Zámok Valentino: V náručí hôr sa hriešna panovníčka oddávala vášni

 

Navrhla ho dvojica architektov

Zámok sa nachádza v širšom centre Turína. Prvý hrad na tomto mieste stál už v 13. storočí. V roku 1620 bol zverený do vlastníctva vtedy len 14-ročnej Kristíny Bourbonskej. Na jej podnet ho vtedy dali prestavať do súčasnej podoby. Túto dôležitú úlohu zverili dvojici architektov Carlovi di Castellamontemu a Amadeovi di Castellamontemu. Mladá šľachtičná mala veľmi presnú predstavu, ako by malo jej nové sídlo vyzerať. Všetko sa teda prispôsobovalo najmä jej požiadavkám a aj kvôli tomu sa stal jej srdcovou záležitosťou a nikdy naň nedala dopustiť.

Neskôr zažil Valentino ešte jednu väčšiu prestavbu, ktorú viedol Domenico Ferri. Ten zrušil dve bývalé vežičky, dodal pôdorysu budovy praktickejšie využitie a pridal mu pár prvkov, ktoré ho vkusne zmodernizovali. Od prvej rekonštrukcie až do 19. storočia patril dynastii Savojských, teda jednému zo starých talianskych šľachtických rodov. Zámok postavili po vzore francúzskych hradov z tej éry. Nesnažili sa ho urobiť čo najvyšší, preto príjemne splýva s okolitým parkom a jeho návšteva je pohladením pre vaše oči.

 

Ukrývala sa tam vraj so svojimi milencami

Valentino spájali aj so zaujímavými historkami. Kristína si upravila podľa svojich predstáv nie iba viditeľné dizajnové prvky. Podľa niektorých zdrojov sa vraj v Turíne nachádza tunel, ktorý vedie z centra z pôvodného kráľovského paláca, prechádza popod rieku Pád a potom vedie až priamo do zámku. Túto tajnú cestu vraj využívala samotná panovníčka. Vo Valentine sa údajne stretávala so svojimi milencami, pretože tam mala dostatok súkromia a bola ukrytá pred zrakom verejnosti. I preto pre ňu vždy znamenal únik z reality a pomáhal jej vrátiť sa do sveta, o ktorom vždy tajne túžila, aby sa stal realitou. Neskôr počas 14. februára oslavovali v parku sviatok, ktorý bol akousi predzvesťou Valentína. Stretávali sa tam milenci a vyznávali si lásku.

 

Zmenili ho na veterinárnu školu

V polovici 19. storočia sa už rodina Savojských vzdala práv na zámok a prenechala ho mestu. Preto mu začali hľadať nové využitie, aby zároveň mohli postupne zrenovovať niektoré chátrajúce priestory, ktoré už dlhé roky neobnovovali. Ako prvú tam umiestnili veterinárnu školu. Študenti vdýchli týmto priestorom nový život a opäť to tam vyzeralo rovnako rušne ako za starých čias. Potom však Valentino premenili na vojenské kasárne a v tejto ére ho značne zničili. Našťastie sa neskôr dostal opäť do rúk školstva. Inštalovali tam pobočku univerzity, kde sa aj v súčasnosti nachádza menšie vedecké centrum a triedy pre študentov niektorých odborov. Dokonca sa tam študuje aj architektúra, vďaka čomu môžu žiaci sledovať na vlastné oči majstrovskú prácu svojich predchodcov.

 

Bicyklové tour do záhrad

Keďže je hrad aktuálne sídlom akademickej obce, nie je celoročne prístupný pre verejnosť. No pravidelne ho pri viacerých príležitostiach otvárajú verejnosti a vtedy si môžete pozrieť najmä reprezentatívne priestory. Vstupné majú bezplatné. Maľba a výzdoba viacerých komnát pochádza dokonca zo 17. storočia a patrí medzi to najcennejšie v regióne. Pravidelne niekoľko dní do mesiaca je otvorený aj Park Valentino, kde organizujú bicyklové prehliadky priamo z centra mesta. Tento park patril navyše medzi prvé verejne sprístupnené pre širokú verejnosť. Od apríla do konca októbra je navyše otvorená botanická záhrada, ktorá patrí k univerzite.

 

Stredoveká dedinka uprostred parku

Valentino sa môže pochváliť aj jednou unikátnosťou. Jeho veľká rozloha umožnila, že sa tam dnes nachádza nádherná stredoveká dedinka. Nejde však o pôvodné stavby, postavili ju v druhej polovici 19. storočia. Borgo dnes predstavuje netradičný skanzen, ktorý je ukážkou gotickej talianskej architektúry. Keď sa budete prechádzať jeho uličkami, budete sa cítiť ako za dávnych čias. Nachádzajú sa tam aj viaceré budovy, ktoré pripomínajú éru, keď bol ešte Turín hlavným mestom Talianska.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku