Mlyny (3)

Plávajúce, tzv. lodné alebo riečne mlyny stáli v toku rieky. Lodné mlyny vytvárali doslova plávajúce osady. (...) Jediný zrekonštruovaný lodný mlyn sa nachádza v Kolárove na mŕtvom ramene Malého Dunaja (pred jeho sútokom s Váhom). Dali ho zrekonštruovať podľa mlyna z Radvane nad Dunajom v Slovenských lodeniciach Komárno v osemdesiatych rokoch 20. storočia a je sprístupnený turistom. V areáli je turistické zariadenie, pohostinské služby a múzeum pod holým nebom s pecou na pečenie chleba, poľnohospodárskymi strojmi, rybárskym náradím a vozmi. (...)

Lodný mlyn stál v prúde rieky na dvoch člnoch – „hajovoch“. Veľký čln nesie drevenú budovu mlynice s ozubenými prevodovými kolesami a mlecími kameňmi na mlynskom lešení nazývanom zánaška. (...) Menší čln – vážnik – zasa nesie koniec hriadeľa obrovského vodného lopatkového kolesa, ktoré bolo dlhé približne 7 až 8 metrov s priemerom okolo 4 až 5 metrov. Mlyny stáli na rieke na vyhradených miestach s optimálnym prúdom vody, k brehu rieky boli pripútane reťazami, drevenými trámami, od konca 18. storočia aj železnými kotvami. (...)

Na pomedzí Liptova a Oravy v romantickej Kvačianskej doline na sútoku potokov Hutianka a Borovianka v časti doliny nazývanej Oblazy v prvej polovici 19. storočia postavili dva vodné mlyny. Horný, pôvodne obecný mlyn sa podľa poslednej mlynárskej rodiny nazýva gajdošovský, dolný, tzv. brunčiakovský mlyn s pílou patril pôvodne Veľkému Borovému.

Budovu horného mlyna postavili zrubovou konštrukciou. (...) Trojpriestorový objekt tvorí vstupný pitvor s čiernou kuchyňou a vstupom do mlynice a pomerne veľká izba. V malej prístavbe zriadili šindliareň – malú pílu na rezanie šindľov. Zrub mlyna postavili na kamennej podmurovke a má vysokú strechu krytú šindľom, kým v hornej časti tvorí štvorspádovú valbu. (...)

V mlynici sa zachovala iba časť mlynského zariadenia, ktoré pochádza to začiatku 20. storočia. ide o liatinové palečné koleso poháňajúce transmisný hriadeľ a dve kameňové mlynské zloženia na mlynskom lešení s remeňovými prevodmi. Mlyn nemal osievací mechanizmus múčnej truhly, rozomleté obilie sa osievalo ručne v sitách. (...)

Poniže horného mlyna na pravom brehu potoka Kvačianka stojí rozsiahlejší komplex brunčiakovského mlyna s pílou. Zrubová stavba na kamennej podmurovke má tvar písmena L. (...) Mlyn s dvoma kolesami na horný náhon za sebou, mlecími kameňovými zloženiami a jednoduchú pílu valašku v roku 1935 modernizovali. Jedno väčšie korcové koleso poháňalo prostredníctvom dvojnásobného prevodu palečných kolies transmisiu, ktorá poháňala mlynské stroje a najmä veľkú viaclistovú, teda gátrovú pílu. Okrem píly mlynár František Brunčiak zriadil aj šindliareň a dynamo na výrobu elektriny. (...)

Areál mlyna je prístupný návštevníkom, je celoročne obývaný ochranármi, ktorí chovajú aj zvieratá (kozy) a pestujú zeleninu. S romanticky rozoklanými skalnými bralami na pozadí komplexu patrí ku krajinársky najcennejším mlynom na Slovensku.

Viac si môžete prečítať v knihe Mlynka, L., Haberlandová, K.: Technické pamiatky. Dajama 2007.

Zdroj/autor: Dajama, Technické pamiatky, drom