Pivo, wafle, čokoláda - Nie len toto predstavuje belgické Valónsko

 

Prastaré opátstvo a hlavné mesto Namur

 

Začať svoju dobrodružnú cestu po Valónsku môžete v opátstve Abbaye de Villers, ktoré je klenotom tejto oblasti. Nachádza sa asi 30 minút autom od letiska v Charleroi kam lietajú nízkonákladové aerolinky, a považuje sa za najväčšie kláštorné ruiny v Belgicku. Ruiny tohto opátstva, obrovskú katedrálu, cisterciánske obydlia a arkády kostola prerastajú brečtanmi a machom už od dôb Veľkej Francúzskej revolúcie. Opátstvo fungovalo už od 12. storočia a žilo tu až 300 mníchov. Počas prehliadky máte možnosť zájsť aj do blízkych lesov a dozviete sa, ako mnísi v stredoveku využívali miestne byliny a iné dary prírody.

Na juhovýchod asi hodinu jazdy od starobylého opátstva sa ocitnete v hlavnom meste Valónska, Namur. Mesto je tiež sídlom Valonskej vlády a parlamentu a je hodnotným pokladom do cestovateľskej zbierky. Tajuplné stredoveké mesto plné kostolov, starobylých zvoníc a katedrál stráži obrovská citadela na skale. I dnes nad ňou krúžia a škriekajú havrany a ponurá atmosféra pripomína už dávno zabudnuté boje a krviprelievanie. Dobyť citadelu sa pokúšali snáď všetky armády Európy, dlho bola považovaná za neporaziteľnú. Skúšali to všetci od Španielov, cez Francúzov až po Holanďanov. Počas prvej svetovej vojny však padla do rúk Nemcom už po 3 dňoch bojov. Útroby citadely sú popretkávané neprehľadnými katakombami, v ktorých veľmi ľahko zablúdite. Z kamenného opevnenia si môžete vychutnať dychvyrážajúci výhľad na mesto Namur v akomkoľvek ročnom období. Pravdaže najlepšie si ho vychutnáte s pohárom domáceho belgického piva z neďalekej krčmy.

 

A čo tak dať si pivo?

 

Belgičania sú svetoznámi svojou láskou k pivu a vo Valónsku môžete ochutnať stovky druhov tohto zlatistého moku. Najzaujímavejšie pivovary sú práve tie kláštorné, kde varia vlastné druhy piva skutoční mnísi podľa stáročia starých receptov. Veľmi známym druhom je pivo rochefortské, ktoré je možné ochutnať v kláštornom pivovare v opátstve St. Rémy na okraji územia Arden, alebo môžete navštíviť pivovar La Chouffe tiež v tejto oblasti. Vynikajúce sú napríklad špeciálne druhy piva typu ALE, od tých, ktoré sa po stáročia zachovali ako tradičné receptúry trapistických/kláštorných pivovarov, až po tie, ktoré sú výsledkom rôzneho experimentovania s pivom. Môžete ochutnať rôzne ovocné či korenisté príchute. Tie najlepšie sa varia už len v ôsmich trapistických kláštoroch, len tieto môžu svoje pivá označovať výrazom "trappist". Najsilnejšie belgické pivo má až 14% alkoholu.

 

Mesto saxofónov a jazzu či najmenšie mesto na svete

 

Pri ceste po Valónsku by ste nemali vynechať malebné mestečko Dinantu na rieke Máze. Mesto má bohatú umeleckú históriu. Narodil sa tu Adolphe Sax vynálezca saxofónu, a tento nástroj tu nájdete na každom kroku. Veľmi  známy je originálny most lemovaný farebnými saxofónmi, každý nástroj je dekorovaný iným umelcom. História mestečka je tiež poznamenaná krvavým osudom. Nemci tu počas prvej svetovej vojny popravili 700 obyvateľov. Dnes už Dinant objavujú turisti. V nespočetných baroch a malých reštauráciách si vychutnáte prenikavý klasický jazz či malinké atrapy saxofónov od výmyslu sveta. Miestni si takto uctievajú tradíciu svojho rodáka. Neďaleko mesta sa varí obľúbené kláštorné pivo značky Leffe, ktoré je tu možné ochutnať na každom kroku. Navštíviť môžete aj pivné múzeum.

Ďalším zážitkom na vašej ceste môže byť mestečko Durbuy v belgickom Luxembursku, údajne je to najmenšie mesto na svete. Mestečko ako z rozprávky o trpaslíkoch plné kaviarničiek, starožitníctiev a obchodov s dekoráciami sa však pýši najväčším okrasným parkom vôbec. Kúzelné domčeky ako z rozprávky sú v noci osvetlené sviečkami na priedomí a šnúrami žiaroviek medzi odkvapmi. Z ošumelých okienok sa ozýva hudba tridsiatych rokov, zrazu niekto vykukne von a pozve zvedavcov do svojej domáckej kaviarne. Zaujímavé dizajnové kúsku každého takéhoto domčeku potvrdzujú , že miestni majú skutočne vycibrený vkus. Krčmár priloží do kachlí, zosilnie muziku a v okamihu sa z kaviarne stane obývacia izba plná starých známych, ktorí tancujú na obľúbené melódie zo starého gramofónu.

Samozrejme vás domáci ponúknu skvelými belgickými dobrotami, belgické wafle sú svetoznáme. Táto sladká špecialita sa tu predáva na každom rohu. Wafle majú svoj pôvod už v stredoveku, kedy sa medzi dvomi železami opekali z oboch strán sladké oplátky. Dnes existujú v Belgicku dva základné druhy – Bruselské wafle sú pripravené z kvaseného cesta, sú hrubšie, ľahké a chrumkavé. Lutyšské wafle (Liége) sú pomenované podľa mesta kde vznikli na východe Valónska. Sú tenšie, sladšie a také hutnejšie, majú okrúhly tvar a konzumujú sa vlažné. Tajomstvo nadýchanosti tradičných wafiel spočíva v tom, že namiesto obyčajných bielkov sa do nich pridáva tuhý sneh. Existuje nespočetne veľa náplní a receptov na tento sladký pokrm, treba si len vybrať.

Ďalšou po svete známou maškrtou sú Belgické pralinky. Belgicko je podobne ako Švajčiarsko preslávené výrobou kvalitnej čokolády. Počiatky môžeme hľadať už v 17. storočí, kedy bola pod vládou Španielov, ktorí priviezli čokoládu z Nového sveta. V 20. storočí zasa dovážali Belgičania kvalitné kakao zo svojej africkej kolónie Belgické Kongo (dnes Konžská demokratická republika) a dodnes zo svojich bývalých kolónií dovážajú kvalitné kakaové bôby, ktoré podľa Belgičanov, ale aj odborníkov majú výraznejšiu chuť ako kakaové bôby pestované na americkom kontinente. A práve tu v roku 1912 Jean Neuhaus vytvoril prvé pralinky - plnené čokoládové cukríky, ktoré sa vzápätí rozšírila do celého sveta.

 

A čo ďalšie by ste mali na svojej ceste ochutnať?

 

Veľkú časť jedálneho lístka Belgičanov tvoria ryby a morské plody.Belgická kuchyňa je vynikajúca predovšetkým vďaka kvalite používaných surovín a vyspelej gastronómii. Niekedy sa hovorí, že Belgičania si doprajú jedlo v množstve ako v Nemecku a v kvalite ako vo Francúzsku.

Waterzooi- národné jedlo, ktoré pochádza z Gentu vo Flámsku. Jedná sa v podstate o polievku alebo dusené jedlo s polievkovým základom. Ten je tvorený vaječným žĺtkom, smotanou a zeleninovým vývarom. Pridávajú sa rôzne druhy zeleniny, predovšetkým mrkva, cibuľa, zeler, pór a zemiaky a tiež bylinky. Pôvodne bolo Waterzooi výhradne rybie jedlo, dnes sa ale častejšie pripravuje s kuracím mäsom (Poulet Waterzooi). Jedna z teórií hovorí o tom, že príčinou bolo, že v riekach v okolí Gentu prestali kvôli znečisteniu žiť ryby.

Carbonado Flamand (flámsky stoverij) - hovädzie mäso dusené v belgickom pive so štipkou cukru a celkovo sladko-kyslou chuťou. Z korenín sa pridáva tymian, bobkový list a horčice, k jedlu sa často pije pivo.

Moules-frites - sú skutočnou belgickou vášňou. Jedná sa o slávky jedlé, jedlo populárne aj v susednom severnom Francúzsku, ale pochádzajúce z Belgicka. Slávky sa varia alebo dusia s cibuľou a stonkovým zelerom, na bielom víne, na pive, na cesnaku, s citrónovo-horčicovou omáčkou atď.

 

Valónsko verzus Flámsko

 

Valónsky región alebo Valónska oblasť, skrátene Valónsko, je jeden z troch administratívnych regiónov Belgicka. Predstavuje 33 % obyvateľov (3 498 384) a 55 % (16 844 km²) rozlohy Belgicka. Je to prevažne francúzsky hovoriaci región, no nachádzajú sa tu aj nemecky hovoriace komunity na východe. Tak ako iné regióny, má vlastný parlament a vládu. Hlavným mestom je  už spomínaný Namur. Valónsko bolo dlho považované za chudobnejšiu polovicu Belgicka, ekonomicky závislú od pomoci bohatého Flámska. Pôvodne germánski Flámi a románski Valóni žili v pokoji vedľa seba, kým mali spoločných cudzích nepriateľov.

V 20. storočí po získaní samostatnosti za začali problémy. V minulosti bolo ekonomickým centrom práve Valónsko vďaka rozvinutému priemyslu aj politickej kultúry. Počas minulého storočia ich začali Flámi ekonomicky rýchlo dobiehať. Zmenou ústavy v roku 1993 sa Belgicko stalo federáciou, v ktorej existujú tri jazykové spoločenstvá (frankofónne, flámske a nemecké) a tri regióny (Flámsko, Valónsko a Brusel). V novembri 2005 bol zverejnený Manifest za samostatné Flámsko, ktorý požadoval rozdelenie štátu na Valónsko a Flámsko, podobne ako sa rozdelilo Československo. Hlavné dôvody pre rozdelenie sú prevažne ekonomické - Flámsko zabezpečuje Belgicku dve tretiny DPH, zatiaľ čo Valónsko zaostáva a trpí dvojnásobne veľkou nezamestnanosťou.

 

Doprava a ceny

 

Do Valónska je najpohodlnejšia cesta lietadlom napríklad na menej známe letisko Charleroi, kam lietajú nízkorozpočtové linky. Vlakom či autobusom sa dostanete do veľkých miest. Belgickej dráhy sú pohodlné, jednorazové lístky sú však dosť drahé. Ak cestujete v skupine, alebo chcete Belgicko krížom krážom precestovať po koľajniciach, kúpte si výhodne desať jázd kamkoľvek - tzv. RailPass za 76 eur.

Zdroj/autor: mundo.cz, lideazeme.cz, geo-evropa.upol.cz, Ivana Ušiaková

Zdieľať článok na Facebooku