FOTOREPORTÁŽ z Filipín: Zátoka Nabulao a netopierie jaskyne sú láskou na celý život

 

Filipínsky raj na zemi

Negros je ostrovom, ktorý rozhodne stojí za objavenie. Nachádza sa tam najvyšší vrchol Visajských ostrovov, poloaktívna sopka Kanlaon, nekonečné trstinové plantáže a haciendy ich zakladateľov, ale aj množstvo krásnych pláží.

Na popredných miestach v ich hodnotení sa objavuje oblasť Sipalay na juhozápade ostrova, ktorá spĺňa všetky predstavy o filipínskom raji na Zemi. Dlhé pieskové pláže obmýva krištáľovo čistá voda a romantickú scenériu dopĺňajú husto obrastené ostrovčeky a džungľa, ktorá sa takmer dotýka mora.

Sipalay leží len 170 kilometrov od letiska v Bacolode, cesta vám však bude trvať okolo štyroch hodín. Pretína totiž mnoho dedín, kde treba výrazne spomaliť, aspoň však máte možnosť nahliadnuť do jednoduchého života domácich.

Za hranicami ich príbytkov lemujú cestu vysoké palmy a o čosi ďalej sa strieda hustá džungľa s ryžovými poľami. Na nich občas vidno vodné byvoly, ktoré tu chovajú najmä ako ťažné zvieratá. O pár desiatok kilometrov južnejšie už kde-tu prebleskuje aj more.

 

Don Papa Isio

V dedinkách sa kvôli krátkemu oddychu oplatí aj zastaviť. Domáci sú priateľskí, väčšinou posedávajú vonku s úsmevom na perách a pozornosť turistov im neprekáža. My sme si malú pauzu spravili v mestečku Cauayan, kde stojí priamo pri ceste aj socha miestneho hrdinu Dionisia Magbuelasa, známeho pod menom Papa Isio.

Ten pôvodne pôsobil ako predák na plantáži cukrovej trstiny, v roku 1896 sa však postavil do čela skupiny vzbúrencov, ktorá bojovala za oslobodenie od španielskych a neskôr amerických kolonizátorov. Do histórie sa tak zapísal ako jedna z najvýznamnejších osobností Negrosu, ktorá sa vo veľkej miere zaslúžila o nezávislosť obyvateľov ostrova.

Legendárneho, ale záhadného revolucionára a duchovného vodcu si tu dodnes veľmi ctia. Na jeho počesť je pomenovaný tunajší rum Don Papa, jeden z najlepších na svete, a 5. novembra, kedy si miestni pripomínajú nekrvavú revolúciu, ktorá v roku 1898 ukončila španielsku nadvládu v provincii, prichádza množstvo ľudí aj do Cauayanu.

V bežné dni je však pri soche Papa Isia pomerne pusto. Neďaleko od nej síce sedí skupinka miestnych mužov, ktorí si nás zvedavo obzerajú, motorky však majú odstavené a všade vládne pokoj a ticho. Prišli sme neskoro, ešte hodinku predtým tu však muselo byť poriadne rušno, o čom svedčí rozľahlé trhovisko, kde sa už teraz medzi stánkami prechádza len zopár kohútov.

Svoj tovar ponúkajú iba dvaja či traja skalní predajcovia, ktorí nám však ochotne a s úsmevom zapózujú, aj keď od nich nič nekúpime. Pohľad na rôzne semená, strukoviny a zeleninu je síce pastvou pre oči, smradľavý durian však v obave o bezpečnosť svojich nosov radšej oblúkom obchádzame.

 

V zátoke Nabulao

Volanie prírody nás predsa prinútilo spraviť si pred cieľom ešte jednu zastávku. Verejné toalety sú síce napriek poplatku zážitkom, ktorý by sme dokázali oželieť, našťastie však stoja neďaleko výbežku, odkiaľ je úžasný výhľad doďaleka na šíre more a pobrežie s plážami.

Tou najkrajšou je ale pre nás ešte o čosi vzdialenejšia pláž Nabulao v chránenej zátoke Suluského mora, kde sa dá ubytovať v rezorte s tradičnou architektúrou. Domčeky so slamenou strechou tam dopĺňajú kokosové palmy a vysoké mangovníky a len čo spomeniete ich plody, zamestnanec vám ich na počkanie oberie zo stromu.

