Poloniny sú v zime ideálne na stopovanie divo žijúcej zveri

"Stopovaniu sa dá veľmi dobre venovať najmä v zime a dá sa v tom zlepšovať. Človek už len keď si nakreslí stopu, začne sa na ňu inak pozerať. Začneme iné veci vidieť v stopách a stopy sa nám začnú ukladať v hlave ako predlohy," povedal. Pri dôslednom stopovaní čerstvých stôp a dostatku trpezlivosti sa dá podľa neho "dostopovať" i priamo k zvieraťu, ktoré odtlačky v snehu zanechalo.

Dlhodobejšie je podľa Barillových slov treba stopovať  vlka dravého, keďže jeho odtlačky sú ľahko zameniteľné so psími. "Keď sme si nie istí, či sme našli vlčiu alebo psiu stopu, je dobré sa prejsť po stopách. Podľa správania veľmi rýchlo zistíme, či tade prešiel pes alebo vlk. Vlky bežia často v rovnej línii a stúpajú do svojich stôp, kým pes môže robiť zatáčky a hrať sa, vlk musí šetriť energiu," ozrejmil pre TASR s tým, že vlčie stopy sú užšie a pretiahnutejšie, zvyčajne vytvárajúce jednu líniu, takzvané čiarovanie.

Nález rysej stopy je veľmi zriedkavý, od vlčej sa dá odlíšiť tým, že pri "preložení" podľa stredovej osi nebude symetrická, jej spodný vankúšik tiež nemá na vrchnej strane oblúk, ako je to u vlka, psa či líšky, ale prehĺbeninu.

Stopovanie veľkých šeliem v Poloninách sa uskutočnilo v rámci medzinárodného projektu Otvorené hranice pre voľne žijúcu divú zver v Karpatoch. Ako pre TASR uviedla Lenka Pavlíková zo SOS/BirdLife Slovensko, ktoré je jeho slovenským partnerom, dlhodobým cieľom aktivít je preskúmať cezhraničné biokoridory veľkých šeliem a docieliť, aby zver nezostala v krajine "uväznená". "Aby sa zamedzilo stretom medzi šelmami a ľuďmi, aby sa nestávalo, že šelmy budú vybiehať na cesty, že ich uzavrieme v krajine," vysvetlila.