sa umelec veľmi bál. Do Bratislavy sme priniesli napríklad jeho Lebky a k téme smrti patria aj portréty Jackie Kennedy. Prvý ju zachytáva tesne predtým, ako nastúpila do auta, v ktorom jej manžela prezidenta zastrelili, druhý na jeho pohrebe. Priniesli sme aj čiernobiele kvety, ktoré Warhol vytvoril po smrti svojej mamy v roku 1972. Chcel nimi poukázať na to, že všetko raz zmizne.

 

Poznal sa Warhol s Jackie Kennedyovou?

To neviem, ale zrejme ju vnímal ako ostatní bežní Američania. Ani s Marilyn Monroe sa nepoznal osobne, ale vnímal ju ako ikonickú postavu. Andy Warhol rád takéto osobnosti zvečňoval výtvarným spôsobom, bol vlastne akýmsi reportérom doby a snažil sa zachytávať dôležité udalosti, ktoré sa okolo neho diali. Jeho najpôsobivejšie diela sa zaoberajú témou smrti a katastrof, kde zachytával napríklad autonehody a ľahostajnosť ľudí pri nich.

 

 

Akým spôsobom tieto morbídne situácie spracovával?

Warhol si zobral ako podklad faktografiu, ktorú videl niekde v novinách, a tú si potom tlačil a multiplikoval. Takéto diela však na výstave v Bratislave nemáme, lebo sme sa sústredili na jeho intímnejšiu tvorbu, ale môžem povedať, že patria k najdrahším Warholovým prácam. Silver Car Crash (Double Disaster) sa na dražbe predalo za 105 miliónov dolárov.

 

A najdrahšie dielo tu?

Tým je portrét Edwarda Kennedy z deluxe edície, ktorý stojí okolo 70 – 60 tisíc eur. Vznikol na politikovu objednávku len v počte päťdesiat kusov a kvôli zvýšeniu hodnoty je posiaty akoby diamantovým prachom. K najhodnotnejším patrí aj dielo Love, ktoré vyjadruje lásku dvoch ľudí a zaujímavé sú aj interpretované ilustrácie z diel Hansa Christiana Andersena.

 

 

Medzi exponátmi však vidíme aj fotografie...

Tie sú dielom Warholovho priateľa a dvorného fotografa Billyho Namea, ktorý zachytával život legendárnej newyorskej Silver Factory 60. rokov, keď tam prišiel Dali, Edie Sedgwick a celá subkultúrna smotánka. Kto v 60. rokoch nebol u Andyho Warhola v Silver Factory, akoby na umeleckej scéne ani neexistoval. Práve tam sa formovala newyorská a potom americká kultúrna scéna...

 

Takéto „poklady“ sú určite zaujímavé aj pre zahraničných milovníkov umenia...

Máte pravdu, aj u nás v Medzilaborciach tvoria až takmer 70 percent návštevníkov cudzinci. Najviac prichádzajú z okolitých štátov, ale mali sme aj exotických hostí z Vietnamu, Islandu či Austrálie. Keď idú napríklad do Viedne a hľadajú, čo ďalšie vidieť, urobia si výlet aj do Medzilaboriec. Počas covidu sa nám to však otočilo a až 80 percent tvorili Slováci.

 

 

Predpokladám, že do týchto končín prichádzajú práve kvôli Andymu...

Hoci to možno niekedy vyznieva trochu pyšne, treba povedať, že múzeum je v Medzilaborciach naozaj kľúčovou inštitúciou a je hlavným dôvodom návštevy mesta pre možno 90 percent ľudí. My ich nazývame „unikátni návštevníci“, pretože múzeum nie je len nejakým ďalším bodom ich zastávky, oni naozaj prichádzajú len kvôli nemu. Keď tam ide človek z Prešova, tak je to dovolenka na jeden deň, lebo cesta trvá hodinku a pol, dve hodiny strávi v expozícii, potom sa ide najesť a potom sa vráti domov. Čiže to už je výlet na celý deň.

