Slávne Versailles má aj odvrátenú stránku: 20 zaujímavostí, ktoré ste o pýche Francúzov netušili

 

 

1. Pozemok, kde sa rozprestierajú súčasné záhrady a palác, bol kedysi obrovským poľovným revírom. Až kráľ Ľudovít XIV. sa rozhodol presťahovať tam svoje sídlo a sutiahnuť sa do pokojnejšej oblasti. Pôvodne žil totiž v súčasnej budove múzea Louvre.

2. Jednou z dominánt záhrad je v súčasnosti Veľký kanál. Táto pekná vodná atrakcia bola v minulosti močiarom, z ktorého sa do okolia šíril hnusný zápach. Prvý architekt sa ho chcel zbaviť, preto tam prikázal nanosiť stovky vozov zeminy. Tá vsiakla všetku vlhkosť a následne na nej vytvorili novú vodnú priekopu.

3. Palác spolu so záhradami sa rozprestiera na ploche vyše 8 miliónov metrov štvorcových, kvôli čomu sa stal oficiálne najväčším kráľovským pozemkom na svete.

4. Maria Antoinetta mala na pozemku vlastnú nehnuteľnosť, ktorú používala vtedy, keď chcela mať súkromie. Bolo v nej pár izieb a záhrada, v ktorej pre ňu pestovali čerstvú zeleninu a ovocie. Taktiež mala svoj súkromný chrám lásky, ktorý bol skrytý v malej jaskyni. Okolo nej rástli nádherné kvety a vnútri mala jednoduchú posteľ.

5. Kráľ Ľudovít XIV. sa chcel o svoje veľkolepé dielo podeliť aj s obyčajnými poddanými. Preto sa rozhodol sprístupniť záhrady pre verejnosť. Prísť tam mohol ktokoľvek, kto chcel vzdať svojmu kráľovi úctu, ale zároveň sa tam mohli ľudia len poprechádzať. Jedinou podmienkou bolo, že museli byť slušne oblečení a nemohli prísť v špinavých alebo zodraných šatách.

6. V záhrade sa nachádza množstvo fontán, čo bolo v čase ich plánovania veľkou prekážkou. Na území Versailles sa totiž nenachádzala žiadna rieka alebo jazero, odkiaľ by mohli čerpať vodu. Preto museli vymyslieť systém podzemného akvaduktu, ktorým sem dokázali preniesť vodu aj zo vzdialených oblastí.

7. Až do Francúzskej revolúcie bol palác hlavným centrom moci v krajine. V roku 1789 sa však šľachta rozhodla radšej ho opustiť a stiahli sa do bezpečia.

8. Palác Versailles sa páčil mnohým panovníkom po celej Európe. Preto slúžil ako inšpirácia viacerým architektom a je najčastejšie kopírovanou historickou budovou.

9. Úlohou jednotlivých miestností bolo zanechať na návštevníkoch čo najsilnejší dojem. Ľudovít XIV. preto najal najlepších remeselníkov a umelcov, ktorí mu mali vytvoriť nevídané zariadenie s modernými prvkami. Veľmi si dal záležať aj na výzdobe stien, aby ani jeden centimeter nevyšiel nazmar a dokumentoval tak jeho moc.

10. Najveľkolepejšou miestnosťou je Zrkadlová sieň, ktorá slúžila na rôzne príležitosti. Ozdobená je 357 zrkadlami, ktoré najviac vynikli počas večerov, keď odrážali plamene horiacich sviečok a lustrov. Krásny pohľad získate aj počas dňa, keď tam dopadajú lúče slnka a vytvárajú pekné odrazy.

11. V 19. storočí sa zástupcovia monarchie rozhodli, že do paláca sa už nevráti žiaden ďalší panovník a radšej ho sprístupnia verejnosti. Vtedy prišli s nápadom vytvoriť tam výstavu, ktorá sa venuje histórii Francúzska a zároveň predstaví dejiny Versailles.

 

12. Veľký kanál nemal kedysi iba ozdobnú funkciu. Ľudovít XIV. alias Kráľ slnko sa po ňom plavil na gondole a obdivoval okolité záhrady. Preto jeho brehy vždy zdobili tie najkrajšie záhony.

13. Počas večierkov chcel kráľ dodať Versailles patričnú noblesu a túžil, aby sa ešte viac rozžiaril. Preto museli služobníci pred každou akciou rozsvietiť 20 000 sviečok, ktoré vytvárali tzv. chodbu svetla. Tá priviedla hostí až do Zrkadlovej siene, ktorá ich ohúrila ďalšou majestátnou výzdobou. Najmä ak tam ľudia prišli po prvý raz, tak to vraj v nich vždy zanechalo neopísateľný zážitok.

14. Robotníci museli na výstavbe paláca pracovať počas dňa aj noci, pretože panovník ho chcel mať čo najskôr hotový. Veľmi náročné to bolo najmä z hľadiska hľadania materiálov, ktoré často stihli zužitkovať hneď v ten deň, ako ich priviezli na stavbu.

15. Všetok použitý materiál musel na želanie kráľa pochádzať z Francúzska, aby sa tak Versailles stal skutočným klenotom jeho krajiny. Samostatnou kapitolou bolo hľadanie mramoru, ktorý pochádzal z 50 rôznych miest. Kým sa ho podarilo dopraviť na stavbu, trvalo to takmer pol roka.

16. Pôvodne bolo na celom pozemku päť kaplniek alebo kostolov. No v súčasnosti sa podarilo v najlepšom stave zachovať len jedinú kráľovskú, ktorá patrí k architektonickým klenotom.

17. V súčasnosti v záhradách každý rok vysadia 210 000 nových kvetín a starajú sa o 200 000 stromov. V minulosti tam mali ešte viac rastlín, čo podľa dobových zápisov spôsobovalo veľmi intenzívnu arómu, ktorá hosťom prekážala a často kvôli tomu ochoreli, alebo im zostalo nevoľno.

18. V časoch budovania paláca to bola najpokrokovejšia stavba na svete. Použili na nej mnoho nových prvkov a vyskúšali dovtedy nepoznané metódy, ktoré mali nielen urobiť palác výnimočným, ale zároveň uľahčiť a urýchliť jeho stavanie.

19. Počas Francúzskej revolúcie Versailles takmer úplne zničili. Preto museli väčšinu vzácnych diel a nábytku presťahovať preč. Umelecké diela nakoniec zostali v Louvri, kde ich vystavujú až dodnes.

20. Ľudovít XIV. si želal, aby sa do priestorov, kde býval, nedostávali pachy z kuchyne. Kvôli tomu ju postavili veľmi ďaleko od jedálne. Každý deň preto musel jedávať studené jedlá, pretože kým ich služobníctvo prinieslo až k stolom, stihli úplne vychladnúť.

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku