Neveľké, no o to vzácnejšie. Také je najfarebnejšie kubánske mesto Trinidad, kde sa koloniálna minulosť stretáva s prítomnosťou a vytvára pestrú zmes, ktorá návštevníka úplne pohltí. Čas tam plynie pomaly a každý zážitok je ako dúšok rumu - lahodný, no trpký zároveň.
Trinidad bol založený 23. decembra 1514 španielskymi dobyvateľmi ako tretie mesto na Kube (odtiaľ názov) a neskôr sa preslávil aj častou prítomnosťou Hernanda Cortéza, muža, ktorý tu verboval žoldnierov pre svoje výboje do neďalekého Mexika.
Obyvatelia po stáročia pestovali tabak a predávali solené mäso, v 18. a 19. storočí tu však začali francúzski kolonizátori pestovať cukrovú trstinu a Trinidad sa stal najbohatším mestom Kuby. Keď sa biznisu s komoditami prestalo dariť, zastavil sa aj jeho rozvoj.
Mesto zamrzlo v čase, nič sa nestavalo, nič nerenovovalo, a práve vďaka tomu dnes môžeme obdivovať jeho koloniálnu podobu s úzkymi krivolakými uličkami, ktoré lemujú pastelové domy so strechou z keramických alebo terakotových dlaždíc, zaručujúcich v horúcom kubánskom podnebí vítané ochladenie.
Pre architektúru Trinidadu sú typické aj veľké nezasklené okná, ktoré v 18. storočí prekrývali tzv. barrotes, teda drevené mreže v tvare zakrútených stĺpikov. Domy boli vďaka nim zabezpečené, no zároveň zabezečovali cirkuláciu vzduchu.
Dnes už barrotes nahradili drevené okenice a kované mreže, často vystupujúce do ulice, dispozícia domov však zostala zachovaná. Dvere tak vedú priamo do obytného priestoru (bez predsiene či chodby) a izby sú otočené do vnútorného nádvoria.
Bývanie v nich si môžete vyskúšať aj sami, majitelia viacerých budov ("Casa Particular") totiž ponúkajú ubytovanie na priváte, ktoré spoznáte podľa tabuľky so symbolom bielej mušle na modrom pozadí vedľa vchodových dverí.
Centrum Trinidadu tvorí námestie Plaza Mayor s budovami z 18. a 19. storočia, ktoré patrili bohatým vlastníkom pôdy. Na jeho hornom konci nájdete neoklasicistický kostol Najsvätejšej Trojice (Iglesia Parroquial de la Santísima Trinidad), ktorý bol dokončený v roku 1892.
Naľavo od neho stojí typický koloniálny Brunetov palác (Palacio Brunet) z roku 1812, kde sa zachovalo centrálne balustrádové nádvorie, pôvodná mramorová podlaha, fresky a neoklasicistická výzdoba. V kuchyni ešte stále vidno pôvodnú maľovanú kameninovú dlažbu.
Dominantou mesta je však najmä kostol a kláštor sv. Františka (Iglesia y Convento de San Francisco), ktorý bol postavený medzi rokmi 1813 a 1815 v barokovom štýle. Za pár drobných môžete vystúpiť na vysokú drevenú zvonicu, odkiaľ sa vám naskytne nezabudnuteľný výhľad na celé mesto.
V Trinidade je aj viacero zaujímavých múzeí. V spomínanom Brunetovom paláci sa nachádza Múzeum romantiky (Museo Romántico) so zbierkou dekoratívnych predmetov z 19. storočia, františkánsky kláštor zas približuje boj proti banditom (Museo de la Lucha contra Bandidos) a v Dome Sáncheza Iznagu (Casa de los Sánchez Iznaga) je zas Múzeum koloniálnej architektúry (Museo de Arquitectura Colonial).
Zaujímavé je tiež múzeum archeológie Guamuhaya (Museo de Arqueología Guamuhaya), ktoré vystavuje nálezy z predkolumbovského obdobia aj obdobia španielskeho dobývania. Sídli v budove z 18. storočia, kde počas svojho pobytu na Kube býval aj Alexander von Humboldt, zakladateľ modernej geografie.
70-tisícový Trinidad je však predovšetkým živým mestom. Cez deň môžete vidieť domácich pri domine či šachu, večer sa zas ulice rozozvučia zvukmi temperamentnej hudby a ak máte chuť, môžete vyraziť na diskotéku do ruín kostola alebo do jaskyne na kopci nad mestom, ktorá sa predtým využívala ako vojenská nemocnica.
Trinidad však má aj svoju odvrátenú stránku. Ako mesto na zozname UNESCO sa dlhé roky tešil vysokej návštevnosti a domáci žili z turistického ruchu. Pandémia covidu im však zasadila ťažkú ranu a dnes už bohužiaľ tomuto čarovnému miestu vtisli výraznú pečať aj veľmi neodbytní predavači a žobráci.
Pravdou je, že kvôli nim toto inak nesmierne malebné mesto stráca svoje čaro a niektorí turisti sa radšej vydávajú na výlety do okolia. Trinidad má skvelú polohu, a tak môžete stráviť deň na 11 kilometrov vzdialenej pláži Playa Ancón, alebo sa ponoriť do divokého pralesa neďalekého pohoria Escambray.
„Povinnou jazdou“ je však najmä Údolie cukrovarov (Valle de los Ingenios), kde stále uvidíte trstinové polia, 70 mlynov na spracovanie úrody, chudobné chatrče otrokov aj bohaté haciendy ich majiteľov. Spolu s Trinidadom je od roku 1988 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