 

Netrpia však kvôli tejto geografickej odľahlosti Warholove diela nižšou návštevnosťou?

Je to taká schizofrénia, s ktorou stále bojujeme. Z marketingového hľadiska by bolo vhodnejšie, keby múzeum bolo v nejakom veľkom meste, napríklad Bratislave alebo Košiciach. Stále by to ostalo ideovo v kraji, odkiaľ pochádzali rodičia a zároveň by bola väčšia návštevnosť, lepšie marketingové možnosti... Na druhej strane však pri založení múzea v roku 1991 bolo 13 diel Andyho Warhola a dnes ich máme 250, teda najviac pokope v celej Európe.

 

 

Navyše vystavujete aj práce ďalších významných svetových umelcov...

Áno, k Warholovým dielam ešte treba pripočítať ďalších 120 prác od iných popartových umelcov ako Haring, Robert Indiana, máme originál od Basquiata, tri diela Banksyho... Obsah sa stále zvyšuje a hoci múzeu dávali 3 – 5 rokov, dokázalo prežiť 32 rokov a prichádza tam 20 – 30 tisíc ľudí ročne. Navyše, keby už to z Medzilaboriec odišlo, mesto by zrejme malo dosť veľký problém, lebo tam okrem múzea nič nie je, žiadna fabrika ani diaľnica...

 

Zriaďovateľom je navyše Prešovský samosprávny kraj...

Áno, je to podchytené aj takýmto spôsobom, takže by sa veľmi ťažko dalo právno-legislatívnym spôsobom múzeum presunúť. Už dávnejšie som však koketoval s myšlienkou, že keby bola zbierka väčšia, mohli by sme v súvislosti s takou svetovou osobnosťou, ako je Andy Warhol, uvažovať o prepojení celej republiky. Tak ako má napríklad Guggenheimovo múzeum pobočky, tak aj tu by mohla byť akási materská inštitúcia v Medzilaborciach s dôrazom na Warholove korene, pôvod, ovplyvnenie východobyzantskou kultúrou, rusínstvom a gréckokatolíckou vierou. Predstavovala by jeho vnútorný, intímny rodinný svet... A tie slávne pop-artové veci by sme mohli vystaviť v nejakom väčšom meste. To je však skutočne hudba budúcnosti...

 

 

Dávnejšie ste sa vyjadrili, že v Medzilaborciach nie sú žiadne služby pre turistov. Už je to lepšie?

V priebehu dvoch rokov tam vznikol nový hotel, wellness, menšie kúpele, čiže postupne sa to rozvíja a vidieť, že mesto je v progrese. Ide to však pomalšie, za nejaký rok a pol bude potrebné nejakým spôsobom dobehnúť prípravu služieb, aby sme neostali na hanbu. Aby si naši návštevníci mali kde sadnúť, dať si víno a dobrú večeru... Veď v letných mesiacoch, od polovice júna do polovice septembra, do múzea prichádzalo aj dvesto ľudí denne a raz sme dokonca mali vyše 460 ľudí, keď bolo treba korigovať vstupy...

 

Väčšina však zrejme prichádza len na dve – tri hodinky...

To sa môže zmeniť, uvidíme, čo prinesie rekonštrukcia. Kapacitne sa nám expozície rozšíria, pribudne responzívna fasáda, bude priestor na streche, kde by sme chceli robiť večerné programy, a to všetko práve preto, aby sme udržali návštevníka aspoň jednu noc v Medzilaborciach. Chceme inšpirovať domácich, aby využili priestor mesta v rámci služieb a skúsili podnikať. Štát to za vás nespraví - aj my neustále bojujeme, aby sme v tomto regióne a v našom múzeu udržali život.

 

Výstava s názvom Andy Warhol je otvorená pre verejnosť do 30. novembra 2023 v bratislavskej Galérii SPP.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku