Na vlastnej koži: V Libanone neviete, koľko zaplatíte za zajtrajší nákup a zuby si umývate s čelovkou

 

“Paríž stredného východu”

Libanon po druhej svetovej vojne patril Francúzsku a tento vplyv sa podpísal pod obrovský rozmach v krajine. Hlavné mesto Bejrút sa stalo populárnou turistickou destináciou s bohatým kultúrnym, sociálnym či umeleckým životom. Obyvatelia mali prístup k dobre plateným zamestnaniam a kvalitným školám.

 

Keď sa život prevrátil naruby

Ako to už býva zvykom pri finančných krízach, drobné problémy sa postupne nabaľovali, až nakoniec bublina úplne praskla. Občianska vojna v Sýrii, rastúca popularita politicko-vojenskej skupiny Hezbollah a ďalšie napätia na Blízkom východe zabezpečili odchod zahraničných investorov. Hodnota libanonskej meny padla o viac než 90 percent.

Vláda však tento pád neakceptuje a keby ste si chceli vybrať peniaze z bankomatu, ze 1 dolár dostanete len 1500 lír. Reálna hodnota pritom denno-denne kolíše. Keď sme napríklad Libanon navštívili my vo februrári, za jeden dolár sme dostali 82 000 lír. Dnes je to až o desať tisíc viac, preto nikto nevie, koľko budú stáť náklady na život o týždeň.

K tejto záťaži sa pripojii ešte dva faktory. V roku 2020 pandémia potopila turizmus a výbuch chemikálií v prístave zničil niekoľko obytných štvrtí. Keď objavujeme samotné centrum mesta, všetky butikové obchody sú pozatvárané a bytovky zívajú prázdnotou. Toto nás veľmi zasiahlo, keď sme si predstavovali, ako tu život prekvital len pred pár rokmi.

 

80 percent ľudí žije pod hranicou chudoby

My sme sa rozprávali s niekoľkými domácimi, ktorí sú z tejto situácie zdrvení. Zdravotná sestra nám prezradila, že ak zarábate v lokálnej mene, vaša výplata bude len okolo 200 dolárov, zatiaľčo pred krízou to bolo 5-krát viac.

Pri spoznávaní Libanonu sme sa v autobuse zarozprávali s kedysi úspešným architektom Fadim, ktorý pôsobil v Katare. Našetril si peniaze, aby jeho dcéry mohli študovať na prestížnych univerzitách, no tie stratili hodnotu a školy nedokáže platiť. Dokonca aj na návštevu svojej sestry išiel radšej autobusom, lebo cesta autom by ho vyšla draho. Na uliciach stretávame húfy detí, ktoré žiadajú o peniaze a žijú bez domova.

 

Keď si zuby umývate s čelovkou

Dozvedeli sme sa, že vláda nie je schopná platiť dovoz paliva, a tak elektrárne neprodukujú dostatočné množstvo energie. Preto tu semafory nefungujú a v domácnostiach ide elektrika len v obmedzenom režime. Architekt Fadi nám prezradil, že aj napriek tomu mu začiatkom roka prišiel 300-dolárový účet sa elektrinu.

 

Tak prečo je okolo nás toľko luxusu?

Pri návšteve Libanonu sme sa stretli aj domácimi, ktorí riadili drahé autá či platili stodolárové účty v reštauráciách. Sú to ľudia, ktorí pracujú pre zahraničné firmy a sú vyplácaní v dolároch. Preto im úpadok libanonskej líry padol vhod, bežný život je pre nich celkom lacný a naďalej si môžu vychutnávať svoju dávku luxusu.

My sme sa na tento kontrastný libanonský príbeh pozerali so slzami v očiach. Domáci však majú nádej a sú optimistickí, že budúcnosť prinesie úsmev na ich tvárach.

 

Viac zaujímavých zážitkov a fotografií, ako aj aktuálne informácie o ceste Lenky a Davida nájdete na Instagrame a YouTube @HAROVCI.

 

Zdieľať článok na Facebooku