V stopách velikánov: Gustav Mahler pochádzal z Vysočiny, spája sa však najmä s Rakúskom

 

Gustav Mahler prišiel na svet 7. júla 1860 v Kališti a vyrastal v Jihlave, kam sa krátko po jeho narodení rodina presťahovala. Už od malička prejavoval výnimočný hudobný talent - počúval piesne pijanov v krčme jeho otca, hudbu v kostoloch aj v synagóge a veľký vplyv naňho mali aj pochody vojenskej posádky, ktorá sídlila v Jihlave a často pochodovala popod okná domu, kde býval.

V pätnástich začal navštevovať konzervatórium vo Viedni a popri hre na klavír sa venoval aj harmónii a kompozícii. Maturoval v Jihlave, potom sa však znova vrátil do rakúskej metropoly, aby tam študoval filozofiu a dejiny hudby. Ako dvadsaťročný sa stal dirigentom a vystriedal množstvo koncertných a divadelných pôsobísk.

Hrať ako hudobník v orchestri pod jeho vedením však nebolo žiadnym potešením. Provokačný, nervózny hviezdny dirigent hnal inštrumentalistov až za hranice svojich možností, šikanoval každého, kto mu nestačil a od svojich operných spevákov požadoval dovtedy nevídané výkony.

Výsledkom driny bol obrovský úspech u publika. Už ako tridsaťročný bol Mahler považovaný za jedného z najväčších dirigentov vtedajších čias, jazdil na turné s takmer nepochopiteľným pracovným nasadením po celej Európe a viedol tie najvýznamnejšie orchestre.

Počas rokov života vo Viedni 1897-1907 bol Gustav Mahler na vrchole svojej kariéry. Ako riaditeľ Viedenskej opery zaviedol do vtedajšej tradičnej opery prelomové reformy: odstránil starožitné javiskové dekorácie a strnulých spevákov. Spojil dohromady javiskový obraz s dejom a hudbou do dramatického celku, jeho novinky sa stali začiatkom modernej opernej inscenácie.

Vo Viedni sa však naplnili aj Mahlerove osobné túžby. Nechal sa pokrstiť a konvertoval na katolícku vieru, taktiež z obáv pred antisemitskými prekážkami. V marci 1902 sa oženil s o 19 rokov mladšou Almou Schindler, ktorú vášnivo zbožňoval. Bola fascinovaná osobnosťou a dirigenskými schopnosťami Mahlera. Napriek tomu, že Alma bola tiež umelkyňa a vyrastala v prostredí okolo Gustava Klimta a Maxa Klingera, trval Mahler na tom, aby sa Alma venovala výlučne rodinným a manželským povinnostiam.

Spolu so svojimi dvomi dcérami Máriou Annou (*1902) a Annou Justínou (*1904) trávil manželský pár letné mesiace. Mahler bol však v tom čase taký pohltený svojou skladateľskou prácou, že len zriedkavo spolu niečo podnikli. Tragická smrť staršej dcéry v roku 1907 taktiež neposilnila spojenie medzi Gustavom a Almou Mahler.

Najväčší význam pre budúce generácie dosiahol Gustav Mahler svojou činnosťou, ktorej sa najviac venoval počas svojich prázdnin. Osamotený, v blízkosti hôr, často vo vlastnoručne zhotovenom domčeku skladal hudbu, ktorá predstihla svoju dobu o mnoho rokov. Porušil zabehnuté pravidlá formy a harmónie, experimentoval s novými hlasmi a nástrojmi, ako aj tónmi a zvukmi, ktoré sa vymykali normálnemu spôsobu hry nástrojov.

Tento inovatívny posun, predovšetkým v jeho neskororomantických symfóniách, nebol dostatočne docenený. Vo Viedni nachádzala jeho hudba dlhý čas pochopenie iba u malého hlúčika nadšencov a inak narážala na odpor. Tiež jeho žena len málo rozumela jeho skladbám.

Koncom roku 1907 sa Mahler zriekol po mnohých konfliktoch miesta kapelníka a riaditeľa opery vo Viedni a odišiel do Metropolitnej opery v New Yorku, kde sa konečne dočkal veľkého úspechu ako dirigent a skladateľ. Alma, zanedbávaná manželovým vysokým pracovným nasadením, si začala v roku 1910 milostný vzťah s architektom Walterom Gropiom.

Napísal jej ľúbostný list, ktorý však omylom poslal Gustavovi Mahlerovi. Toto priviedlo Mahlera takmer na pokraj šialenstva. Skladateľ, ktorý bol počas cestovateľských rokov ako mladý kapelník sám vášnivo zaľúbený takmer v každom novom meste, sa zrazu dramaticky začal pokúšať o Alminu priazeň.

Mahler trpel niekoľko rokov na bakteriálne ochorenie srdca. Vo februári 1911 sa jeho stav náhle zhoršil po náročnom koncerte v Metropolitnej opere. Vrátil sa naspäť do Viedne, kde však tomuto 50-ročnému umelcovi tiež nevedeli pomôcť.

 

Čo navštíviť:

Dom Gustava Mahlera v Jihlave – v centre mesta stojí klasicistický dom, v ktorom Mahler vyrastal a žil do roku 1875. Dnes je v ňom inštalovaná rozsiahla expozícia, ktorá približuje skladateľov život a tvorbu.

Steinbach am Attersee –  v lete 1893 prišiel Gustav Mahler prvýkrát k jazeru Attersee a už o rok si tam dal postaviť svoj hudobný pavilón. Len jedna izba s oknami na troch stranách a presklenými dverami, jednoducho zariadená so stolíkom a kreslom, pieckou a samozrejme krídlom, slúžila štyri letá ako Mahlerovo pracovné útočisko. Dnes je v nej inštalovaná výstava.

Jazero Wörthersee, skladateľov domček - Mahler strávil niekoľko liet aj vo východnej zátoke jazera Wörthersee neďaleko Maierniggu. Jeho dom bol postavený na idylickej lesnej čistinke nad jazerom v roku 1900 a dnes je malým múzeom.

Dom hudby - moderné interaktívne múzeum zážitkov v centre Viedne predstavuje na viac ako 3.000 m² jedinečné interaktívne inštalácie, vzácne historické dokumenty a rôznorodé druhy zážitkov. Tretie poschodie je venované veľkým skladateľom, ktorí žili a tvorili vo Viedni. Samostatná miestnosť predstavuje aj Gustava Mahlera.

Cintorín Grinzing – neveľký cintorín na predmestí Viedne, kde je pochovaný Gustav Mahler a o čosi ďalej aj jeho manželka Alma Mahler.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku