Zámok Vranov nad Dyjí - baroková perla na juhu Moravy

25.08.2021 |   |    | 

Južná Morava nie sú len krásne vinohrady a ich sladké víno. V okrese Znojmo objavíte klenot európskeho baroka, v ktorom stále „bije“ aj srdce stredoveku. Zámok Vranov nad Dyjí, to je čarovný pohľad na sídlo na vysokej skale nad riekou, ale oči necháte aj na unikátnej maliarskej a sochárskej výzdobe.



 

Zámok Vranov nad Dyjí, ako hovorí jeho kastelán, je jedinečný svojou kombináciou barokového sídla a pozostatkov stredovekého hradu. Pripomína, že zachované zostali mohutné hradby a tiež stredoveká strážna veža.

Tú budú môcť návštevníci dokonca navštíviť po prvýkrát práve tejto sezóne. Jej prízemie „hostilo“ kedysi tunajších väzňov. Priestory niekdajšieho žalára sú prvými, ktoré návštevníci vzhliadnu pri vstupe do veže.

Pohraničný a zrejme v tom čase drevený hrad sa vo Vranove nad Dyjí spomína už v roku 1100. Prvými významní majiteľmi sídla bol rod bohatých Lichtenberkovcov, keď im kráľ Vladislav Jagellovský prepustil aj vranovské panstvo.

V 16. storočí je tu pomerne - dnes by sme povedali - veľká fluktuácia. Majitelia sa tu striedajú ako na bežiacom páse, no za zmienku stojí napríklad Estera z Dietrichsteina. Tá stavebne upravuje prednú časť hradu, zakladá bane na železnú rudu, ale aj dnes už historické dielne na spracovanie železa a ocele  – takzvané hámre – s niekoľkými taviacimi pecami.

 

Bavorskí šľachtici tu darovali skvost európskemu baroku

Kľúčoví vlastníci prichádzajú v roku 1617. Zástupca starého bavorského rodu Wolf Dietrich Althann získava národnostne zmiešané vranovsko-novohrádecké panstvo. Musí sa uznať, že  štyri mestečká, desať dedín a viac ako 400 nevoľníckych rodín je celkom slušné zázemie pre panovníka.

Medzičasom dochádza k ďalším zmenám majiteľov, no rok 1680 je opäť rokom pre Althannovcov. Vranovské sídlo kupuje späť do rodu Michal Jan II. z Althannu. Chce tu reprezentatívne sídlo a interiéry v duchu doby.

Správnou voľbou sa ukazuje výber realizátora tejto myšlienky. Do práce sa púšťa mladý, dvorný architekt Jan Bernad Fischer z Erlachu, dnes považovaný za najväčšiu osobnosť stredoeurópskeho baroka.

Vďaka nemu sa tu  v roku 1687 začína budovať monumentálna Sála predkov. Priestor s oválnym pôdorysom a kupolovou strechou sa stáva postupne dominantou budúceho zámku. Do roku 1695 je Sála predkov pýchou svetskej barokovej architektúry. Dielo má gráciu aj harmóniu a oslavuje rod Althannovcov v celom jeho význame. Kastelán zámku spokojne môže povedať, že v okolitých končinách by sme podobnú sálu ťažko hľadali.  

Dokončená Sála predkov znamená začiatok nového Fischerovho projektu. Myšlienka aj kompozícia je odlišná, necieli na svetské, ale na sväté. Hovoríme o Kaplnke Najsvätejšej Trojice, v ktorej podzemí našli svoj odpočinok v rodovej hrobke práve Althannovci. Všetko pod kupolou s freskou vyobrazujúcou rodového patróna archanjela Michaela. 

 

Šľachtičná tu získala dar priamo od cisára 

Neskôr opäť zarezonuje na Vranove dámske meno. Konkrétne Maria Anna Pignatelli, nevesta jedného z Althannovcov. Vďaka nej sa tu stavia trojkrídlová zámocká budova, upravuje sa napríklad aj prístupový most, no osadzuje sa tiež dvojramenné barokové schodisko s dvoma jedinečnými súsošiami.

Okrem toho, že znázorňujú hrdinov bájnej gréckej a rímskej mytológie, sú výnimočné aj z pohľadu svojho pôvodu. Na vranovské sídlo sa dostali vďaka samotnému cisárovi Karolovi IV., ktorý ich venoval ako osobný dar Marii Anne Pignatelli. Niekoľkokrát sa mu na zámku stala i hostiteľkou.

Predtým, ako významne zasiahne do diania na Vranovskom zámku poľský rod, ešte svoj vzťah ku krajinárstvu pretaví do niekoľkých konkrétnych prvkov český advokát Josef Hilgartner z Lilienbornu. Dostáva ho po poslednom Althannovi a okolie mení altánkami, umelými jaskyňami, záhradkami či jazierkami s vodopádmi.

 

Poľskí aristokrati sem priniesli obchodného aj umeleckého ducha

Devätnáste storočie na vranovskom panstve, to je poľská rodina Mniszkovcov a spriaznený rod Stadnických. Orientujú sa skôr na otázku rozvoja kraja. Kúpa vranovskej továrne na výrobu kameniny je vynikajúcim krokom. Stáva sa z nej podstatný článok keramickej výroby vo vtedajších českých krajoch.  

Pulzuje tu v tom čase aj čulý umelecký život. Rozvíja sa veľká knižnica, hrá sa tu divadlo, komponuje hudba, dokonca aj talentovanými Mniszkovcami, no nechýbajú ani návštevy z umeleckých radov, medzi inými napríklad aj Henryka Sienkiewicza.

No a dnes to sa to len tak hmýri návštevami turistov, a to aj vďaka okolitej, ako ju kastelán zámku pomenúva, doslova divokrásnej  prírode Podyjí a neďalekej Vranovskej priehrade, ktorú si môžete vychutnať mimo iného aj z paluby parníka.

 

Autor: © Zoznam/Eva Vašková

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Zámek Vranov nad Dyjí, CzechTourism

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 26. september. 2021. Meniny má Edita.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa