Emigranti túžia po lepšej krajine: Za hranicami sa usilujú o premenu súčasnej Číny

Rovnako ako tí, čo sa teraz schádzajú, aby si vypočuli jej básne, žila Čchiou Ťin v Japonsku v emigrácii. Téma prednášky "Vznik novej Číny v Tokiu" nenecháva nikoho na pochybách, aké sú ašpirácie ľudí, ktorí sa tu schádzajú. Majú pre Činu novú víziu, rovnako ako mala kedysi Čchiou Ťin. Verejné stretávania a diskusie ako tieto boli ešte donedávna obvyklé aj v Číne, v priebehu poslednej dekády ale boli stále viac potlačované. Čínska verejnosť bola systematicky odrádzaná od toho, aby niečo sama organizovala alebo sa zapájala do občianskych aktivít.

V poslednom roku vznikol nový spôsob organizácie verejného života Číňanov – a to v emigrácii. Na miestach, ako je práve Japonsko. "Vzhľadom na to, koľko Číňanov sa sťahuje do Japonska, bol potrebný priestor, kde by sa ľudia mohli odreagovať, podeliť sa o svoje problémy, a premýšľať o tom, čo ďalej," hovorí Li Ťin-sing, právnik zaoberajúci sa ľudskými právami, ktorý akciu v januári zorganizoval. On sám sa presťahoval z Pekingu do Tokia vlani v septembri kvôli obavám o svoju bezpečnosť. "Ľudia ako my majú poslanie, usilujeme sa o premenu súčasnej Číny," povedal.

Od Tokia cez Thajsko, Amsterdam až po New York sa Číňania, ktorým bol v ich vlasti odmietnutý prístup k účasti na verejnom živote, schádzajú a nachádzajú bezpečný prístav pre diskusiu v čínskej komunite prisťahovalcov v exile. Stávajú sa tak vedomými a angažovanými občanmi – presne takými, o aké Komunistická strana Číny vôbec nestojí. Otvárajú si kníhkupectvá, organizujú prednášky a zakladajú komunity. Títo exulanti tak spoločne vytvárajú sen o alternatívnej Číne, o optimistickej spoločnosti. V tomto procese si sami pre seba znova definujú, čo to znamená byť Číňanom.

V minulom roku boli v Tokiu otvorené štyri čínske kníhkupectvá. Pravidelná feministická stand-up show, ktorá sa začala v roku 2022 v New Yorku, bola taká úspešná, že čínske feministky v najmenej štyroch ďalších amerických mestách, rovnako ako v Londýne, Amsterdame a Vancouveri v Britskej Kolumbii, začali podobné show tiež organizovať. Čínski prisťahovalci v Európe založili desiatky neziskových organizácií zameraných na LGBTQ komunitu, organizujú protesty a zaoberajú sa ďalšími témami.

Väčšina takýchto organizácií nie je rýdzo politická, ani sa nesnaží zvrhnúť súčasnú čínsku vládu, napriek tomu niektorí účastníci živia nádej, že sa jedného dňa budú môcť vrátiť do demokratickej Číny. Exulanti, ktorí organizujú spoločenské stretnutia, hovoria, že je dôležité naučiť sa žiť život bez strachu, dôverovať si navzájom a snažiť sa žiť naplnený a zmysluplný život aj v exile.

Príliš mnoho Číňanov sa aj po rokoch bojí zúčastniť sa verejných akcií, ktoré nezodpovedajú tradičnej rétorike Komunistickej strany Číny. Ale protest z roku 2022, kedy Číňania demonštrovali s prázdnymi listami papiera vzdorujúc prísnym protipandemickým opatreniam, inšpiroval demonštrantov z Číny aj v iných krajinách. Ľudia si uvedomili, že nie sú sami, ktorí chcú uvažovať a konať slobodne a začali vyhľadávať ľudí s podobným zmýšľaním.

Aj Li-maj, ktorý žije v Japonsku už desiatym rokom, je jedným z tých, ktorí sa po protestoch z roku 2022 pravidelne zapájajú a organizujú demonštrácie a prednášky v Tokiu. Sám bol prekvapený, keď prišiel na prednášku jednej novinárky, ktorá hovorila o svojom podcasti. "Bolo tam snáď 300 ľudí!", divil sa mladý muž I Li-maj, ktorý uviedol radšej len svoju prezývku, pretože sa obáva represií zo strany čínskej vlády.

Čína mala možno medzi rokmi 2000 a 2010 niečo, čo nemecký filozof Jürgen Habermas nazýva „verejnou sférou“. Úrady nechávali priestor pre verejnú debatu, aj keď stále čiastočne cenzurovanú, ale možnú aj mimo oficiálnych štátnych štruktúr a politicky organizovaného života.

Vo veľkých čínskych mestách boli vtedy najpredávanejšími titulmi v kníhkupectvách Demokracia v Amerike od Alexisa de Tocqueville a Cesta do otroctva od Friedricha A. Hayeka. Nezávislé filmy, dokumenty a undergroundové časopisy skúmali témy, ktoré sa komunistickej strane nepáčili, ale tolerovali ich: históriu, sexualitu a distribúciu nerovnosti v spoločnosti.

V priebehu desiatich rokov od nástupu Si Ťin-pchinga do čela krajiny na konci roka 2012 ale všetky podobné iniciatívy museli skončiť. Investigatívni novinári prišli o médiá, kam by mohli písať, právnici zaoberajúci sa ľudskými právami boli uväznení alebo zbavení oprávnení a niektoré kníhkupectvo boli nútené zavrieť.

Žen Č'-čchiang, realitný magnát, ktorý založil knižný klub, si odpykáva 18 rokov väzenia za kritiku prezidenta Si Ťin-pchinga. Zástupcovia mimovládnych organizácií, feministky a LGBTQ aktivisti boli prenasledovaní, umlčovaní alebo nútení odísť do exilu. V nadväznosti na to mnoho Číňanov svoju vlasť opustilo. Utieklo pred jej vládou a vládnou propagandou do miest, kde sa môžu cítiť slobodne. Teraz sa môžu vzájomne prepojiť a podporiť a poskytnúť tak Číňanom vo vnútri Číny alebo aj mimo nej spoločnú platformu pre komunikáciu a formuláciu predstáv o inej budúcnosti.

"Nezáleží na tom, proti čomu sa staviate, ale po akom živote túžite," hovorí Čang Ťie-pching, čínska majiteľka kníhkupectva v Taipei a v thajskom meste Čchíengmaj. Chce, aby sa v jej obchodoch cítil dobre každý človek prichádzajúci z Číny a hľadajúci oporu v knihách. "Chcem, aby moje kníhkupectvo bolo miestom, kam môžu Číňania z celého sveta prísť a vymieňať si svoje názory a skúsenosti," hovorí Čang, ktorá sa narodila v pevninskej Číne.