Škola v slume

 

 

Tiesnia sa v malých chatrčiach z dreva a plechu, bez elektriny a hygienických zariadení. Oblasť Lunga Lunga, je jednou z viacerých štvrtí v slume Mukuru. Vyrástla na voľných pozemkoch pod elektrickým vedením, kde sa podľa kenských zákonov z bezpečnostných dôvodov stavať nemôže. Chudobní ľudia sa však takými zákonmi nezaoberajú a často ani nemajú na výber.

V roku 2005 bola práve tu, v Lunga Lunga založená jediná súkromná stredná škola, ktorá pomáha žiakom z Mukuru slumu, získať vyššie vzdelanie. Podmienkou je samozrejme úspešné ukončenie základnej školy a často aj preukázanie ďalších schopností, alebo talentu. Tak sa tu stretávajú potenciálni budúci futbalisti, hudobníci alebo umelci. Systém vzdelávania je veľmi podobný tomu slovenskému - 8 rokov základná škola, štyri stredná a tí ambicióznejší, ale najmä šťastnejší absolvujú ďalšie štyri roky na vysokej.

Po ukončení základnej školy môžu žiaci v Lung Lunga získať aj praktické vzdelanie, a to prostredníctvom polročných až jednoročných kurzov. Populárne sú rôzne kurzy varenia a šitia, ale aj kadernícke či umelecké kurzy. Malý obchodík alebo kaderníctvo sa dá z vlnitého plechu postaviť kdekoľvek, v slame i mimo neho. Tu si kúpite kilo paradajok za šesť korún a ostrihajú vás za osem. Nie každý v slame však na to má.

Stredná škola v Lunga Lunga

začínala výučbu so 46-timi deťmi, vtedy školu navštevovalo 23 dievčat a 23 chlapcov. Odvtedy sa škola rozrástla a dnes tam nájdete 120 žiakov vo všetkých štyroch ročníkoch. Učia sa tu matematiku, angličtinu, svahilčinu, chémiu, biológiu, fyziku, geografiu, históriu, základu obchodu, ale aj kresťanstvo.

To posledné ma celkom prekvapilo, pretože som v triede zahliadla viacero moslimských dievčat. Tu sa však nad tým nikto nepozastavuje a aj žiaci s iným vierovyznaním bez námietok tento predmet absolvujú. Práve dnes prijali do prvej a do tretej triedy dvoch nových žiakov. Či budú mať dostatok prostriedkov na zaplatenie školného zatiaľ nie je jasné, ale to sa bude riešiť inokedy.

Teraz im musia pomôcť zohnať uniformy a zaradiť ich do tried. Ročné školné je v prepočte asi 4000 korún, ale škola nevylúči ani žiakov ktorí nemôžu túto sumu zaplatiť. Riziko, že by sa žiaci dostali späť na ulicu a začali z drogami alebo prostitúciou je vysoké a tak sa škola snaží udržať všetkých žiakov, ktorí sa raz prihlásia do školy. Neraz prijmú naspäť i tých, ktorí z rôznych dôvodov museli prerušiť štúdium.

Všetky peniaze získané na školnom idú na platy učiteľov a na obedy pre žiakov. Obedy si žiaci spestrujú aj vlastnou dopestovanou zeleninou, za školou je totiž malá obrobená záhradka. Pre viacerých žiakov je poriadny obed v škole jediné jedlo, ktoré si cez deň môžu dovoliť a tak sa kuchár snaží pripravovať vyváženú stravu.

Jedinou povinnosťou žiaka

je mať uniformu, topánky, zošit a pero na písanie. Školské knihy sa dajú požičať v miestnej knižnici. Školská knižnica sa nachádza vo veľkom prepravnom kontajneri, rozdelenom na dve miestnosti, v ktorých je jeden regál na knihy, 5 stoličiek a dva stoly, ktoré sú zároveň zborovňou, kde sa učitelia pripravujú na hodiny.

Podobnú kontajnerovú budovu má k dispozícii aj riaditeľ školy, ktorého tu volajú headmaster. Ten má vedľa svojej kancelárie miestnosť pre sekretárku, ktorá prijíma návštevy a komunikuje s muzungu (muzungu znamená beloch), ktorí sem zablúdia s charitatívnymi úmyslami.

Aj ja som sa pri príchode do školy najskôr zoznámila so sekretárkou a tá ma odprevadila k riaditeľovi. Po dlhšej diskusii sme sa vybrali na exkurziu smerom k budove z vlnitého plechu. Napriek horúčave, ktorá panovala vonku sa v miestnosti dalo celkom vydržať. Vkročili sme do triedy, kde sa učili štvrtáci. Žiaci sedeli poslušne v laviciach a starší prešedivený učiteľ písal niečo na tabuľu.

Najprv sme sa predstavili a žiaci nás odmenili aplauzom. Na otázku, či vedia, kde sa nachádza Slovensko sa z viacerých kútov ozvalo „Russia“. Učiteľ ich ďalej netrápil a po tom, čo sme sa rozlúčili pokračoval v angličtine. Tretiaci vo vedľajšej triede mali mať matematiku, ale učiteľ im ochorel. Hneď som si predstavila zmätok, ktorý nastal v našej triede na strednej, len čo učiteľ vytiahol päty z miestnosti. Tu žiaci sedeli poslušne v laviciach a individuálne si čítali knihu určenú na matematiku. Vraj je to normálne, a keď učiteľ ochorie, žiaci pokračujú v samoštúdiom v látke, ktorá nasleduje.

Prešli sme všetky triedy. V každej nás privítal potlesk a my sme so študentmi prehodili pár slov o tom, čo sa práve učia. Nakoniec sme neminuli ani čistučkú kuchyňu, kde už rozvoniaval pripravovaný obed a leskli sa umyté kovové taniere a príbory.

Po návšteve školy v Lunga Lunga sme pomaly prechádzali slumom v Mukuru. Hoci podmienky v škole boli chudobné, všetko tam pôsobilo čistým a usporiadaným dojmom. Po tejto skúsenosti bolo ťažké predstaviť si, že práve žiaci z tejto školy, sa večer vrátia do chaotického života slamu plného nástrah... 

Občianske združenie Človek v ohrození je nezisková, mimovládna organizácia, založená na Slovensku v roku 1999. Jej poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami prírodných katastrof, konfliktov a autoritárskych režimov za podpory širokej verejnosti. Prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích podujatí a ďalšej osvetovej činnosti informuje verejnosť o závažných problémoch spoločnosti a zároveň ju oslovuje aby sa rôznymi formami zapojila do pomoci ľuďom v núdzi. Jej činnosť sa rozdeľuje do štyroch hlavných oblastí záujmu - humanitárna pomoc, rozvojová pomoc, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity na Slovensku. Od svojho vzniku, vďaka partnerom a podporovateľom, mohla pomôcť tisíckam ľudí v 15 krajinách sveta. Pomôžte aj vy. Klub darcov Človeka v ohrození.

Zdroj/autor: I.Raslavská, OZ Človek v ohrození

 

Zdieľať článok na Facebooku