Vedci počúvajú veľryby a snažia sa pochopiť ich reč: Je to ako zažiť iný svet

2024-05-05 23:00:00 |   |    | 

Vedci po prvýkrát na svete viedli "konverzáciu" s veľrybou. Teraz sa snažia zistiť, čo si tieto cicavce vlastne hovoria. Ich stretnutie by totiž mohlo byť prvým krokom na komunikáciu s inou než ľudskou inteligenciou, napísala BBC.



 

V roku 2021 pri pobreží juhovýchodnej Aljašky šesťčlenný tím prehral nahrávku pozdravného volania vráskavca dlhoplutvého pomocou podvodného reproduktora. Boli ohromení, keď im ďalší vráskavec, ktorého pomenovali Twain, odpovedal konverzačným spôsobom.

"Je to ako zažiť iný svet. Počujete, ako sa vynárajú na hladinu. Potom sa ozve veľký nádych, vidíte ich a sú všetci pohromade ako skupina. Je to jednoducho neuveriteľné," hovorí Josie Hubbardová, odborníčka na správanie zvierat, ktorá si v súčasnej dobe dobe robí doktorát na Kalifornskej univerzite.

Hubbardová bola na výskumnej lodi, ktorá plávala s vypnutými motormi v kanáli Frederick Sound na Aljaške, keď sa prvýkrát stretla s vráskavcami. "Podľa predpisov musíte zastaviť niekoľko sto metrov (od nich) a vypnúť motor," povedala vedkyňa. Zriedkavo sa podľa nej stane, že sa tieto veľryby priblížia. V tomto prípade 38-ročný Twain skutočne priplával k lodi a pokračoval v krúžení okolo plavidla po dobu 20 minút.

Vedkyňa je členkou výskumného tímu Search for Extraterrestrial Intelligence (SETI), ktorý dúfa, že pochopí zložitosť komunikácie a inteligenciu vráskavcov. Hubbardová na hornej palube nevnímala prácu zvukárov, ktorá prebiehala pod hladinou. V podpalubí Brenda McCowanová vysielala nahraný veľrybí spev cez podvodný reproduktor. Keď sa Twain konečne vzdialil, Hubbardová zbehla dole a našla tam vzrušenú skupinku. Zistila, že Twain sa "ozval" a nadviazal "rozhovor", ktorý trval celých 20 minút.

Dlhé, rytmické a neustále sa vyvíjajúce veľrybie piesne sa môžu rozliehať po oceánskych dnách. Rozprávajú sa pískaním a pulzovaním alebo pomocou echolokácie maľujú obrazy svojho podmorského sveta.

Veľryby okúzľujú ľudí už po stáročia. Vykazujú totiž dlhý zoznam správania podobného ľudskému. Spolupracujú medzi sebou aj s inými druhmi. Navzájom sa učia užitočným schopnostiam, starajú sa o svoje mláďatá a hrajú sa. Na rozdiel od ľudí však u veľrýb nie je dominantným zmyslom zrak, ale sluch. Ponorte sa 200 metrov pod hladinu oceánu a dostanete sa mimo dosahu svetla. Na druhú stranu sa zvuk môže vo vode pohybovať ďalej a rýchlejšie ako vo vzduchu.

Veľryby druhu kosticovcov vrátane vráskavcov dlhoplutvých či obrovských majú vyvinutý jedinečný hrtan, ktorý im umožňuje vydávať zvuky s veľmi nízkou frekvenciou, ktoré sa môžu šíriť na obrovské vzdialenosti. Naproti tomu bezkosticovce ako vorvane, delfíny, sviňuchy a kosatky patria medzi najhlasnejšie živočíchy na Zemi a na komunikáciu používa jemné pulzy a pískanie a tiež ultrarýchle cvakanie, ktoré mu slúži na echolokáciu, aby "videl" svoj svet.

Kosticovce sa vyvíjali viac ako 50 miliónov rokov. Na zvuky sa spoliehajú pri vzájomnej komunikácii, navigácii, hľadaní partnerov a potravy, obrane svojich teritórií a zdrojov a pri vyhýbaní sa predátorom. Ich mláďatá bľabotajú podobne ako tie ľudské, o niektorých sa predpokladá, že majú mená, a skupiny z rôznych častí oceánu majú regionálne dialekty. Veľryby boli vypočuté, ako napodobňujú dialekty cudzích skupín - a o niektorých sa dokonca predpokladá, že sa pokúšajú o ľudskú reč.

Spevy vorvaňov sú považované za jedny z najzložitejších v živočíšnej ríši. Prvú nahrávku vyhotovil v roku 1952 inžinier amerického námorníctva Frank Watlington. Takmer o 20 rokov neskôr si morský biológ Roger Payne všimol, že tieto volania sú usporiadané do opakujúcich sa vzorcov. To zmenilo chápanie veľrybích vokálov a podnietilo záujem, ktorý viedol k desaťročiam výskumu.

Výskumný tím SETI dúfa, že rozlúštenie komunikácie veľrýb by mohlo pomôcť porozumieť mimozemšťanom, ak sa s nimi ľudia stretnú. Skupina predpokladá, že veľrybie zvuky obsahujú zložité inteligentné oznámenia podobné jazykom, ktoré používajú ľudia alebo potenciálne mimozemšťania. Podľa McCowanovej je však ľudské chápanie veľrybej komunikácie stále ešte v plienkach.

O viac ako 8000 kilometrov ďalej skupina odborníkov na umelú inteligenciu a spracovanie prirodzeného jazyka, kryptografov, lingvistov, morských biológov, expertov na robotiku a podmorských zvukárov dúfa, že využije na rozlúštenie konverzácie vorvaňov umelú inteligenciu.

Projekt CETI (Cetacean Translation Initiative), zahájený v roku 2020 pod vedením morského biológa Davida Grubera, nepretržite nahráva skupinu veľrýb pri pobreží ostrova Dominika v Karibiku pomocou mikrofónov na bójach, robotických rýb a štítkov pripevnených na chrbte veľrýb.

Vorvane, ktoré majú najväčší mozog zo všetkých živočíchov, sa zhromažďujú na hladine oceánu v rodinných skupinách a dorozumievajú sa pomocou sekvencií cvaknutia podobných morseovke.

 

"Je pre nás ťažké nahliadnuť do ich sveta, okrem týchto veľmi krátkych interakcií na hladine. Je to taký jedinečný, jemný tvor a deje sa toho toľko," hovorí Gruber. "Zakaždým, keď sa pozrieme, nájdeme v ich komunikácii hlbšiu zložitosť a štruktúru," dodal. Verí, že sa ľudstvo dostáva do bodu technologického pokroku, ktorý znamená, že by mohlo veľrybiu komunikáciu dekódovať.

Dáta zhromaždené Grubnerovým tímom boli spracované pomocou algoritmov strojového učenia na detekciu a klasifikáciu cvaknutia, pričom výsledky majú byť zverejnené tento rok.

Gruber dúfa, že výskum projektu CETI posilní vzťah ľudí k prírode. "Umelá inteligencia by nám mohla umožniť pochopiť komunikačné systémy mnohých iných foriem života na oveľa hlbšej úrovni. Myslím, že by bolo pre svet dobré, keby sme skutočne počúvali - keby sme sa hlboko zaujímali o to, čo nám veľryby hovoria," uzavrel.

 

Zdieľať článok na Facebooku
Zdroj: ČTK / BBC

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Pondelok, 27. máj. 2024. Meniny má Iveta.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa