Štefan zažil najnebezpečnejšie krajiny sveta: V Afganistane hrozí únos, Sýria je špičková destinácia

2020-01-14 08:00:01 |   |    | 

Púchovčan Štefan Polakovič navštívil všetkých 197 krajín sveta. Nevynechal ani tie najnebezpečnejšie, ktoré trápi kriminalita, vojnové konflikty či diktatúra. O svojich zážitkoch nám porozprával viac.



 

Nebezpečenstvo je pri cestovaní veľmi relatívne. Sú krajiny ako napríklad Sýria, ktoré sú napriek mediálnemu obrazu skvelou destináciou. Iné ako Afganistan, Kongo či Líbya sú však už podľa Štefana Polakoviča "za čiarou". Napriek tomu ale platí, že aj miesta, kam cestujeme bežne, môžu byť rovnako nebezpečné - napríklad taká bočná ulička v New Yorku o druhej v noci v piatok či sobotu. „Spadli Dvojičky, boli výbuchy v Paríži, v Londýne... Nejaké riziko, hoci menšie, tam je a my nie sme voči nemu stopercentne imúnni,“ vraví Štefan a približuje svoje skúsenosti s krajinami, ktoré obvykle zaraďujeme k najnebezpečnejším na svete.

 

JEMEN

Pevninský Jemen je veľmi nebezpečný, lebo sa tam bojuje na viacerých miestach a bojisko sa často mení. Pre turistov je veľmi nebezpečné pohybovať sa tam voľne. „Ja som bol oblečený ako miestni. Keď bol niekto blízko, tak zistil, že som cudzinec, ale keď bol na druhej strane cesty, tak si nebol istý. A keď som nerobil nevhodné pohyby, nehral sa s mobilom a podobne, tak na to neprišli,“ približuje svoju taktiku Štefan. Známy jemenský ostrov Sokotra je však podľa neho úplne bezpečný. „Tam som chodil napríklad dva kilometre na večeru pomedzi domy v úplnej tme (pretože nebola elektrina) a bežne som mal oblečené tričko a krátke nohavice.“ Celú Sokotru vojensky zabrali Emiráty a Saudská Arábia, a tak môžete slávne stromy dračej krvi obdivovať úplne bez obáv.

 

AFGANISTAN

V Afganistane strávil Štefan necelý týždeň, počas ktorého navštívil dve destinácie – Kábul a Mazár-e Šaríf. Okrem nich je ešte momentálne možné vidieť Herát a Bámjánske údolie, ktoré však z časových dôvodov Slovák vynechal. Situácia v krajine je stále veľmi zlá. Mestá sú úplne pod kontrolou afganskej armády, v každej dedine však pôsobí Tálibán a bojuje sa tam. Prepady a výbuchy sú na dennom poriadku a turistom reálne hrozí, že ich unesú. V každom obchode na ulici stojí pri dverách strážca s kalašnikovom (puška AK-47). „V Afganistane si ma asi na tretí deň hotelový SBS-kár zavolal, aby som sa odfotil s jeho zbraňou v ruke. Vraj to chce každý turista,“ spomína cestovateľ a dodáva, že rovnako bežné sú zbrane aj v Afrike. „V Etiópii chodil pastier s ovcami a kalašnikovom.

 

LÍBYA

Dostať sa do tejto severoafrickej krajiny je takmer nemožné. „Líbya bola tvrdý oriešok, až po siedmich týždňoch čakania, niekoľkých telefonátoch denne na ambasády v Bratislave, Budapešti a Viedni a po troch či štyroch pozývacích listoch sa mi napokon podarilo v Tunise získať biznis víza, inak sa tam nedostanete,“ spomína Štefan. V krajine napokon strávil šesť dní a navštívil tie destinácie, ktoré sa navštíviť dali (Leptis Magna, Sabráta a Tripolis). „Ďalej sa už nedalo ísť bez toho, aby som si zabezpečil špeciálne povolenia a ozbrojenú stráž za veľa peňazí. A to mi nestálo za to riziko, čas a peniaze,“ hovorí sympatický cestovateľ. Jedna polovica krajiny je totiž pod kontrolou dôstojníka Chalífu Haftara, v tej druhej však pôsobí asi tridsať alebo štyridsať frakcií. Každá z nich obsadzuje jedno mesto a vzájomné vzťahy sú zložité. „Všade sú checkpointy s bielymi autami, ktoré pripomínajú policajné, no nepatria polícii, ale frakcii X. A ďalej sú dva vojenské transportéry, ale tie nepatria armáde, ale frakcii Y,“ vysvetľuje Štefan, ktorý ale jedným dychom dodáva, že tieto frakcie nezvyknú turistov unášať, aby na seba neupriamili pozornosť cudzích štátov. „Nevravím, že to platí vždy a všade, ale mňa viac-menej vždy nechali.

 

SÝRIA

Sýria je špičková krajina a každému odporúčam, aby tam išiel práve teraz. Je totiž vždy dobré ísť do krajiny, kde vládne povojnová eufória,“ hovorí Púchovčan o štáte, ktorý poznáme najmä v súvislosti s utečeneckou krízou. Ku konfliktom podľa neho dochádza len na severe, na piatich či desiatich percentách územia, kam sa bežní turisti nikdy nedostanú. „Sú tam checkpointy, cez ktoré nikoho nepustia, lebo za nimi je už bojová zóna.“ Zvyšok krajiny je oslobodený a bezpečný. „Keďže vojna trvá už sedem rokov, ľudia sú šťastní, že sa u nich už prestalo bojovať a turisti sú symbolom tohto mieru. Vítajú ich s otvorenou náručou,“ spomína Štefan, ktorý navštívil mesto Sednayah aj metropolu Damašek s jej starobylými pamiatkami a trhmi.

 

SEVERNÁ KÓREA

Úplne samostatné miesto patrí v cestovateľských zážitkoch KĽDR. Do krajiny sa dá dostať len ako súčasť organizovanej skupiny a vidieť len to, čo vám dovolia. „Severná Kórea je totálna Potemkinova dedina,“ hovorí Štefan o do očí bijúcej "dokonalosti" v tejto krajine. „Napríklad v meste mali rozdelené trávniky pred jednotlivými vchodmi, ktoré strihali nožničkami. Keď sme šli do pohraničnej oblasti autobusom, videli sme aj dedinky a mestečká, ale opäť bolo všetko na pohľad pekne upravené, všetci mali oblečené biele košele..." Zároveň však bolo na všetkých oknách vidno solárne kolektory a ženy prali v rieke, takže v domácnostiach zrejme nemali zavedenú elektrinu ani vodu. Neprirodzené bolo aj správanie obyvateľov. "Nikto z nich sa nám ani do očí nepozrel. Videl som osem-, desaťročné deti, z ktorých sa ani jedno nehralo, všetky čítali knihy,“ vraví slovenský cestovateľ o jednej z mála krajín, kam sa už netúži vrátiť. „Neustále sme boli pod dohľadom a po celú dobu som mal pocit, že nás niekto niekde pozoruje.“ A to pre slobodnú dušu cestovateľa nie sú príjemné spomienky.

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: archív ŠP

Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa