Narodil sa v pivovare, zomrel v blázinci: Hudobný génius Smetana preslávil Česko po celom svete

2024-03-02 00:00:00 |   |    | 

Kde sa pivo varí, tam sa dobre darí, vraví známe úslovie a presne takto sa zadarilo v rodine Františka Smetanu, sládka a správcu zámockého pivovaru v Litomyšli. František si v roku 1823 od Valdštejnov –Vartenberkov prenajal panský pivovar, ktorý úspešne riadil. Keď mu jeho tretia manželka Barbora Smetanová povila 2. marca 1824 vytúženého syna Bedřicha (vtedy ešte zapísaný v matrike po nemecky ako Fridrich), bola to radosť preveľká.



 

Prvorodený syn a hneď génius

Niet divu, keďže to bol prvý preživší syn z 18 detí, ktoré František Smetana počas troch manželstiev splodil. Malý Bedřich, ktorý prišiel na svet vo fašiangový utorok o 10. hodine dopoludnia, bol jeho jedenástym dieťaťom v poradí a tretím v manželstve s Barborou. Traduje sa, že pani Smetanová deň pred pôrodom, počas najveselejšieho dňa v roku, kedy vrcholila fašiangová zábava, do polnoci ešte tancovala.

V historických kronikách mesta Litomyšli sa o tejto udalosti píše: „Otec František bol práve na dvore pivovaru, keď dobehla kuchárka Verunka so správou, že sa mu narodil syn. A tu šťastný otec v samej radosti schytil Verunku a tancoval s ňou po dvore. Chcel však, aj aby jeho zamestnanci spolu s ním zdieľali túto radosť, a preto dal na dvor vyvaliť sud piva, a tak spievajúc a tancujúc radostne vítali príchod Bedřicha Smetanu na svet.

 

Geniálny skladateľ, ktorý zložil majstrovské diela hluchý

Nik z prítomných samozrejme netušil, že práve prišiel na svet hudobný génius, ktorý preslávi vo svete Česko viac ako skvelé české pivo. Presne pred 200 rokmi sa narodil hudobný skladateľ a zakladateľ českej novodobej národnej hudby. Počas svojho života vytvoril majstrovské diela, ktoré patria medzi klenoty českej i svetovej hudby. A to napriek tomu, že na vrchole svojich tvorivých síl v roku 1874 ako 50-ročný ohluchol.

K jeho najznámejším dielam patria opery Braniboři v Čechách (1863), národná opera Predaná nevesta (1866), ktorú aj sám dirigoval, Dalibor, Libuša, ktorú skomponoval pri príležitosti otvorenia Národného divadla v Prahe v roku 1881, Hubička (1876), Tajomstvo (1877) a Čertova stena (1879-1882). Za svetový klenot možno pokladať cyklus symfonických básní Má vlast, ktorá ospevuje české dejiny (Vyšehrad, Šárka a Tábor) a prírodu (Vltava, Z českých lúk a hájov). Bedřich Smetana zomrel 12. mája 1884 v pražskom ústave pre choromyseľných.

 

Jablko nepadlo ďaleko od stromu

Vráťme sa však do malebnej východočeskej Litomyšli, ktorú preslávil Smetana tak, ako Wolfgang Amadeus Mozart Salzburg. Bedřich Smetana síce prežil v tomto meste len prvých šesť rokov života, ale už tu začali počiatky jeho skvelej hudobnej kariéry. Po kom vlastne zdedil Bedřich hudobný talent? Jeho otec František bol nadšený muzikant, ktorý veľmi dobre hral na husle. V Litomyšli koncertoval so sláčikovým kvartetom a do Viedne veľmi rád jazdieval za operou.

Veľmi skoro teda spoznal, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a jeho syn má výnimočný hudobný sluch a muzikálne nadanie. Hudbou bol malý Smetana priam obklopený, keďže ďalší členovia sláčikového kvarteta chodili často k Smetanovcom domov cvičiť na koncerty. Otec teda syna od malička podporoval v hudobnom vzdelaní a už v rannom veku ho naučil hrať na husle. Neskôr mu najal renomovaného učiteľa hudby Jana Chmelíka z Litomyšle, ktorý ho naučil hrať na klavír.

 

Zázračné dieťa

V hudbe sa začal vzdelávať už od štyroch rokov a už ako šesťročný tu koncertoval. Do litomyšlského obdobia Smetanovho detstva spadajú aj prvé pokusy o skladanie hudby. Keďže rodina Smetanových v Litomyšli žila kultúrne a láska k hudbe a dril pána učiteľa Jana Chmelíka malého Bedřicha veľmi formovala, výsledky sa čoskoro dostavili. Už ako päťročný vystúpil na oslave otcových 52. narodenín, kde na veľké prekvapenie prítomných s prehľadom zahral part prvých huslí Haydnovho sláčikového orchestra. Pravidelne chodieval hrávať na klavír aj na tunajší zámok Valdštejnov. Dodnes sa tu nachádza klavír, na ktorom im malý Bedřich hrával.

Keď mal šesť rokov, absolvoval 4. októbra 1830 na sviatok cisára Františka Jozefa I. prvý verejný klavírny koncert na hudobnej akadémii litomyšlských filozofov. Zasadol za klavír a bravúrne zahral predohru k opere Nemá z Portici od Aubera, za čo zožal ovácie postojačky. Traduje sa, že šesťročného Bedřicha museli vyzdvihnúť do výšky, aby ho všetci videli. Ale to sa už o ňom hovorilo ako o zázračnom dieťati. V roku 1831 sa Smetanovci presťahovali do Jindřichova Hradce, kde pokračovali jeho štúdiá a fenomenálna hudobná kariéra.

 

Litomyšl bola a je hrdá na svojho najznámejšieho rodáka

Litomyšl sa k svojmu najvýznamnejšiemu rodákovi vždy hlásila, bola na neho hrdá a dávala to a dodnes dáva najavo. Bedřich Smetana k svojmu rodisku však nemal príliš vrúcny vzťah, čo sa dá pochopiť, keďže tu prežil len prvých šesť rokov svojho života. Svoje rodné mesto navštívil už len dvakrát. Veľmi krátko sa tu zastavil v roku 1867, keď tu len prespal a následne na tri dni v septembri roku 1880, kedy mu Litomyšl usporiadala veľkú smetanovskú slávnosť a odhalili mu pamätnú dosku. V tom čase už bol slávnym hudobným skladateľom, známym doma i v zahraničí.

 

Pamätná doska na nesprávnom dome

V roku 1880 nechal litomyšlský spolok akademikov vyrobiť na pripomienku 50. výročia od prvého Smetanovho verejného vystúpenia v meste pamätnú dosku, ktorú však vlastníci zámockého pivovaru Thurn-Taxisovci na poslednú chvíľu odmietli umiestniť na rodný byt Smetanu. Nešlo pritom o národnostnú otázku, ale o to, žeby sa o  dosku museli starať.

A tak putovala na najhonosnejší dom na námestí, ktorý Smetanovi rodičia v roku 1825 zakúpili. Sám Bedřich počas slávnostného odhalenia tabule prehlásil, že je síce pekná, ale že sa v tomto dome skutočne nenarodil. Na správne miesto, teda na fasádu bývalého zámockého pivovaru sa doska dostala až v roku 1949 a je tam osadená dodnes.

 

Pomník aj lávka venovaná hudobnému géniovi

Okrem pamätnej dosky môžete v Litomyšli naraziť aj na ďalšie miesta spojené s týmto velikánom hudby, napríklad divadlo Smetanov dom či hlavné námestie, ktoré nesie od roku 1990 jeho meno. Dominuje mu pomník s bronzovou sochou Smetanu v životnej veľkosti, ktorý bol slávnostne odhalený 22. 6. 1924 pri príležitosti 100. výročia narodenia majstra v severnej časti Smetanovho námestia. Sochu vytvoril sochár Ján Štursa a podstavec architekt Pavel Janák.

A keď radnica nechala v roku 2022 postaviť architektmi oceňovaný moderný nadchod cez cestný obchvat mesta, verejnosť si ho samovoľne nazvala po svojom. Zrazu sa v Google Maps objavilo označenie „Smetanova lávka“ a to mu už zostalo doteraz.

 

Rodný byt prechádza premenou

Už od roku 1924 je trvale sprístupnený verejnosti aj rodný byt Smetanu. Z pôvodného nábytku sa síce nič nezachovalo, keďže si celé vybavenie odniesla rodina po odsťahovaní, do expozície sa ale podarilo od dcéry Bedřicha Smetany získať písací stôl, pri ktorom Smetana komponoval. Toto miesto prechádza pri príležitosti 200. výročia narodenia veľkou rekonštrukciou a bude tu sprístupnená nová multimediálna expozícia aj s obnovením pôvodného vstupu do bytu.

 

Smetanova Litomyšl

K slávnostnému otvoreniu expozície by malo prísť 8. júna 2024, v deň zahajovacieho koncertu národného hudobného festivalu Smetanova Litomyšl, ktorý je druhým najstarším hudobným festivalom v Česku. Koná sa už od roku 1946, kedy orchester riadil slávny dirigent Českej filharmónie Rafael Kubelík, ktorý však po februári 1948 emigroval. Preto sa komunisti snažili, aby sa na neho zabudlo a oficiálne sa uvádzal ako prvý ročník až ten v roku 1949.

Oslava života a hudobného odkazu tohto génia českej hudby však v Litomyšli začala už v roku 1876, kedy 10 rokov po premiére Predanej nevesty túto operu uviedli v tunajšom letohrádku Karlov. V rokoch 1924 a 1934 sa pri príležitosti Smetanových výročí narodenia konali koncerty a opery, ale to ešte nebol hudobný festival. Prvý ročník Smetanovej Litomyšli sa konal 22. až 24.6. 1946 a odznela tu aj Má vlast.

Litomyšl žila a žije týmto festivalom dodnes. 66. ročník bude samozrejme venovaný 200. výročiu narodenia Bedřicha Smetany a prvýkrát v jeho takmer osemdesiatročnej histórii bude uvedených všetkých osem skladateľových opier. Sedem predstavení privezú štyri operné domy národných divadiel z Prahy, Brna, Ostravy a Bratislavy, Libušu koncertne naštuduje Česká filharmónia, ktorá je patrónom projektu Smetana200 a zároveň jedným z ambasádorov Roku českej hudby 2024. Titulných rolí sa ujmú skvelí operní speváci Katarína Kněžíková a Adam Plachetka.

 

 

SND privezie do Litomyšle Hubičku

Slovenské národné divadlo v Litomyšli odohrá 2. júla 2024 svoju čerstvú tohtoročnú novinku, operu Hubička, ktorá je úsmevnou, vrúcnou i dojímavou oslavou lásky. Na doskách Slovenského národného divadla v Bratislave mala premiéru 1. marca 2024, čo je zároveň výročie SND, ktoré otvorili v rovnaký deň roku 1920. Opera Hubička je prvé dielo, ktoré Smetana napísal úplne bez sluchu. Na premiére v roku 1876 bola búrlivo prijatá, hoci skladateľ už potlesk nepočul. Hluchota – fatálna choroba hudobníkov - postihla aj tohto génia.

 

Smetanove oslavy potrvajú celý rok

Smetanove výročie Litomyšl oslávi veľkou mestskou slávnosťou „Vyvalte sudy, narodil sa nám Bedříšek“. Popíjať sa bude aj pivo z miestneho minipivovaru Veselka , ktorý produkuje Bedřichovu 11, Bedřichovu 12 a Bedřichov špeciál. O 13. hodine pri pomníku Smetanu vzdajú miestni obyvatelia hold svojmu rodákovi a na záver si zaspievajú „Proč bychom se netešili...“, áriu z jeho najznámejšej opery Predaná nevesta.

Súčasťou osláv bude aj veľká výstava „Bedřich Smetana a Litomyšl“ v Regionálnom múzeu, ktorá potrvá do 15. septembra 2024. Koncert Všetko najlepšie, Bedřichu sa uskutoční 6. marca 2024. So zahájením 13. litomyšlskej kúpeľnej sezóny  dňa 24. apríla 2024 odštartuje aj celomestská hra Bedříšek a stroj času pre malých i veľkých, ktorá prepojí rôzne miesta v Litomyšli spojené s menom Bedřicha Smetany. Počas Gastronomickej slávnosti Magdalény Dobromily Rettigovej  v dňoch 17. - 19. mája 2024 sa budú podávať najmä pokrmy v znamení smotany.

Na začiatku národného hudobného festivalu Smetanova Litomyšl 8. júna 2024 bude slávnostne otvorený rodný byt Bedřicha Smetanu s novou multimediálnou expozíciou. Hudobný festival Smetanova Litomyšl prebehne od 8. júna do 7. júla 2024 a spolu s ním aj Smetanova výtvarná Litomyšl v dňoch 8. júna až 31. augusta 2024. Jubilejný rok v Litomyšli zavŕši 31. decembra 2024 detský silvestrovský ohňostroj s hudbou Bedřicha Smetany.

 

Ďalšie zaujímavé miesta Litomyšle

Tento rok sa teda obzvlášť oplatí Litomyšl navštíviť. Okrem putovania po pamiatkach Smetanu vám odporúčame navštíviť aj najkrajší renesančný zámok v Česku s jedinečnou sgrafitovou výzdobou pozostávajúcou z 8000 obdĺžnikových sgrafít a unikátnym barokovým zámockým divadlom.

Zámok je od roku 1999 zapísaný na zozname UNESCO. V jeho pivničných priestoroch sa nachádza jedinečná galéria sôch Olbrama Zoubka, ktorej súčasťou je aj voskové Srdce pre Václava Havla a vinotéka.

Za návštevu stojí aj miestne Regionálne múzeum s expozíciami zameranými na históriu tohto východočeského mesta. Zaujímavým miestom je aj Portmoneum – Múzeum Jozefa Váchala v Litomyšli, venované tomuto spisovateľovi, ktorý pôsobil tiež maliar, grafik, ilustrátor, sochár a rezbár. V múzeu uvidíte unikátnu výmaľbu miestností z jeho dielne, expozíciu venovanú Váchalovej osobnosti aj videomapping o jeho živote a diele.

Stála expozícia ale približuje aj životy ďalších dvoch osobností spätých s domom – tlačiara Jozefa Portmana a nakladateľa Ladislava Horáčka. Spisovateľovi Jozefovi Váchalovi a predovšetkým jeho dielu Krvavý román venovali v meste ešte jednu uličku. Fasádu tamojšieho domu celú pomaľovali motívmi a výrokmi z knihy.

Bývalý piaristický Kostol Nájdenie sv. Kríža je bezpochyby najkrajším chrámom v Litomyšli. Nájdete ho v podstate hneď vedľa zámku. Uvidíte tam krásne sochy od Matyáša Bernarda Brauna a ďalšie umelecké diela. Z ochodze kostola je nádherný výhľad na renesančný zámok.

Pri prechádzke mestom určite nevynechajte ani Kláštorné záhrady, ktoré sú vďaka modernej rekonštrukcii zaujímavým protipólom k zámockým záhradám. Okrem príjemnej prechádzky a oddychu sa vám naskytnú výhľady nielen na mesto, ale aj na piaristický kostol Nájdenia sv. Kríža na jednej strane a kapitulský kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý lemuje záhrady na strane druhej. Kláštorné záhrady sú voľne prístupné celoročne.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 13. apríl. 2024. Meniny má Aleš.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa