Zbohom, sovietska minulosť: Tadžická metropola Dušanbe zažíva obrovské zmeny

Dušanbe bývalo sovietske mesto par excellence, opisuje Meduza. Keď ZSSR v roku 1929 oddelil Tadžikistan od Uzbekistanu a urobil z neho samostatnú sovietsku republiku, bola jeho hlavným mestom obec s necelými 6000 obyvateľmi, známa predovšetkým vďaka pondelkovému trhu, pripomína web. Sovietske úrady mesto premenovali po Josifovi Stalinovi a vyslali do neho odborníkov z Moskvy a Leningradu (teraz Petrohradu), aby z neho vytvorili metropolu.

Od 30. rokov sa mnoho ruských architektov snažilo dať Stalinabadu modernú sovietsku tvár. Dnes po predsovietskej obci nezostala ani stopa - najstaršia budova v Dušanbe je stará niečo málo cez 90 rokov, opisuje portál s tým, že teraz "sovietsky Stalinabad ustupuje na nespočetných staveniskách nezávislému Dušanbe". Mrakodrapy nahrádzajú nízke budovy navrhnuté ruskými architektmi v 20. storočí a malebné ulice sa menia na monumentálne bulváre.

Žiť v Dušanbe podľa Meduzy hocikedy znamená mesto znovu objavovať, ako by sa do neho človek vracal po desiatich rokoch. Idete na poštu, aby ste zistili, že sa búra, líči web.

Úrady majú zoznam chránených historických budov a pamiatok v metropole. K minuloročnému februáru však údajne obsahoval len 12 položiek. Zoznam tiež podlieha revízii. Napríklad bývalý prezidentský palác - neoklasicistická stavba z roku 1957, ktorá pôvodne slúžila ako sídlo komunistickej strany - sa podľa médií objavil na zozname v roku 2016. O štyri roky neskôr, keď sa ho úrady rozhodli zbúrať, už na ňom nebol. Rozhodnutie vyvolalo debatu na sociálnych sieťach, pričom niektorí obyvatelia vyzývali k zachovaniu budovy a jej inému využitiu. Palác však bol strhnutý.

Zoznam zbúraných budov sa medzitým rozrastá. Pravidelne sa objavujú zvesti o ďalšom cieli demolácie. Ústne šírené informácie obvykle predchádzajú oficiálnemu oznámeniu - ktoré prichádza na poslednú chvíľu, takže aktivisti majú málo času na to, aby sa ohradili, opisuje portál.

"V Tadžikistane neexistuje rovnaká predstava o tom, čo je (kultúrne) 'dedičstvo' ako na Západe," tvrdí Paul Wolkenstein, architekt zaoberajúci sa sovietskou architektúrou v Strednej Ázii a na Kaukaze. "V susedných krajinách, ako je Kirgizsko a Kazachstan, sa občianska spoločnosť a milovníci histórie mobilizujú, aby demoláciám zabránili. Toto hnutie sa začína objavovať aj v Uzbekistane. V Tadžikistane niekedy s rozhodnutím súhlasia dokonca aj žijúci architekti, ktorých diela sú ničené," hovorí Wolkenstein.

Pre niekoho sovietske budovy nemusia byť nutne vítaným dedičstvom. "Sú ľudia, ktorí obhajujú sovietske budovy a dedičstvo, ale vzhľadom na to, čo sa deje na Ukrajine a v regióne, sa mi zdá, že by táto kultúrna otázka mala byť položená z iného uhla," myslí si výskumníčka Tahmina Inojatovová, ktorá sa zaoberá prelínaním identity, moci a mestského priestoru v Tadžikistane. "Prečo potrebujeme chrániť sovietske budovy? A prečo sa tieto budovy postavené ruskými inžiniermi a architektmi objavili práve na tomto mieste?" dodáva.

Hoci niektorí ľudia podľa Meduzy určite veria, že budovy v Dušanbe zo sovietskej éry majú historickú hodnotu, bežní obyvatelia sa častejšie viac zaujímajú o osud vlastných domov. V posledných rokoch sa tam prudko zvýšila developerská výstavba, čo viedlo k nútenému vysťahovaniu a nelegálnym demoláciam, píše server. Podľa neho úrady tvrdia, že sa prestavba mesta riadi podľa plánu, ale tento dokument zostáva utajený.

O demoláciách sa hojne diskutuje, ale ľudia často váhajú, či majú protestovať razantne. Najmenej dvaja ochrancovia ľudských práv, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, boli uväznení, upozorňuje portál. Podľa Inojatovovej sa však niektorí obyvatelia bránia. Zatiaľ čo jedným sa podarilo vyjednať so súkromnými developermi dohody o kompenzáciách, iní sa obrátili na súd. Podľa Inojatovovej to prináša zmiešané výsledky, ale niektorým sa podarilo svoje prípady vyhrať. "Takmer nikdy sa im nepodarí zachrániť svoje domy pred demoláciou, ale čo môžu urobiť, je získať pre seba lepšie (životné) podmienky: napríklad lepší byt," vysvetľuje.

Stavebný boom znižuje podľa serveru bezpečnosť mesta aj iným spôsobom, najmä v súvislosti s globálnou klimatickou krízou. Posledné leto bolo najteplejšie, aké kedy bolo na planéte zaznamenané; v Dušanbe teplomery pravidelne ukazovali 35 až 40 stupňov Celzia. V minulosti sa letné horúco v metropole dalo zniesť vďaka uliciam lemovaným stromami, upozorňuje Meduza. Zatiaľ čo sa v centre stále záhrady nájdu, zrekonštruované bulváre sú o poznanie menej zelené. Likvidácia obytných domov zo sovietskej éry so sebou nesie aj výrub stromov, ktoré rástli v ich dvoroch. Na niektorých miestach rastú mladé stromčeky, ale bude trvať desiatky rokov, kým budú schopné zabezpečiť účinné ochladzovanie.

Kvalita ovzdušia v meste pravidelne prekračuje nebezpečné limity znečistenia a nové výškové budovy umožňujú menšiu cirkuláciu vzduchu ako nízke budovy. Všadeprítomné staveniská tiež produkujú väčšie množstvo prachu.

Otázky vyvolávajú aj zdroje financovania vládnych stavebných projektov, hlavne vzhľadom na to, že Tadžikistan je najchudobnejšou krajinou Strednej Ázie. Niektoré veľké projekty sa spoliehajú na financovanie zo zahraničia, ako napríklad výstavba najväčšej tadžikistanskej mešity, ktorá bude stáť odhadom 100 miliónov dolárov, z ktorých 70 percent pochádza z Kataru. Významným zdrojom pôžičiek a investícií pre vládu je aj Čína, ale podrobnosti týchto dohôd nie sú obvykle verejne dostupné, dodala Meduza.