Vianočný príbeh, ktorý roztopí každé srdce: Prvý strom na námestí postavili kvôli malej Liduške

14.12.2019 |   |    | 

Tradícia stavania vianočných stromov na námestiach má 95 rokov. Prvý raz sa mohutný vianočný smrek rozžiaril na Námestí Slobody v Brne 13. decembra 1924. A to vôbec prvý raz nielen vo vtedajšom Československu, ale aj v Európe. Autor myšlienky, brniansky básnik a novinár Rudolf Těsnohlídek ho pomenoval Vianočný strom republiky. Vzniku tejto milej slávnosti predchádzal dojímavý príbeh, ktorý sa odohral 23. decembra 1919 neďaleko juhomoravskej metropoly.




V predsviatočný večer pri prechádzke v lese pri Bíloviciach nad Svitavou traja priatelia – básnik a novinár Rudolf Těsnohlídek, študent pražskej akadémie výtvarných umení František Koudelka a súdny úradník Josef Tesař - našli na snehu odložené, takmer zamrznuté sedemnásťmesačné dievčatko. Traja muži ho zabalili do kabáta a odniesli na najbližšiu žandársku stanicu, kde mu poskytli okamžitú prvú pomoc. Malé dievčatko pomenovali Liduška.

Matku Lidušky žandári zakrátko vypátrali - bola ňou dvadsaťpäťročná slúžka Marie Kosourová z obce Netín. Marie otehotnela s ruským zajatcom z prvej svetovej vojny, ktorého pridelili na poľné práce na statok v blízkosti Brna. Zostala sama a ako slobodná matka nemala šancu nikde získať prácu. Bieda ju nakoniec dohnala k tomu, že dievčatko odložila v lese. Za to ju odsúdili na päť rokov ťažkého žalára.

Lidušku si nakoniec osvojili manželia Polákovci z Brna, ktorí sa o ňu vzorne starali. Liduška sa neskôr vydala za stredoškolského profesora do Prahy a zomrela 9. januára 1997 vo veku 79 rokov. Novinár a básnik Těsnohlídek začal hneď uvažovať, čo by sa pre takéto opustené deti dalo urobiť. Prišiel na myšlienku vybudovať detský domov, ale bolo treba zabezpečiť peniaze na stavbu a potom tiež na prevádzku takéhoto zariadenia. Práve preto založil tradíciu dobra, ktorá pretrvala všetky režimy a prišiel s myšlienkou vztýčiť v Brne vianočný strom republiky.

Inšpiráciu našiel počas svojej návštevy Kodane, kde ho zaujalo, že tam pod urasteným, ozdobeným stromom organizujú zbierku na chudobné deti. Rozhodol sa tento škandinávsky zvyk preniesť do Československa. Vianočný strom republiky teda prvý raz rozsvietili 13. decembra 1924 v Brne. Akcia však nemala v tom období ani zďaleka komerčný charakter. Firmy i jednotlivci, ktorí sa na finančných zbierkach i rôznej inej forme pomoci dobrovoľne podieľali, mohli si za "odmenu" ako súčasť výzdoby umiestniť svoje meno vo forme srdca na samotnom vianočnom strome. O dva roky neskôr sa k tejto tradícii pridala Plzeň, potom aj Praha. Koncom 20. rokov minulého storočia nebolo vari mesto, nielen vo vtedajšom Československu, ale i v Európe, kde by na ústrednom námestí nežiaril vianočný strom.

Akcia Vianočného stromu republiky v Brne mala samozrejme charitatívny charakter, vždy sa na nej vyzbierali peniaze na vybudovanie už spomínaného detského domova. Peniaze na pomoc opusteným deťom pribúdali veľmi pomaly. Až po štyroch rokoch položili základný kameň brnianskeho detského domova, ktorý dostal meno podľa dánskej kráľovnej Dagmar, dcéry Přemysla Otakara I., ktorá sa preslávila starostlivosťou o chudobných.

Keď bol v roku 1929, desať rokov od nájdenia Lidušky, otvorený domov pre 25 opustených detí, novinár a spisovateľ Těsnohlídek už nažive nebol. Pod tlakom takmer celoživotnej duševnej choroby (trpel ťažkými depresiami), sa zastrelil 12. januára 1928 priamo v redakcii Lidových novín. Zostal po ňom lístok so slovami: "Nehnevajte sa, že to bolo tu."

Posolstvo jeho vianočného stromu republiky, ako ho sám nazval, zostalo však živé až do dnešných dní. Tradícia verejných vianočných stromov, ktorú Těsnohlídek založil, prežila totiž nielen jeho, ale aj druhú svetovú vojnu, kedy sa v mestách nesmelo svietiť, a takisto komunistický režim, ktorý jej rovnako neprial. K oživeniu pôvodnej tradície došlo v Československu po roku 1989.

Budova žandárskej stanice v Bíloviciach nad Svitavou, kam traja kamaráti deň pred Vianocami v roku 1919 doniesli takmer zmrznuté bábätko, stojí dodnes, no už v nej nevládne ruka zákona. V súčasnosti si tam návštevníci môžu pochutiť na sladkých dobrotách, pretože je z nej cukráreň. Liduškin pamätník bol na mieste jej nálezu v Bíloviciach nad Svitavou odhalený pred pol storočím - pred Vianocami v roku 1969.

Rudolf Těsnohlídek sa okrem svojej lyrickej poézie a písania znamenitých súdničiek pre Lidové noviny preslávil aj ako autor bájky o líške Bytrouške (1920), ktorá v roku 1924 poslúžila slávnemu českému skladateľovi Leošovi Janáčkovi ako predloha k libretu jeho známej opery Příhody lišky Bystroušky.

 

Zdielať článok na Facebooku

Foto: Internetová encyklopedie dějin Brna
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Streda, 5. august. 2020. Meniny má Hortenzia.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa