Dánsky zámok Frederiksborg – najväčšie renesančné sídlo v Škandinávii

03.04.2018 |   |    | 

Na území dnešného Dánska bolo zvykom stavať hrady a zámky len na pobreží. Panovníci tak mali nádhernú vyhliadku a zároveň sídlili na strategickej pozícii. Hrad Frederiksborg bol prvou výnimkou, ktorú postavili vo vnútrozemí a zároveň tiež prvým panovníckym sídlom v krajine, ktoré plnilo iba reprezentatívny účel.



 

Rezidencia, ktorej prepožičal svoje meno kráľ

V 13. storočí sa rozhodli členovia istej dánskej šľachtickej rodiny postaviť si svoje malé rodinné sídlo na ostrove jedného z tunajších jazier asi 38 kilometrov od Kodane. Až do roku 1560 sa tam vystriedalo niekoľko rodín, ktoré panstvo postupne rozširovali aj na ďalšie dva ostrovčeky. V tom čase sa však nádherný pozemok zapáčil kráľovi Frederikovi II., ktorý dal vtedajším majiteľom atraktívnu ponuku. Na výmenu im poskytol jedno zo svojich sídiel, kam sa celá rodina ochotne presťahovala. Frederik sa do zámku na prvý pohľad zamiloval. Trávil tam veľa voľného času a dal si záležať na tom, aby ho mal vyhradený iba na zábavu a chránil ho pred nepriateľmi. Toto miesto sa mu zapáčilo natoľko, že sa mu nakoniec rozhodol prepožičať svoje meno a premenoval ho na Frederiksborg.

 

Najväčší renesančný hrad v Škandinávii

Frederik II. trávil vo svojom novom sídle čoraz viac času. Dokonca sa mu práve na tomto mieste narodil aj jeho syn Christian IV.. Po niekoľkých rokoch však zaznamenala stavba prvé poškodenia a kráľ sa ju rozhodol kompletne zrekonštruovať. Prvé práce začali v roku 1599 a podľa plánov Frederika II. Frederiksbor postupne premenili na najväčší renesančný hrad v Škandinávii. Po dlhé obdobie bol jedným z hlavných sídiel dánskej monarchie. Po smrti Frederika II. tam už však chodili čoraz menej a zámok stál na okraji ich záujmu. Až v 19. storočí sa rozhodol kráľ Frederik VII. vrátiť mu pôvodnú slávu a opätovne tam trávil veľa voľného času.

 

Požiar z pokazeného komína

Mnoho hradov a zámkov počas svojich dejín vyhorelo. No väčšinou to bolo kvôli nájazdom nepriateľov alebo pri vzbure poddaných. Len málokedy sa stalo, že by tieto vzácne stavby doplatili na chyby ich obyvateľov. Práve Frederiksborg je jednou z týchto výnimiek. Keď sa v decembri v roku 1859 chcel Frederik VII. pohodlne usadiť v komnate a prečítať nejaké listiny, jeden z jeho sluhov mu zapálil v kozube oheň. Lenže ten bol pokazený a kvôli tomu nastal v miestnosti požiar, ktorý pohltil skoro celý zámok. Keďže jazero bolo zamrznuté, skomplikovalo to navyše aj hasenie. Ľudí osud tejto nádhernej stavby mrzel a kvôli tomu sa rozhodli urobiť verejnú zbierku, ktorá bola určená na jeho záchranu.

 

Múzeum umenia a histórie

Jeden zo zakladateľov finančnej zbierky nakoniec prišiel so skvelým nápadom. Keďže ľudia do toho investovali veľa peňazí, snažil sa nájsť nejaký úžitok aj pre bežnú verejnosť. V roku 1877 preto podal žiadosť o to, aby sa zo zámku stalo najväčšie dánske múzeum histórie a umenia. V súčasnosti si tam môžete pozrieť zrenovované priestory zámku, ktoré majú verne pripomínať pôvodné komnaty Frederiksborgu. Dostanete sa aj do kaplnky a tanečnej sály. Tento dánsky kráľovský rod bol verejnosti dobre známy aj prostredníctvom ich vrelého vzťahu k umeniu. Vďaka tomu sa podarilo uchovať mnoho cenných obrazov dánskych maliarov. Múzeum mapuje tiež 500-ročnú históriu tejto zaujímavej krajiny. Najnovšie otvorenou časťou je galéria fotografií a téma tejto výstavy sa neustále mení. Niekoľkokrát ročne navyše prinášajú dočasné exhibície, ktoré sa venujú vždy inej časti dejín.

 

Špeciálni hostitelia

Zaujímavosťou zámku Frederiksborg sú tiež hostitelia, ktorí vás sprevádzajú jednotlivými miestnosťami. V dobových kostýmoch tam nájdete oblečených študentov umenia, kulturológie alebo histórie, ktorí vám na požiadanie poskytnú všetky potrebné informácie, ale aj zaujímavosti o zámku alebo samotnom Dánsku. Manažment na tieto pozície zamestnáva výlučne študentov vybraných odborov, pretože si vážia ich zanietenosť a navyše nechcú, aby návštevníkom poskytli iba naučené fakty, ale podali im informácie s potrebným nadšením. Všetci hostitelia majú špeciálne ušité kostýmy, ktoré sú vždy situované do obdobia, do ktorého je ladená aj tá konkrétna miestnosť. Hostiteľov tam môžete stretnúť v čase od Veľkej noci do polovice októbra. Prioritne pracujú počas víkendov a sviatkov.

 

Ukradnutá fontána

Súčasťou hradného komplexu je rozsiahla záhrada a taktiež zaujímavá Neptúnova fontána. Tá pochádza zo začiatku 17. storočia a jej autorom je Adriaen de Vries. Na jej sochách môžete vidieť dánskeho kráľa a boha Neptúna. Ich hlavnou úlohou bolo demonštrovať veľkoleposť a silu tejto krajiny. V roku 1659 však fontánu ukradli švédski vojaci, ktorí ju po častiach previezli do  svojej rodnej krajiny. Jej originál sa preto v súčasnosti nachádza pred Drottningholmským palácom vo Švédsku a vo Frederikgsborgu si môžete pozrieť už len jej kópiu, ktorá má pripomínať toto veľdielo. Ďalšou cennou zaujímavosťou je freska bohov Marsa a Venuše, ktorá sa nachádza na fasáde audienčnej miestnosti.

 

Autor: David

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Thinkstock, VisitDenmark

Hodnotenie článku:
5.0/5 (2 hlasov)

Utorok, 17. júl. 2018. Meniny má Bohuslav.

Najnovšie príspevky

Foto dňa