Mjanmarsko - to je krása, ale aj smrad a špina

Na internete, v sprievodcoch, všade je množstvo často protirečivých informácií o momentálnej politickej situácii, ktorá sa mení z roka na rok. V Mjanmarsku totiž dlhé roky drží moc v rukách vojenská junta pod vedením generála Than Shwe.

Vláda nemá práve zmysel pre demokraciu, slobodu slova či prejavu. Ešte pred niekoľkými rokmi tak bola krajina pre turistov prakticky uzavretá, len postupne začína svetu sprístupňovať niektoré svoje časti.

Zbytok na špeciálne povolenie alebo vôbec. Donedávna tu nefungovala žiadna mobilná sieť, na bankomat zabudnite aj dnes, internet iba v turistických strediskách a meniť peniaze na čiernom trhu...

Kvôli porušovaniu ľudských práv sú na Mjanmarsko uvalené rôzne ekonomické sankcie. Priemerný ročný príjem je tak len niekoľko stoviek dolárov a v skutočnosti nato doplácajú opäť iba obyčajní ľudia. Dokonca som počul názory, odporúčajúce vôbec do krajiny nejazdiť a finančne tak nepodporovať vládu junty.

Možno dobrý úmysel, no zlá realita. S každým turistom niečo kvapne aj najchudobnejším taxikárom, predavačom či sprievodcom a čo je podstatné, domorodci tak majú kontakt s okolitým svetom.

Ďalších 18 fotografií v galérii

Smog, zápach a pobehujúce potkany

Do bývalej anglickej kolónie Mjanmarska sme dorazili lietadlom z Bangkoku. Je to cenovo najvýhodnejšia a zároveň asi jediná možnoť. Do krajiny sa dá totiž dostať iba letecky.

Výnimkou je iba hraničný prechod s Thajskom v Kawthoungu na juhu krajiny, kadiaľ možno momentálne preraziť za pomoci úplatkov, skúseností a riadnej trpezlivosti.

Privítalo nás celkom moderné medzinárodné letisko v hlavnom meste Naypyidawu.

Ďalších 18 fotografií v galérii

V Mjanmarsku prišlo k všeobecnému premenovaniu geografických mien tak, aby do zabudnutia upadli zaužívané pomenovania počas britskej nadvlády. Dokonca bol zmenený aj názov krajiny. A to z Barmského zväzu na Zväz Myanma, v angličtine Myanmar.

Yangon, Rangoon alebo po našom Rangún patril kedysi k skvostom koloniálnej architektúry. Dnes tomu tak už určite nie je. Ulice mesta mi veľmi výrazne pripomínali Indiu. Popri ľuďoch so šikmejšími očami sa tu totiž zreteľne mihali tmavé postavy indického pôvodu.

Prišli sem spoločne s Angličanmi a natrvalo sa usadili. Nie, že by sa mi kedysi v Indii nepáčilo, no s tým súvisí pre mňa len ťažko znesiteľná pikantná strava, kopy odpadkov a zápach. Priečelia domov na širokých bulvároch boli ošarpané, v uliciach smog, pobehujúce potkany v kopách odpadkov. Akoby na celé mesto sadol šedý prachový povlak.

Ďalších 18 fotografií v galérii

Svetlou výnimkou a dominantou mesta je Shwedagonská pagoda. Nádherné a zároveň najposvätnejšie miesto všetkých budhistov. Pagoda je vysoká 98 metrov, stará približne 2 500 rokov, denne sem prúdia tisíce pútnikov a možno ju označiť ako Mekku budhistického sveta. V tak chudobnej krajine nám vstupné päť dolárov nahnalo krv do žíl.

Ako krvavé stopy po krčmovej bitke

Možno povedať, že Mjanmarsko je skutočná exotika. Ženy mali tváre pomaľované bielou farbou. Pôsobilo to zvláštne, akoby ich natierali popolom a smútili za mŕtvymi. Neskôr vysvitlo, že ide o rozdrvenú kôru stromu tanaka zmiešanú s vodou. Biela farba na tvári je v celej krajine považovaná za prejav krásy a slúži aj ako ochrana pred slnkom.

Na počudovanie, množstvo chlapov malo oblečené sukne. V moslimských krajinách sa bežne vodia kamaráti za ruky, no sukne ma prekvapili. Londži, ako sa tento kus látky nazýva, patrí v Mjanmarsku k bežnej súčasti mužského odevu. V tropických horúčavách je to vzdušný a praktický doplnok.

Ďalších 18 fotografií v galérii

V súvislosti s mužským pokolením sa v Mjanmarsku nedá nevšimnúť jeden nechutný zvyk. Chlapi prežúvali akúsi zmes červenej farby. Pery, zuby a ďasná mali červené, akoby hrýzli do surového mäsa.

Všetci popritom pľuli o preteky a červené sliny na chodníkoch tak pripomínali krvavé stopy po krčmovej bitke. Rýchlo sme zistili, že ide o betel, zmes vyrobenú z rozomletého arekového orecha, zabalenú v zelenom liste. Tá nielenže farbí zuby do červena, kazí chrup, no zároveň spôsobuje čulosť a dodáva energiu. Preto sa táto ľahká droga teší veľkej obľube u pospolitého ľudu. Byť ženou v Mjanmarsku a znášať mužské prejavy lásky by som ale určite nechcel...

Bežným miestom na change many je ulica

Úprimne povedané, z Rangúnu, kde žijú približne 4 milióny obyvateľov, som nemal dobrý pocit. „Mesto si treba vychutnať na pár dní“, radila nám ešte v Bangkoku česká turistka putujúca s maloletým synom. Proti gustu žiaden dišputát, no neodporúčam.

V Mjanmarsku je množstvo oveľa krajších lokalít ako jazero Inle, turistické a cyklistické chodníky v okolí mesta Kalaw, pamiatky v okolí Baganu či mesto Mandalay. To ešte umocnila skúsenosť pri výmene peňazí. Keďže v oficiálnych bankách je kurz za dolár asi polovičný, bežným spôsobom na výmenu je ulica. Pozoruhodne, že tejto špekulatívnej činnosti sa venujú najmä potomkovia Indov. A podľa toho to aj vyzeralo…

Viac o Mjanmarsku, ale aj ako nájsť partnera na cesty do sveta vo Fóre www.dobrodruh.sk.

Zdroj/autor: Jozef Terem, reklamný článok, drom