Nezabíjajme si dovolenkové raje. 7 rád, ako sa stať zodpovedným turistom a chrániť prírodu

 

Obíďte letiská

 

Hoci sú lietadlá tou najrýchlejšou a najpohodlnejšiu metódou cestovania, nepatria medzi tie najšetrnejšie. Každé lietadlo vypúšťa obrovské množstvá toxických plynov, ktoré trávia planétu. Ak teda máte možnosť, vyskúšajte napríklad vlaky. Cestou v nich zažijete omnoho viac z krajiny a uľahčíte tak Zemi. Kvalitné vlakové spojenia už nájdete na všetkých kontinentoch, takže treba len skúsiť.

 

Darovanie

 

Veľa cestovateľ pri svojich cestách do rozvíjajúcich sa krajín nosí sladkosti, darčeky prípadne staré oblečenie. Nie vždy to však je najlepší spôsob ako pomôcť miestnej komunite. V mnohých chudobných krajinách tak domácich učia žobraniu a závislosti na iných. Nie je zriedkavé, že v takýchto oblastiach sú jedny z prvých slov detí „Daj mi sladkosť/peniaze“. Neočakávané dary v tradičných spoločnostiach taktiež narúšajú dobré vzťahy, keďže nie vždy sa všetkým ujde. Ak už predsa len chcete niečo darovať, vyhľadajte mieste centrum pomoci, kde budú vedieť čo robiť.

 

Ekoturizmus a turizmus s udržateľným rozvojom

 

Tieto slová sa do slovenčiny pomaly vtierajú a počuť ich na každom slove. Čo však presne znamenajú? Spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na ekoturizmus alebo udržateľný rozvoj sú vlastne organizácie s cieľom záchrany miestnej kultúry, prírody a celkového prostredia. Okrem toho, že ich hotely a areály sú zásobované lokálnymi potravinami, vybavené obnoviteľnými zdrojmi energie, triedia odpady, tak sa navyše starajú aj o miestnych ľudí a pamiatky. Zamestnávajú miestnych obyvateľov a pomáhajú im chrániť ich kultúrne a historické stavby. Takto sa spolu snažia o cestovný ruch, ktorý bude chrániť a nie ničiť davmi turistov.

 

Žiaden plast

 

Keď prídete do niektorej z rozvojových krajín, hneď sa vám otvoria oči a na plastovú tašku už ani nepomyslíte. To čo u nás postupne upadá a všetci si uvedomujeme, že nie je správne, sa práve v týchto krajinách dostalo do extrému. Všetko je obalené v plaste, prípadne vo vrecku, ktoré sa potom povaľujú v obrovských vrstvách úplne všade. Zem je pokrytá nerozložiteľnými odpadmi a malé deti sa v nich hrajú. Preto je aj na cestovateľoch, aby si uvedomili svoj podiel a pri cestovaní radšej používali plátenné tašky, prípadne také, ktoré využijú viackrát.

 

Pred cestou

 

Už ste sa niekedy v pýtali cestovnej kancelárie, ako oni prispievajú k ochrane planéty? U nás by to zrejme mohlo znieť smiešne, ale nič smiešne na tom nie je. Je dôležité, aby si aj slovenské CK uvedomili, že treba myslieť aj ďalej ako len do zaplatenia plnej sumy. Skúste sa opýtať či triedia odpady, zamestnávajú miestnych sprievodcov a podobne.

 

Domáca ekonomika

 

Každý z nás si rád domov prinesie niečo pekné z cesty. Niečo čo nám pripomenie krásne chvíle strávené na dovolenke. No zamýšľali ste sa už nad tým, koho kúpou suvenírov ozaj podporujete? Tieto suveníry sú totiž zvyčajne vyrábané v niektorej z východoázijských krajín a to preto, lebo sú lacnejšie. Domáca výroba je preto odsunutá dozadu. Nabudúce si skúste priplatiť a doniesť si ozajstný suvenír od domáceho majstra. Podporíte tak miestnych.

 

Poklady

 

K suvenírom patrí aj posledná rada. Nikdy si nekupujte vzácne prírodné predmety. Ide hlavne o rohy, sošky zo vzácnych drevín, kožušiny a kože, mušle a podobne. Väčšina z nich pochádza zo stále ubúdajúcich zdrojov a populácií, takže ich kúpou podporujete nelegálny lov, čierny trh a celkovo nelegálne aktivity. Takéto vzácne zvieratá na pokraji vyhynutia súperia o svoje prostredie s človekom a aj napriek snahe o ochranu prehrávajú. Navyše, je dosť pravdepodobné, že ak vám pancier, mušľu, kožušinu, alebo čokoľvek iné objavia na letisku alebo colnej kontrole o daný predmet prídete a domov sa vrátite bez suveníru aj peňazí.

Zdroj/autor: nationalgeographic.com, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku