Do Českej Kanady vstúpte pompézne: Jej renesančnou bránou sú Slavonice

Slavonice nájdete na pomedzí Čiech, Moravy a Rakúska. Ako pridávajú z miestneho turistického informačného centra, toto juhočeské mestečko je doslova perlou renesancie, no zároveň bránou do prírody Českej Kanady.

Bohatá sgrafitová výzdoba domov na dvoch námestiach je naozaj jedinečným kúskom zachovaného umenia talianskej renesancie. Samotné domy sú však ukážkou gotiky, baroka ako i spomínanej renesancie.

Vznik mesta sa datuje 12. storočím. No už v tom ďalšom tu vzniká prepracovaný podzemný systém. Reprezentujú ho odvodňovacie kanály a štôlne, zároveň je však aj špecifickým obranným systémom.

Výrazne sa mesto mení počas 14. storočia. Obe námestia zapĺňa zástavba mešťanských domov. Nechýbajú úzke dvory a v zadnej časti aj stodoly či iné hospodárske miestnosti.

Ak by ste mali záujem porovnať si súčasnú výzdobu domov s tou pôvodnou, museli by ste sa pomyselným časostrojom preniesť do 16. storočia. Vtedy sa mení podoba oboch námestí a domy dostávajú v podstate súčasnú podobu. Klenby, priečelia, typické štíty talianskej renesancie, vrátane listovej aj figurálnej sgrafitovej výzdoby. Punc hodnoty im následne dáva 20. storočie, kedy sa tento ucelený komplex renesančných domov stáva v roku 1961 Mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Z mestského turistického centra pripomínajú, že svoj umelecký podpis tu zanechal aj jeden z významných renesančných staviteľov Leopold Österreicher. Je autorom najkrajších domov a unikátnych diamantových klenieb.

Mesto má zachované i hradby a patrí k nim aj niekoľko bášt. No a Jemnická či Dačická nie sú priezviská žiadnych niekdajších mešťanských paničiek, ale rovnako zachovaných mestských brán.

Na druhej strane, to čo už obdivovať nie je možné, približujú v Mestskom múzeu. Expozícia sprevádza archeologickými nálezmi z blízkej zaniknutej osady Pfaffenschlag.

Pri ďalšej zaujímavej expozícii sa budete „tak trochu krútiť“ na okraji Slavoníc, no na druhej strane pôjdete si vlastnou cestou ako taký samorast. Možno práve ako tie v hájovni v blízkosti mesta. Práve tu vytvoril Karel Tůma osobné Múzeum samorastov. V záhrade pred hájovňou, bývalej garáži, ale aj stodole máte možnosť vidieť viac ako 600 veľkosťou a tvarom odlišných kusov samorastov, o ktoré sa pán Tůma ako bývalý lesný technik už desiatky rokov stará. Tým, ktorí by radi vedeli viac, ochotne svoju vášeň priblíži i osobnou prehliadkou hájovne. Upúta  tu lovecký salónik či luster z čeľuste ulovenej zveri.

Zver pravdepodobne stretával aj Johann George Grasel. Tunajší lúpežník tu vraj vystrájal pred viac ako dvesto rokmi. Aktuálne sa ale žiadneho miestneho, podobného Robinovi Hoodovi či nášmu Jánošíkovi, báť nemusíte. Jeho meno tu teraz nesú už len Graselove cesty, pri prechádzke ktorými vás len čakajú tiene lesov, duch starých alejí a čaro zákutí.

No a na záver ešte jedno umelecké zákutie. Maříž je časťou Slavoníc približne tri kilometre západne od samotného mesta a Kryštof Trubáček tu založil vlastnú keramickú dielňu. Táto autorská keramika je známa i tým, že novú misku, šálku či tanier si tu nemusíte iba kúpiť, ale aj priamo vlastnými rukami vyrobiť.

Slavonické turistické informačné centrum pripomína, že hoci je mesto krásne v každom ročnom období, väčšina turistických cieľov je k dispozícii práve v aktuálnej sezóne júl – august. Na svoje si tu prídu tak turisti, ako cyklisti, hubári aj milovníci pamiatok.

Autor: © Zoznam/Eva Vašková