Ich chuť vás však prekvapí. Zabudnite na sladkú mäkkú dužinu s výraznými vláknami pod pevnou kožou, nezrelé mangá svojou konzistenciou aj chuťou pripomínajú skôr naše šalátové uhorky. Domáci ich servírujú so soľou a múdre hlavy hovoria, že takáto pochúťka je v horúčavách veľmi zdravá, pretože zabraňuje strate chloridu sodného a železa pri potení.

 

Exotické zážitky

Rezort je však domovom nielen exotických rastlín, ale aj zvierat. Neveľké jašterice, ktoré sa vám pokojne usadia na tele, sú úplne neškodné, to sa však nedá povedať o žabkách, ktorými sa piesok na pláži po zotmení len tak hemží. Hoci nie sú jedovaté, v ohrození môžu na človeka vystreknúť svoj moč a ten spôsobuje nepríjemnú kožnú vyrážku.

Turisti však do zátoky Nabulao neprichádzajú kvôli mangu či žabám,lákajú ich najmä iné prírodné krásy. Napríklad jaskyne Obong, ktoré ležia v  bezprostrednej blízkosti – stačí sa len približne pol hodinku plaviť motorovým člnom okolo typickej filipínskej scenérie s kopcami a hustým porastom až k vode, len kde-tu prerušovaným malými, pred svetom dokonalo ukrytými piesočnými plážami.

Tá, pri ktorej napokon zakotvíme, je o čosi rušnejšia. Tunajšia rodina si pod altánkom vychutnáva piknik a deti veselo šantia vo vode. Pri pláži sa nachádza aj jednoduchý rezort, ktorého zamestnanci pôsobia tiež ako sprievodcovia neďalekými jaskyňami Obong (alebo tiež Ubong či Hinobaanske jaskyne).

Tie majú pre miestnych aj historický význam. V roku 1942 sa totiž stali útočiskom vojnového hrdinu Jesúsa Antonia Villamora, ktorý odtiaľ dodával strelné zbrane filipínskym partizánom na palube ponorky amerického námorníctva Gudgeon, keď bojovali proti Japonsku v druhej svetovej vojne.

 

Jaskyne so stovkami obyvateľov

Turistov však dnes lákajú najmä svojou prírodnou krásou. Skupinu Obong tvoria dve jaskyne (jedna na každej strane pláže) s úplne odlišným charakterom. Prvá, ktorú navštívime, je suchá a vstup do nej umožňuje uzučký ostrov v skale. Za ním sa otvára viacero prepojených priestorov, kde vládne tma a ticho, len občas prerušované zaškriekaním netopierov.

Až v najhlbšej časti však dôjde na skutočne nezabudnuteľné zážitky. Čosi napovedá už intenzívny zápach a rušnejšie zvuky, aj tak však zostávame v nemom úžase, keď do tmy zasvietime baterkou. Najtemnejšie kúty jaskyne totiž obýva obrovská kolónia netopierov, ktoré pokrývajú celé steny a  po narušení pokoja dávajú poriadne hlasno najavo svoj nesúhlas.

Zaujímavé zážitky nás však čakajú aj pri odchode. Suchá časť jaskynného systému má síce neveľký vstup aj na pláži, na druhej strane však ústi priamo do mora. Tento oveľa väčší otvor má tvar delfína a jeho dolná časť zas pripomína profil dvoch tvárí, ktoré sa chcú pobozkať. Romantickú chvíľku im však občas ktosi kazí - práve pomedzi ich "ústa" sa totiž vychádza von.

 

Nevšedný adrenalín

Odtiaľto je však návrat na pláž skutočne adrenalínovým dobrodružstvom. More je síce plytké, no skaly na dne veľmi šmykľavé, a tak tých niekoľko desiatok metrov medzi jaskyňou a bezpečným pieskom rpekonáva väčšina z nás len s veľkými ťažkosťami.

Len o čosi pohodlnejšia cesta pritom vedie z pláže popri skalách k druhej, tentoraz morskej jaskyni Obong. Tá sa otvára priamo do mora a odvážlivcom ponúka aj možnosť výnimočného kúpania. So skalnou stenou nad hlavou a všade okolo „chutí“ všetko akosi inak.

Voda v jaskyni je tak čistá, že vidno až na dno, no veľa obyvateľov nemá. Ďalej od pobrežia sa však vo väčšej hĺbke ukrývajú aj koralové útesy, a tak si milovníci šnorchlovania či potápania v tomto kúte Filipín určite dosýta užijú aj podmorský svet. Len treba trošku hľadať.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku