Komunista v krajine kapitalistov: Chruščov sa v USA najviac tešil na Disneyland

06.11.2021 |   |    | 

Je ťažké ho čímkoľvek zaujať. Svoj bucľatý nos totiž sovietsky prvý tajomník ohrnie nad počítačmi i nad výhľadom z mrakodrapu Empire State Building. Američania, ktorí sa Chruščovovi snažia ukázať to najlepšie zo Spojených štátov, už pomaly nevedia, čo s ním…



 

Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia sa studená vojna zdá byť na svojom doterajšom vrchole. Sovieti si nárokujú Berlín, Amerikou otriasa tzv. červená panika, na Kube práve prebehla revolúcia a do vesmíru mieria prvé človekom zostrojené sondy. Sovietska verejnosť Američanmi opovrhuje ako imperialistickými mamonármi, tí Sovietov na oplátku považujú za vojnychtivých polovzdelancov. O to prekvapivejšie pre všetkých je, keď americký prezident Dwight D. Eisenhower (1890–1969) v lete roku 1959 oznámi, že do Spojených štátov pozval na návštevu prvého tajomníka ústredného výboru komunistickej strany Nikitu S. Chruščova (1894–1971). Ako historicky prvá návšteva popredného sovietskeho činiteľa v USA prebiehala?

 

Riskantná cesta?

„Už je tu!“ volajú na seba novinári, zoskupení na Andrewsovoj leteckej základni v Marylande neďaleko Washingtonu, a cvakajú fotoaparátmi. Krátko popoludní 15. septembra 1959 tu pristáva Tupolev Tu-114 so sovietskou štátnou delegáciou. Sovietski mechanici pôvodne Chruščovovi odporúčali, aby letel iným strojom, lebo v trupe tohto obra našli niekoľko puklín, prvý tajomník ale na ich varovania nedbal, lebo chcel hlavne urobiť dojem… Vedľa Chruščova a vládnych činiteľov je na palube i tajomníkova manželka, syn, dve dcéry a zať. Na ranveji ich osobne víta prezident Eisenhower a slova pri mikrofóne sa chopí aj mocný návštevník, ktorý prednesie krátku reč, v ktorej zdôrazní, že priletel „s otvoreným srdcom a dobrými úmyslami“. Sovietska delegácia sa následne ubytuje v Blair House, oficiálnej prezidentskej rezidencii pre zahraničných hostí vo Washingtone, a okrem večere v Bielom dome už na programe v ten deň nič nemá. Ďalšie dni ale budú zážitkov plné.

 

Komunizmus nezmizne

Ďalší deň Chruščov podnikne cestu na neďalekú poľnohospodársku stanicu v Beltsville. „Tie prasatá sú príliš tučné,“ podrobí ruský „atlét“ zdrvujúcej kritike tunajšie párnokopytníky. Potom nazrie do výbehu s moriakmi a neodpustí si poznámku, že tie sú zas príliš malé. „V Rusku oni väčšie,“ hovorí pyšne. Popoludní si dá Chruščov čaj s členmi štátnej Komisie pre zahraničné záležitosti, pričom im má povedať, aby si radšej na prítomnosť komunizmu vo svete zvykli. „Bradavica tam už raz je a ja s tým nemôžem nič robiť,“ pripodobní sovietsku ideológiu k svojmu výrastku na nose.

 

Pokus o atentát?

Z Washingtonu sa Chruščov 17. septembra presunie vlakom do New Yorku. Ubytuje sa vo vyhlásenom hoteli Waldorf-Astoria, pričom tu dôjde k incidentu, z ktorého sa všetkým zúčastneným zježia všetky chlpy na tele. Práve keď ruský vašnosta ide v sprievode amerického diplomata Henryho Cabota Lodgeho Jr. (1902–1985) výťahom, dôjde ku krátkemu výpadku elektriny, a obaja tam zostanú zaseknutí. „Muži z ruskej tajnej služby sa na nás dívali a začali byť dosť naštvaní a naša tajná služba tiež,“ spomína na horúce chvíľky vtedajší zamestnanec hotela Martin Riskin. „Rusi si pravdepodobne mysleli, že to bol pokus o atentát,“ dodáva. Trvá to pol hodiny, než Chruščova s Lodgom z výťahu vyslobodia. Večer potom prvý tajomník povečeria s Newyorským ekonomickým klubom, čo vtedajšia tlač popíše ako „jedno z najväčších stretnutí kapitalistov v histórii“.

 

Na špici sveta

Chruščovova návšteva New Yorku má jeden hlavní bod – prejav na pôde Organizácie spojených národov (OSN). Ten má ale až o tretej hodine, takže pred ním ešte stihne navštíviť vdovu po bývalom prezidentovi Eleanor Rooseveltovú (1884–1962) a spoločne s ňou sa prejsť prezidentskou knižnicou jej manžela. „Vôbec si to si neužil. Muž za ním mu stále šepkal: »Sedem minút, sedem minút!«,“ opísala Rooseveltová návštevu sovietskeho vodcu. Popoludní sa Chruščov konečne dočká. Na pôde OSN prednesie ľúbivé frázy o snahe znížiť napätie medzi oboma krajinami, za čo si vyslúži opakovaný aplauz. Večer ho potom čaká prechádzka po Manhattane. Navštívi okrem iného i v tej dobe najvyššiu budovu sveta Empire State Building. Výhľad z jej vrcholu ho ale neoslní. „Keď ste videli jeden mrakodrap, videli ste všetky,“ zhrnie svoj zážitok.

 

Staré pravidlá neplatia

Na piaty deň v Amerike sovietska delegácia odletí do Los Angeles, kde má naplánovanú návštevu filmových štúdií 20th Century Fox. Celý program začne spoločným obedom s tými najžiarivejšími hviezdami Hollywoodu. To je svojim spôsobom kuriózna situácia. V rovnakú dobu totiž Výbor pre neamerickú činnosť snemovne reprezentantov medzi hollywoodskymi filmármi aktívne vyhľadáva potenciálnych sympatizantov s komunizmom a tým spravidla skráti hrebienok. Keď ale príde Chruščov, staré pravidlá akoby prestali platiť. „Producenti, ktorí sa k smrti obávali, aby neboli videní, ako len desiatujú s komunistickým scenáristom, sa teraz nemohli dočkať, až budú môcť poobedovať s komunistickým diktátorom,“ glosuje paradoxnú situáciu americký autor Peter Carlson.

 

Reagan protestuje

Málokto z hollywoodskej smotánky si nechá ujsť príležitosť stretnúť sa osobne s hlavou najväčšej krajiny na svete. Jedným z mála, kto kvôli svojmu politickému presvedčeniu odmietne, je napríklad herec a neskorší americký prezident Ronald Reagan (1911–2004). Záujemcov o účasť je ale viac než dosť – dokonca viac, než dovoľuje kapacita sály. Dovnútra sa tak dostanú skutočne len tí najdôležitejší a so sebou nemôžu brať ani svojich partnerov. S Chruščovom tak k obedu zasadne napríklad filmová Kleopatra Elizabeth Taylorová (1932–2011), spevák Frank Sinatra (1915–1998) či sex symbol Marilyn Monroe (1926–1962). Hovorí sa, že predstaviteľka pôvabných blondínok ani nevedela, kto vôbec Chruščov je. „Štúdio ale trvalo na tom, aby prišla. Povedali jej, že v Rusku znamená Amerika dve veci, Coca-Colu a Marilyn Monroe. To rada počula a súhlasila,“ opísala vo svojich memoároch herečkina slúžka Lena Pepitonová (1925–2011).

 

Nesplnené prianie

Jedno z miest, ktoré by návštevníci zo Sovietskeho zväzu v Kalifornii radi uvideli, je tunajší zábavný park Disneyland. Hoci najskôr boli uistení, že sa to zariadi, náčelník losangeleskej polície počas obeda informuje Lodgeho, že to nebude možné, lebo na mieste sa nebude dať sovietskemu vodcovi zaručiť dostatočná bezpečnosť. „Dobre, pôjdeme teda niekam inam,“ ubezpečí náčelníka Lodge. Keď sa ale o zrušenom výlete dozvie Chruščov, vybuchne. „Prečo nie? O čo ide? Je tam snáď epidémia cholery, odpalisko rakiet alebo gangsteri?“ chrlí zo sebe Chruščov. „Okolostojaci boli zmätení. Naozaj sledovali, ako má 65-ročný diktátor najväčšej krajiny na svete záchvat zúrivosti kvôli tomu, že nemôže ísť do Disneylandu,“ vystihuje komickosť situácie Carlson. Po obede aspoň navštívi práve prebiehajúce nakrúcanie muzikálu Kankán. V obklopení fešných dievčat starý mrzút rýchlo zabudne na neuskutočnené stretnutie s Mickey Mousom.

 

Milé-nemilé San Francisco

Dne 20. septembra Chruščov opúšťa Los Angeles a odchádza vlakom do San Franscisca. Cestou vysloví želanie, že by sa rád stretol i s bežnými Američanmi, a vlak preto urobí zastávku v meste San Luis Obispo, kde sa tajomník privíta s ľuďmi na nádraží. Potom pokračuje ďalej na sever. „Bol veľmi milý a zanechal vo mne veľmi dobrý dojem,“ popíše svoje stretnutie so sanfranciským starostom Georgom Christopherom (1907–2000). Presne opačný dojem naňho urobí večera s predákmi amerických odborov. Hlavne s jedným z nich si vôbec nesadne. Walter Reuther (1907–1970) totiž sovietskeho diktátora konfrontuje s otázkami, ktoré sa týkajú podmienok robotníkov vo východnom Nemecku či cenzúry rozhlasového vysielania. „Z tej konverzácie mám v ústach pachuť,“ okomentuje Chruščov rozhovor s Reutherom.

 

Počítač ho neoslní

Ďalší deň Chruščov zaháji výletom na lodi po Sanfranciskom zálive. Keď v jednu chvíľu zbadá, ako do tunajšieho prístavu vpláva lietadlová loď, nakloní sa údajne k americkému sprievodcovi a povie mu: „Tieto plavidlá sú veľkými terčmi. V prípade vojny by boli ľahhko zničené.“ Verí, že námorné bitvy budú v budúcnosti rozhodovať predovšetkým ponorky… Navečer navštívi pracovisko technologickej spoločnosti IBM v San José, kde mu okrem iného predstavia i najmodernejšie počítače tej doby. „Aj my máme počítače. Možno ešte lepšie než tie vaše,“ prednesie podľa svojho syna Sargeja N. Chruščova (1935–2020). Šéfa Kremľu vraj na tunajšom pracovisku najviac zaujme samoobslužná kantína. Po návrate do Zväzu vydá príkaz k zriadeniu presne takých kantín, aké majú v Amerike.

 

Závod o párok

Sovieti Kaliforniu opúšťajú 22. septembra a lietadlom mieria do mesta Des Moines v štáte Iowa. Podobne ako v iných amerických metropolách i tu ho vedľa zvedavcov čakajú davy odporcov s transparentmi. Tých si ale návštevníci nevšímajú a pokračujú podľa daného itinerára na recepciu s guvernérom a starostom. Po nej ich čaká prehliadka miestneho bitúnka, kde Chruščov ochutná svoj prvý párok v rožku v živote. S chuťou ho do sebe nasúka a potom prehlási: „Porazili sme vás v dobývaní Mesiaca, vy ste nás porazili vo výrobe párkov.“ Neodkazuje pritom na pristátie človeka na Mesiaci (k nemu došlo až o desať rokov neskôr v rámci amerického programu Apollo), ale na riadený dopad sovietskej sondy Luny 2 na povrch Mesiaca, ktorý prebehol pred pár dňami. Jednalo sa o prvý fyzický kontakt pozemšťanov s povrchom prirodzeného satelitu Zeme.

 

Buduj pole, posilníš mier!

Pre Chruščova asi najprínosnejšia časť návštevy nadchádza po presune na neďalekú farmu v Coon Rapids. Tunajší farmár Roswell Garst (1898–1977) je totiž autorom tzv. hybridnej sadby, teda moderného spôsobu pestovania, ktoré znásobuje úrodnosť polí. „Bolo by pre svet nebezpečné, keby Rusko bolo zároveň hladné a malo vodíkovú bombu,“ vysvetlil Garst novinárom, prečo svoje pestovateľské know-how zdieľa s ideovým nepriateľom. „Mier skrz kukuricu“, tak znie jeho motto.

 

Odzbrojiť, ale až inokedy

Posledné dni Chruščovovej návštevy USA sa nesú v znamení štátnických jednaní. V letnom prezidentskom sídle Camp David v Marylande politici jednajú o vzájomnom obchode, znížení zbrojenia i napätej situácii v Berlíne. Hoci sa zhodnú na nutnosti postupného odzbrojenia, ani v jednej téme neprídu s konkrétnym riešením. Z tohto pohľadu nie je Chruščovova cesta do Ameriky nijak zásadným prínosom, pomôže však nastoliť lepší dialóg medzi oboma veľmocami. Sovietska delegácia odletí do Moskvy vo večerných hodinách 27. septembra.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise   HISTORY Revue.

 

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl

Zdielať článok na Facebooku

Foto: Profimedia

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Streda, 25. máj. 2022. Meniny má Urban.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa