Tokio, najmodernejšie mesto sveta: V metre vás do vagóna natlačia

 

Veta „Zídeme sa pri východe z metra“ získava na stanici Šindžuku úplne iný význam. Táto tokijská stanica prímestských vlakov a zároveň podzemnej dráhy má totiž vyše 200 východov a na samotnej stanici je 36 nástupíšť. Je teda najväčšou a najrušnejšou stanicou planéty a zároveň ukážkovým príkladom toho, ako v Japonsku takmer všetko bezchybne funguje.

 

Nechať sa natlačiť do vagóna metra

 

Práve tu sa kedysi vôbec poprvýkrát objavili takzvaní „natlačovači“ (japončina má pre nich špeciálny názov „oshiya“), ktorých úlohou bolo (a stále je) urýchliť nástup do metra. Ako? De facto hrubou silou, natlačením pasažierov do vagónov. Tí „najlepší“ vraj dokážu do vagóna metra natlačiť až dvojnásobný počet ľudí v porovnaní s oficiálnou kapacitou.

Nie je div, že v tokijskom metre, ktoré má trinásť liniek a zhruba tri stovky staníc, začali premávať i špeciálne ružové vagóny pre ženy. Tie sa totiž sťažovali na časté obchytkávanie. Ako turistu by vás teda nemalo prekvapiť, že niektorí japonskí muži cestujú metrom so zdvihnutými rukami – aby ich nemohli podozrievať či obviniť z toho, že sa dopustili tohto činu na spolucestujúcich ženách.

V pulzujúcej štvrti Šindžuku leží okrem najrušnejšej stanice sveta i tokijská radnica. Šindžuku je de facto hlavným mestom prefektúry Tokio (ktorá spolu s ďalšími prefektúrami tvorí takzvané Veľké Tokio, najväčšiu aglomeráciu sveta so zhruba 30 miliónmi obyvateľov). Hustota zaľudnenia je tu ohromujúca – vyše 17 tisíc obyvateľov na štvorcový kilometer. Ľudskejší rozmer však toto číslo dostáva vo chvíli, keď človek po prvýkrát uvidí tunajšiu panorámu. Tú totiž tvoria vysoké mrakodrapy.

V Šindžuku ich je toľko údajne preto, lebo ide o jednu z najpokojnejších seizmických oblastí v celom „Veľkom Tokiu“. Napriek tomu sú všetky budovy konštruované s prihliadnutím ku skutočnosti, že sa tu zem otriasa častejšie, než je inde na svete bežné.

 

(Takmer) na pravé poludnie Prvý september 1923 je do dejín Tokia zapísaný poriadne čiernym písmom. V ten deň dve minúty pred poludním totiž Tokio postihlo jedno z najničivejších zemetrasení v histórii. Otrasy trvali necelých desať minút, zostala však po nich desivá skaza. A tiež zhruba 140 tisíc mŕtvych. Tokio bolo takmer zrovnané so zemou. To, čo ustálo otrasy, následne zmietla vlna tsunami, miestami vysoká až 13 metrov.

 

 

 

Ginza – na nákupy so zlatou kreditnou kartou

 

Podobný charakter má i štvrť Ginza, obchodné srdce mesta a jedna z najdrahších oblastí planéty. Mať sídlo na Ginze je symbolom úspechu firmy, pretože platiť nájom práve tu si môže dovoliť len málokto. Mimochodom – sídli tu i Sony, v postmodernej budove zo 70. rokov.

Okrem sídiel slávnych a obrovských firiem je Ginza miestom, kam sa prichádza za nákupmi - kabeliek za státisíce a šperkov za milióny. Tie najluxusnejšie butiky nájdete práve tu. Z vyzdobených výkladov tu človek môže zostať stáť v nemom údive. Mimochodom hovorí sa, že práve tu vznikol japonský marketing. Výklady museli nakupujúcich nalákať za každú cenu. 

 

Cisársky palác Kókjo sa otvára len dvakrát do roka Okrem moderných dominánt mesta môžu turisti samozrejme poznávať i historické pamiatky. Tých všakv dôsledku zemetrasenia v roku 1923 a bombardovania počas vojny nie je príliš veľa. Jednou z dominánt je cisársky palác, respektíve jeho rekonštrukcia zo 60. rokov 20. storočia (pôvodný bol počas vojny silne poškodený). Len je treba počítať s tým, že dovnútra sa človek pozrie len dvakrát do roka – v deň cisárových narodenín a na Nový rok.

 

 

Medzi mrakodrapmi v moderných častiach mesta si človek pripadá ako mravec. Chuť a perspektívu vnímania mrakodrapov okolo seba si však môže spraviť – vyhliadkou z výšky niekoľkých stoviek metrov. Tokio sa môže pochváliť hneď dvomi stavbami, ktoré sa v jeho panoráme nedajú prehliadnuť.

 

Mohlo by vás zaujímať: Navštívte Japonsko a objavte dokonalú harmóniu človeka a prírody

 

Na Tokijskú vežu alebo na Tokijský nebeský strom?

 

Tokijská veža meria 333,3 metra a do roku 2012 držala dokonca i post najvyššej stavby celého Japonska. Vznikla v roku 1958 a inšpiráciou pre staviteľov vraj bola slávna Eiffelovka. Tvar Eiffelovej veže tá tokijská skutočne má, líši sa však farbou. A to dosť výrazne. Konštrukcia je totiž natretá bielou a oranžovou – v súlade s predpismi o leteckej bezpečnosti.

Tokijská veža dlhé roky slúžila ako veža televízna. S pribúdajúcim množstvom mrakodrapov však boli problémy s prenosom signálu stále častejšie. Signál sa skrátka cez džungľu ocele a skla nešíril tak, ako mal. I preto sa po roku 2000 rozhodlo o tom, že v Tokiu vznikne nová televízna veža. Nazýva sa Tokio SkyTree, teda Tokijský nebeský strom, a jej výška je 634 metrov, čo z nejrobí druhú najvyššiu stavbu planéty.

 

Slovná hračka ukrytá v číslach

 

Mimochodom – aká vysoká stavba je, vám povie bez zaváhania drvivá väčšina Japoncov. Číslice, ktoré dohromady dávajú výšku veže, totiž v japončine znejú rovnako, ako historický názov oblasti, v ktorej veža stojí – Musaši. Veža mala byť pôvodne vysoká „len“ 610 metrov, potom sa však jej tvorcovia uchýlili práve k tejto hračke.

Najvyššia vyhliadková plošina je tu vo výške 450 metrov – a pri dobrom počasí z nej môžete vidieť nielen nekonečnú metropolitnú oblasť Tokia, ale i siluetu hory Fudži.

 

Zdieľať článok na Facebooku