FOTOREPORTÁŽ: Dažďový prales Guanayara vás uchváti svojou divokou krásou

2024-02-22 08:00:00 |   |    | 

Kuba patrí vzhľadom k štátnemu zriadeniu a minulosti k menej navštevovaným destináciám, turistom však pritom rozhodne má čo ponúknuť. Najviac ich lákajú nádherné karibské pláže, koloniálna architektúra, hudba, rum, cigary či staré autá, na svoje si ale prídu aj milovníci prírody.



 

Kubu z veľkej časti vypĺňajú zelené a úrodné nížiny. Západné a východné pobrežie ostrova však lemujú pahorkatiny a najvyššie pohorie ostrova Sierra Maestra sa dvíha až takmer 2000 metrov nad more.

Na ostrove rastie viac ako 6000 hlavných druhov stromov, medzi ktorými vynikajú najmä mangrovy, borovice a rôzne druhy paliem. Najvýznamnejšia je tá s prívlastkom „kráľovská“, ktorú spoznáte podľa hladkého kmeňa a stvolu trčiaceho z koruny. Je národným stromom Kuby, ktorá ho má aj v štátnom znaku.

Národným kvetom je zas biely jazmín mariposa s omamnou vôňou a okvetnými lístkami, ktoré pripomínajú rovnomenného motýľa. Na ostrove však rastú aj tisíce druhov papradí, kaktusov a orchideí, z ktorých mnohé sú pôvodné.

Najlepšie sa s flórou Kuby zoznámite počas prechádzky v niektorom z dažďových pralesov, napríklad v parku Guanayara, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie Topes de Collantes v pohorí Escambray. Vďaka klimatickým podmienkam a relatívnej geografickej izolácii tam žije takmer polovica endemických vtákov krajiny!

Vstup do parku sa nachádza asi 16 kilometrov od centra Topes de Collantes, kam nás síce priváža autobus, no ďalej už pokračujeme v otvorenom ruskom nákladiaku ZIL, ktorý lepšie zvláda tunajšie cesty. Na korbe to poriadne natriasa, takže je náročné robiť fotografie a videá takmer neprichádzajú do úvahy.

O to viac sa však môžeme kochať okolitou prírodou. Všade nás obklopujú zelené pahorky a údolia, v ktorých sa kde-tu vynoria obydlia so záhradkami. Vedľa nich sa pasú kone, nad hlavou nám krúžia kondory morkovité a s trochou šťastia stretávame aj divoké prasatá, ktoré spolu s mláďatami pred autom rýchlo ubziknú do húštiny.

Na okraji usadlosti nákladiak zastaví a všetci sa nahrnú k stánku so strechou z palmovej slamy, kde domáci predávajú ovocie, ktoré sami vypestovali. Banány, ananásy, citrusové plody či kokosové orechy sú v tunajšej horúčave viac než vítaným osviežením.

Najfascinujúcejší je však okolitý porast. Hoci sme ešte do samotného pralesa nevstúpili, predsa tu už môžete obdivovať farebne kvitnúce kríky, divo rastúci ibištek, cukrovú trstinu či banánovníky. Ako pripomína náš sprievodca, banánov majú na Kube až desať druhov!

Ešte väčšia divočina nás čaká počas túry po chodníku Centinelas del Rio Melodioso v srdci dažďového pralesa, ktorý meria dokopy necelých 7 kilometrov. Vedie vedľa rieky a legenda vraví, že je pomenovaný podľa zvuku vody, ktorý vraj pripomína harfu.

Na začiatku vyzerá ešte pomerne nevinne. Chodník vedie rovinou a po oboch stranách ho lemujú tunajšie plodiny. Celkom zblízka si tak môžete pozrieť napríklad kávovník, tropický ovocný strom mamej alebo hľuznatú plodinu s názvom maranga, miestnu alternatívu zemiakov, ktorých na Kube rastie pomenej.

O čosi ďalej sa však už vnárame do naozajstnej divočiny. Chodník je kľukatý a z oboch strán ho obklopujú divé bambusy, liany a ďalšie fascinujúce rastliny, aké u nás neuvidíme.

Náš sprievodca Miguel pôsobil niekoľko rokov u našich západných susedov, a tak nás lámanou češtinou upozorňuje na zaujímavosti v okolí – menšiu jaskyňu, kvet, ktorý sa po dotyku zatvorí, či termity, ktoré môžeme ochutnať. Vraj si nimi spestrovali jedálniček aj partizáni, ktorí sa počas revolúcie skrývali v okolí.

Jedovaté zvieratá vraj v tomto pralese nežijú, a tak predstavuje jediné riziko len terén, ktorý síce nie je veľmi náročný či strmý, no v niektorých rozbahnených miestach sa veľmi šmýka. Voda tejto oblasti vtisla výraznú pečať, a tak sú súčasťou chodníka aj zábradlia, schody či dobrodružne vyzerajúce drevené lávky ponad potoky.

Po niečo vyše troch kilometroch sa aj vďaka nim dostávame k cieľu – búrlivému vodopádu Salto El Rocio, ktorý sa rúti cez 27-metrový útes. Postaviť sa do jeho bezprostrednej blízkosti, nechať sa osviežiť kvapkami a započúvať sa do hukotu vody je výnimočným zážitkom, dlhšiu zastávku si však robíme až o čosi ďalej.

V malebnom jazierku Poza del Venado, napájanom vodopádmi, je totiž povolené kúpanie. Voda v tomto „Jeleňom bazéne“ je síce pomerne studená, no za ten zážitok to stojí. Veď takéto malebné "kúpalisko" len tak niekde nenájdete!

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Pondelok, 4. marec. 2024. Meniny má Kazimír.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa