VÝLET Hrad Slanec

Hrad Slanec vybudovali pravdepodobne Abovci na území, ktoré v roku 1270 vlastnil Čamov syn Peter. O jedenásť rokov neskôr už pod hradom táboril s vojskom kráľ Ladislav IV. a dobýval pevnosť na vrchole homole kopca, kde sa so svojimi ľuďmi uzavrel neverný palatín Finta.

Boje sa skončili porážkou zradného hodnostára, ale Slanec naďalej zostal majetkom slanskej odnože jeho rodu. Abovci hrad vymenili Viliamovi Drugethovi, obľúbencovi kráľa Karola Róberta, za štyri šarišské dediny až v roku 1330. Onedlho potom hrad prešiel do vlastníctva koruny.

Po smrti kráľa Ľudovíta Veľkého vtrhol do krajiny jeho príbuzný, neapolský monarcha Karol Malý a s pomocou veľmožov z južných stolíc bol na Silvestra v roku 1385 korunovaný za uhorského kráľa.

Slavónskemu bánovi Ladislavovi Losonczymu sa odmenil darovaním Slanca do dedičného vlastníctva. Karol Malý dlho nevládol. Vo februári nasledujúceho roku prívrženci kráľovnej vdovy Alžbety Kotromaničovej na neho spáchali atentát. Na uhorský trón sa posadila Ľudovítova dcéra Mária a jej manžel Žigmund Luxemburský.

Aj oni potrebovali podporu šľachty, a tak kráľovskí manželia Losonczyovcom darovanie Slanca potvrdili. V roku 1552 Štefan Losonczy, hlavný kapitán dolnouhorských vojsk, zahynul vo vojne s Osmanmi ako posledný mužský člen rodu. Držiteľkou Slanca a ďalších rodových majetkov sa z milosti vladára stala jeho dcéra Anna, ktorá sa po smrti svojho druhého manžela, baróna Krištofa Ungnada, v roku 1590 tretí raz vydala za Žigmunda Forgácha.

Keď pani Anna odišla na večnosť, vdovec donačnou listinou cisára Rudolfa II. v roku 1601 dostal Slanec do vlastníctva svojho rodu. Po vypuknutí prvého zo série protihabsburských povstaní sa v roku 1605 zmocnili hradu Slanec hajdúsi Štefana Bocskaya. V roku 1621 hrad zase obsadili povstalecké vojská Gabriela Bethlena a v roku 1644 vzbúrenci Juraja I. Rákócziho.

Kuruci Imricha Thökölyho dobyli Slanec hneď na začiatku povstania v roku 1678, ale v moci ho mali iba rok. Proti približujúcej sa cisárskej armáde hradná posádka nemala nádej obstáť. Povstalci Slanec zapálili a stiahli sa. Generál Leslie potom prikázal vypálený hrad zbúrať.

Stopy života sa do zrúcaniny vrátili v roku 1815. Majiteľ panstva Jozef Forgách dal zrekonštruovať hradnú vežu a zriadil v nej rodové múzeum. Pamiatku svojich predkov Forgáchovci udržiavali až do roku 1916, keď zomrel Štefan, posledný člen rodu sídliaci v obci pod hradom. Odvtedy aj veža celkom spustla.

Slanec je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Obec vznikla pod hradom Slanec. Pôvodní obyvatelia boli poľnohospodári a spracovávatelia dreva. Písomne je obec doložená od roku 1303.

• Výlety v okolí hradu Slanec

Obecný úrad Slanec
Hlavná 81
044 17 Slanec 
Tel.: 055 / 696 82 23, 696 85 95
E-mail: obec@slanec.sk
Web: www.slanec.sk

Informačné centrum Košice
Hlavná 59
040 01 Košice
Tel.: +421/55/625 88 88, 625 45 02
E-mail.: icmk@ke.sanet.sk
Web:  www.kosice.sk/icmk.asp

Zdroj/autor: Dajama, hrady najkrajšie zrúcaniny, wikipedia, slanec, drom