Zem je planétou pokladov: Nad mnohými stavbami len krútime hlavami

Okrem egyptských pyramíd k pôvodným siedmim divom sveta patrili aj Semiramidine záhrady v Babylone, ktorých existencia však dodnes nebola spoľahlivo dokázaná. Naopak o ostatných piatich divoch vieme, že v skutočnosti existovali, boli však v minulosti zničené požiarmi alebo zemetrasením. Išlo o  Feidiovu sochu Dia v Olympii, Artemidin chrám v Efesu, mauzóleum v Halikarnasse, Rodský kolos a maják na ostrove Faro.

K pôvodným divom sveta postupne pribúdali ďalšie a ďalšie pamiatky. Pôvodný zoznam divov bol zároveň ovplyvnený tým, že vznikol v Grécku v dobe, kedy svet ani zďaleka nebol globalizovaný a o mnohých pamiatkach iných kultúr sa v európskom kontexte vôbec ani nevedelo.

Alebo ešte ani nestihli vzniknúť, čo je prípad bývalého svetového obchodného centra  Čchüan-čou v Číne, ktoré bolo vo svojej dobe, jedným z dôležitých centier tzv. Hodvábnej cesty. Najvýznamnejšie pamiatky mesta začali vznikať v období dynastii Sung a Jüan medzi 10. a 14. storočím. V tej dobe už staroveké Grécko dávno neexistovalo. 

Na zoznam svetového kultúrneho dedičtva UNESCO bol nedávno pridaný aj chrám Ramappa v Indii, ktorý je zasvätený bohu Šiva a odhaduje sa, že vznikol v priebehu štyridsiatich rokov, od roku 1213 po Kristovi. Fascinujúca stavba s vežou pyramídového tvaru (Vimanou) leží v dedinke Palampet asi 200 km od mesta  Hajdarábád v štáte Telangana.

Pieskovcová stavba je unikátna tým, že pyramída na streche je vytvorená zo špeciálnych poréznych tehál, ktoré znižujú hmotnosť celej konštrukcie. Ale tiež tým, že tamojšie ozdobné stĺpy a sochy detailne zobrazujú miestne tanečné a kultúrne zvyklosti.

K pokladom sveta sa však môžu pridať aj modernejšie stavby. Dôkazom toho je 1394 kilometrov dlhá transiránska železnica. Tá bola vybudovaná v rokoch 1927 až 1938 a spája Kaspické more na severovýchode s Perzským zálivom na juhozápade. V prípade, že by sme ostali len pri štatistikách, potom celá infraštruktúra železnice má 174 veľkých a 186 malých mostov ako aj 224 tunelov, z ktorých 11 je dokonca zatočených.

Zaujímavé pritom je aj to, že sa vláda Iránu už v tej dobe chcela vyhnúť investíciám zo zahraničia (a teda aj potenciálnemu rozhodovaniu inej krajiny o ich vnútorných veciach), a tak železnicu, ktorá pretína dve pohoria a štyri klimatické oblasti, financovali výhradne z daní občanov.

Paseo del Prado, tak sa nazýva ďalšia zvláštnosť zapísaná nedávno do zoznamu UNESCO. Ide o bulvár v centre Madridu, ktorého samotný vzhľad ako aj vzhľad okolia bol vytváraný niekedy medzi 16. a 18. storočím. K najvýznamnejším umeleckým dielam tejto ulice patria predovšetkým fontány. Na del Prado priamo nadväzujú záhrady Buen Retiro, pozostatok paláca z 17. storočia, ktoré ilustrujú rôzne záhradnícke štýly typické pre obdobie od 19. storočia dodnes. Súčasťou je aj pamätník  Alfonsa XII. s veľkým jazierkom, na ktorom miestni prenajímajú turistom loďky.

Do svetového dedičstva UNESCO dnes spadá 1.121 pokladov vytvorených v minulosti človekom. Svetovému  kultúrnemu dedičstvu a jeho menej známym prvkom sa venuje aj dokumentárny seriál Planéta pokladov, ktorý sa začne v premiére vysielať  už 8. augusta o 19:55 na televíznej stanici Viasat History. Urobte si aj vy čas a nechajte sa previesť sprievodcom a historikom v jednej osobe, sirom Christopherom Clarkom po fascinujúcich miestach, pri ktorých ani nebudete veriť tomu, že ich vytvoril človek.