100 DIVOV Spojených štátov (3)
SPOJENÉ ŠTÁTY - Rozľahlá, rôznorodá krajina skrýva množstvo prírodných, ľudských a technických divov, za ktorými sa oplatí cestovať stovky kilometrov...
Guggenheimovo múzeum, New York
Museum of Modern Art, New York
Keď tri dámy z vysokých kruhov založili v roku 1929 Múzeum moderného umenia, svetoznáme MoMa najprominentnejšia z nich, manželka miliardára Johna D. Rockefellera Abby Aldrich Rockefellerová, poskytla na jeho účely svoju vilu na manhattanskej Západnej 54. ulici. Čoskoro však už nemohla pojať čoraz bohatšie zbierky. Múzeum sa ako prvé zameralo na vtedy ešte zaznávané moderné umenie, a tým pomohlo modernizmu presadiť sa ako osobitý umelecký smer. Z toho vyplynuli aj požiadavky na novú budovu múzea, dokončenú v roku 1939. Americký architekt Edward Durell Stone ňou vytvoril skvelý pamätník moderného staviteľstva.
Manhattan, New York
Skyline by Skyscrapers – silueta z mrakodrapov. To je Manhattan, najznámejšia mestská časť New Yorku na pretiahnutom ostrove medzi riekami Hudson a East River. Dlhé roky jej dominovali budovy ako Rockefellerovo centrum či Empire State Building, ale donedávna, do 11. septembra 2001, toto hlavné mesto výškových stavieb vyvolávalo pozornosť najmä 412 metrovou dvojitou vežou Svetového obchodného centra. Do tejto udalosti, ktorá šokovala svet, boli „dvojičky“ hlavným symbolom obojakosti existencie v tejto metropole: na jednej strane hektický životný štýl trblietavých uličných kaňonov s barmi, kinami, divadlami, múzeami a butikmi, na druhej pracovný zhon v kancelárskych komplexoch, ktoré sú v pracovných dňoch domovom celých armád sekretárok i manažérov, úradníkov i obslužného personálu.
Flatiron Building, New York
V meste, kde sa na Broadwayi križuje Dvadsiata tretia ulica s Piatou Avenue, stojí jedna z prvých svetových budov s oceľovou konštrukciou. Autorom tohto projektu z roku 1902 bol známy chicagský architekt Daniel Burnham. Vďaka zahrotenému rohu, stavba tvarom pripomína žehličku. Svojou výškou 100 metrov, nie je tento mrakodrap v New Yorku najvyšší, zato však najznámejší.
Kapitol, Washingtonov pamätník, Lincolnov memoriál, Washington
„Os slávy“ hlavného mesta Spojených štátov Washingtonu charakterizujú mnohé výpožičky z antiky. Od budovy Kapitolu, vybudovaného v rokoch 1793 až 1824 ako – netreba sa tomu vyhýbať – chrám dvoch komôr amerického Kongresu, aj nazvaného podľa jeho rímskeho vzoru, cez Washingtonov pamätník s klasickou dominantou 169-metrovým obeliskom (1888) až po Lincolnov memoriál (1915 až 1922) v štýle aténskeho Partenónu. Všade vládne duch kontinuity. Architektonicky stvárnený mohutný historický oblúk mal zrejme prifarbiť zatiaľ krátke dejiny USA troškou patiny veľkej minulosti.
Biely dom, Washington
Iba prvý prezident Spojených štátov, ten, čo dal meno ich hlavnému mestu, v ňom nesídlil. Gerorge Washington dal vybudovať toto klasické úradné sídlo pre svojich nástupcov v roku 1792. Vtedy ešte nik netušil, aká bude jeho neskoršia prezývka a dnešný úradný názov. Začala sa používať až potom, keď Briti v roku 1814, vo vojne proti svojej bývalej kolónii, mesto Washington vypálili a manželka vtedajšieho prezidenta USA Dolly Madisonová dala začiernenú budovu vymaľovať na bielo. Zábery z veliteľského centra amerických prezidentov, Oválnej pracovne Bieleho domu, bývajú pravidelne na televíznych obrazovkách celého sveta.
Dvorana nezávislosti, Philadelphia
Pôvodne v tejto peknej koloniálnej budove s centrálnou zvonicou nad priečelím, vybudovanej v rokoch 1732 až 1740, zasadalo zastupiteľstvo britskej kolónie Pensylvánia. Po vypuknutí sporov s materskou krajinou v roku 1775 si ju druhý americký Kontinentálny kongres zvolil za miesto, kde 4. júla 1776 prijal Declaration of Independence (Vyhlásenie nezávisloti). Podľa toho rodného listu najsilnejšej mocnosti súčasnosti nesie názov Independence Hall (Dvorana nezávislosti) a od roku 1979 je aj so skleným pavilónom so Zvonom slobody v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Rozšírenie Národnej galérie, Washington
Keď sa otcovia mesta Washingtonu v 70. rokoch 20. storočia rozhodli rozšíriť „vo švíkoch praskajúcu“ Národnú galériu, chceli mať takú budovu, ktorá sa na dlhší čas zaobíde bez ďalších zmien. Čínsko-americký architekt Leoh Mong Pei musel zvládnuť naozaj veľkú stavebnú hmotu. Mohol to vzhľadom na veľkosť galerijných stien ako výstavných plôch, a teda menší počet okien, riešiť stavbou bunkrového typu. Reč geometrických foriem, ktorú Pei uprednostnil aj v roku 1989 pri návrhu sklenej pyramídy v parížskom Louvri, mu však umožnila vytvoriť zastavanú plochu s množstvom pyramíd a kútov, kde sa váha hmoty, napriek monumentalite stavby, akoby vytrácala. Tento efekt posilnilo aj jemné striedanie farieb na tehlových múroch budovy.
Monticello, Charlottesville
Keď prezident Kennedy pozval na večeru do Bieleho domu všetkých žijúcich amerických nositeľov Nobelovej ceny, v prípitku povedal: Nikdy potom, čo tu večeriaval Jefferson, nesedelo za týmto stolom toľko duchovného potenciálu.“ Pocta platila mužovi, ktorý v roku 1776 formuloval Vyhlásenie nezávislosti a v rokoch 1801 až 1809 bol prezidentom USA, ale aj intelektuálovi, zaoberajúcemu sa obšírne klasicistickou architektúrou. V tomto slohu si dal vybudovať vidiecke sídlo v Charlottesville vo Virgínii s bielym partikusom pred červenou fasádou. Spolu s budovami z univerzity v Charlottesville, ktorú založil, je od roku 1987 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Golden Gate Bridge, San Francisco
V časoch zlatej horúčky sa Kalifornia pokladala za eldorádo a päť kilometrov dlhá úžina zo Sanfranciskej zátoky za zlatú bránu (Golden Gate). Jej najužšie, 1,6 kilometra široké miesto, sa priam ponúkalo na premostenie. Práce sa začali v roku 1933 a v roku 1937 zátoku preklenul elegantný závesný most Golden gate Bridge, ktorý z úžiny urobil naozajstnú zlatú bránu. Podstatne skrátil pozemnú vzdialenosť do mestečkas Sausalito na severnom brehu zátoky, a tým celú cestu pozdĺž pobrežia na sever. Ale čo je to oproti inšpiráciám, ktoré toto 2,8 kilometra dlhé dielo, vznášajúce sa 72 metrov nad vodou vzbudzuje – žiaľ, občas aj u potencionálnych samovrahov. Veď tvorilo kulisu v nejednej filmovej lahôdke.
Zdroj/autor: ikar,1000divovsveta,drom
Novinky.sk
Gurman.sk
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
