NA CESTÁCH Posledná európska divočina

Od konca 19. storočia až do druhej svetovej vojny rumunská metropola prežívala zlatý vek. V tých časoch získala prezývku Paríž východu. Veľký vplyv mala miestna aristokracia vzdelaná vo Francúzsku a kozmopolitné centrum vítalo intelektuálov a umelcov zo západnej Európy. V meste zanechalo výrazné stopy aj množstvo renomovaných architektov z Paríža. V tomto období vyrástli nádherné vilové štvrte, aj elegantný bulvár Soseaua Kiseleff, ktorý svojou dĺžkou prekonal slávny Champs Elysées.

Potom prišla druhá svetová vojna a štyri desaťročia komunizmu, ktoré necitlivými zásahmi do architektonického plánu i zámerným potláčaním „nevhodnej“ histórie pozmenili jeho pôvodný charakter. Komunizmu sa podarilo mesto poznačiť, nie však deštruovať. Pri prechádzkach centrom narazíte na honosné paláce, elegantné secesné hotely, administratívne budovy pripomínajúce Ameriku dvadsiatych rokov, úzke uličky zakryté presklenými strechami, ktoré poskytujú intimitu štýlovým kaviarňam z konca 19. storočia, ale aj rozľahlé parky a šesťprúdové bulváre.

Bukurešť sa prebúdza k novému životu. Rekonštruujú sa zanedbané budovy a stavajú nové luxusné centrá. Elegantné a nápadito zariadené kluby sú večer plné zábavy, okúsiť šťastie vás neónmi lákajú nespočetné herne a kasína a v obchodnej štvrti pulzuje čulý ruch ako v ktoromkoľvek západnom veľkomeste.

Hlavným orientačným bodom je námestie pred kráľovským palácom. Od roku 1878, keď sa vymanilo spod tureckej nadvlády, až po koniec druhej svetovej vojny, bolo Rumunsko kráľovstvom. Kráľ Michael abdikoval pred ruskými vojskami v roku 1947 a od tých čias jeho sídlo slúži ako národné múzeum výtvarného umenia. Nájdete v ňom diela Rembrandta, Rubensa, Tiziana, El Greca alebo Velasqueza. Okrem kráľovského paláca tu na milovníkov umenia čaká viac ako 50 múzeí a galérií. 

Naproti stojí sídlo bývalej tajnej polície, z ktorého vrtuľníkom utiekol diktátor Ceausescu a nový pamätník nedávnej revolúcie. V jednom z rohov námestia je učupená zvláštna budova – nad zničeným prízemím čnie ultramoderná sklená nadstavba. Je to bývalý archív, ktorého ruiny sa mesto rozhodlo zakonzervovať. Aj táto zvláštna kombinácia starého a nového symbolizuje dnešnú Bukurešť.

V uliciach si v symbióze nažívajú historické skvosty s modernou architektúrou a dekoratívne línie z obdobia konca 19. storočia sa v slnečných lúčoch odrážajú na sklených fasádach bánk a centier nadnárodných spoločností. Mladí ľudia v univerzitnej štvrti sa radi stretávajú pri soche Romula a Réma. Pred majestátnym divadlom organizujú happeningy, nakupujú staré knihy a listujú v nich ležiac na tráve.

Neďaleko od paláca sa týči nádherná budova rumunského Athenea postavená francúzskym architektom Albertom Galleronom. Iónske stĺpy pred hlavným vchodom majú podobné proporcie ako slávna Akropola a steny interiéru, donedávna pokryté červenou farbou, sú vyzdobené vzácnymi freskami zobrazujúcimi históriu krajiny. Od čias, keď sa tu usadil pastier Bucur (v preklade Šťastný) a dal mestu meno, cez obdobie valašských a moldavských kniežat až po boje s Ottomanskou ríšou a vyhlásenie nezávislosti.

Dejiny však vernejšie spoznáte v uliciach. V tvárach obyvateľov, v pamiatkach, na nemých fasádach budov. Najlepšou príležitosťou na to je prechádzka po štvrti Lipscani. Nájdete tam stredoveké ruiny so vstupom do mestských katakomb, remeselnícke uličky, kaviarne, študentské kluby, starožitníctva, antikvariáty a množstvo predajných galérií. Môžete v nich debatovať s umelcami a za slušné ceny nakúpiť súčasné umenie, ale aj ikony a originálne masky, ktoré sa doteraz využívajú pri slávnostiach zimného slnovratu na východe krajiny.

Staré uličky v Lipscani sú ideálnym miestom na oddych a zábavu. Napríklad v reštaurácii Myth sídliacej v podzemných priestoroch budovy z 15. storočia. Z presvietenej mozaiky vás privíta preslávené knieža Vlad Tepes, alias Dracula a v útrobách podniku vám pri posedení alebo tanci budú robiť spoločnosť rytierske brnenia a historické rekvizity. Navštíviť sa oplatí aj romantický komplex Hanul Manuc, zahŕňajúci hotel a niekoľko reštaurácií vo vidieckom slohu.

Priateľskí, veselí a bezprostrední ľudia a originálna večerná atmosféra vás poriadne unaví. Je slnečné nedeľné ráno, ako stvorené na prechádzku parkom. Rýchlo si zvyknete na to, že v Bukurešti je všetko väčšie a ani zelené oázy pokoja nie sú výnimkou. Miestni majú najradšej nedeľné výlety k Múzeu ľudového umenia, alebo do parku Cismigiu. Množstvo sôch, tajných zákutí, útulných kaviarničiek, obrovské jazero a malebný zámok pre vás pripravia oázu pokoja, v ktorej môžete stráviť celý deň.

Pred odchodom určite nevynechajte niektorý z množstva tunajších kostolov. Napríklad Coltea s ornamentmi v perzskom štýle, alebo „Bukurešťský Vatikán“ – Metropolitnú katedrálu z polovice 17. storočia, pri ktorej má sídlo aj hlava tunajšej cirkvi. Takmer 90 percent obyvateľov sa hlási k ortodoxnej viere a ich útle a bohato zdobené svätostánky sú nabité zvláštnou duchovnosťou.

V Bukurešti žije 2,5 milióna obyvateľov a rozľahlé štvrte v sebe ukrývajú množstvo tajomstiev a pamiatok, ktoré sa nedajú naplno vychutnať za pár dní. Odchádzame najdlhším európskym bulvárom a míňame elegantný Víťazný oblúk postavený na počesť vyhlásenia nezávislosti. Je jasné, že sa sem ešte vrátime. Opäť sa ponoriť do zvláštne exotickej atmosféry so srdečnými a temperamentnými obyvateľmi a aristokratickým pôvabom starých čias.

Palác národov – múzeum megalománie

„Poďte smelo ďalej, nemáte sa čoho báť. Ceausescu je už dávno po smrti,“ vyzýva nás s úsmevom mladá sprievodkyňa, keď vstupujeme do prvej siene. Malé posmelenie je namieste, časť návštevníkov zostala v úžase stáť vo dverách s otvorenými ústami. Aj keď je človek vopred pripravený na prehliadku honosných a megalomanských priestorov, realita ho zaskočí. Fascinovaný sa ocitá uprostred monumentálneho labyrintu neľudských rozmerov a nevie nájsť slová, ktorými by opísal pocity. 

Palác Palatul Poporului v Bukurešti, v ktorom je aj sídlo parlamentu, je po Pentagóne druhou najväčšou budovou na svete. Podľa nesmelých odhadov do jeho výstavby investoval komunistický diktátor Ceausescu štvrtinu štátneho rozpočtu. Budova vyrástla na mieste bývalého kláštora, ktorý sa musel pratať preč rovnako ako celá štvrť s obytnými domami a štadiónom. Rozmery pôvodného projektu boli neporovnateľne skromnejšie, ale samoľúbe predstavy vodcu ich znásobili.

Z neoklasicistického paláca tak vyrástol podivuhodný pomník zvrátenej ideológie. Na dvanásťpodlažnom kolose s tisíckami miestností pracovalo na konci osemdesiatych rokov 700 architektov a 20 000 robotníkov. Na príkaz strany sa pri stavbe používal iba domáci materiál, a to v nepredstaviteľných množstvách. Na výzdobu sál sa napríklad spotrebovalo viac ako milión kubíkov mramoru.

Masívne orechové a čerešňové drevo, obrovské krištáľové lustre, stovky ručne vyšívaných kobercov, gobelínov a drapérií gigantických rozmerov, stĺpy prezdobené ornamentmi a šokujúci priestor. „Nádhera!“ vzdychá staršia pani s hlavou vyvrátenou ku stropu, zatiaľ čo skupinka pri nej sa s odporom strasie. Palác vyvoláva u návštevníkov celkom rozdielne pocity.

Prehliadka sa pomaly končí a v jednej z posledných konferenčných sál stretávame filmový štáb. Tunajšie priestory sú obľúbeným miestom filmárov. Pred pár rokmi tu režisér Costa Gavras nakrúcal film Amen a interiéry paláca poslúžili ako kulisa pre nacistické ústredie počas druhej svetovej vojny. Bez zvláštnych úprav boli dokonale autentické, i keď sa začali stavať v komunistickej krajine štyridsať rokov po páde Tretej ríše. Nechtiac tak prezradili, že totalitné ideológie sú si vždy v čomsi blízke...

Zdroj/autor: ske,drom (pozri aj Galériu)

VIDEO Bukurešť - Palác palácov