„To je ono! Dnes to urobíme,“ zaraduje sa Porky Bickar, keď 1. apríla 1974 vyhliadne nad ránom z okna a uvidí, že obloha je bez mráčika. „Len zo seba neurob blbca,“ prenesie k nemu s úsmevom manželka Patty. Potom Bickar vyrazí z dverí uskutočniť svoj veľkolepý plán…
Pár hodín nato sa prebudia aj ostatní obyvatelia aljašskej Sitky. Keď vyhliadnu z okna, zdesia sa. Z vrcholu sopky Mount Edgecumbe, týčiacej sa za mestom vo výške 976 metrov, totiž stúpa stĺp čierneho dymu. Vulkán by pritom mal byť neaktívny. Niektorí ľudia v panike nasadajú do automobilov a urýchlene opúšťajú mesto. Na miestnej policajnej stanici sa v rovnakej chvíli rozdrnčia telefóny s hláseniami od vydesených obyvateľov mesta. Úrady nestačia obavy občanov mierniť, hoci poznajú skutočnú príčinu dymenia sopky. Autor žartu, Porky Bickar (1923-2003), veterán z druhej svetovej vojny a chronický vtipkár, ich o ňom vopred informoval, a rovnako tak dal echo aj hasičskému zboru.
Žiadna láva
Koho Bickar zabudol upovedomiť, je pobrežná stráž. Jej veliteľ, neznalý skutočného stavu veci, preto nechá k vulkánu vyslať helikoptéru. Keď pilot nahliadne do krátera, po láve tu nie je ani pamiatky. Uvidí tu len veľkú hromadu horiacich pneumatík a kúsok od nej 15 metrov vysoký nápis „April fool (Apríl)!“, nastriekaný sprejom do snehu. Hneď je preto jasné, že sa vulkán neprebudil, ale ide iba o žart k 1. aprílu. Ako sa ho vôbec jeho autorovi podarilo uskutočniť?
Dôležitý komplic
Zohnať stovku starých pneumatík, niekoľko kobercov, tucet dymovníc a veľkú dávku nafty je jedna vec, tá druhá dostať to všetko na vrchol sopky. Bickar preto začal obvolávať firmy, disponujúce helikoptérou. Traja prepravcovia po tom, čo im vyložil svoj plán, odmietli. Súhlasil až istý Harry Sulser, majiteľ miestneho baru. Materiál rozdelil na dve polovice a každú zabalil do veľkej siete. Sulser vyložil prvú várku aj s Bickarom na mieste, a zatiaľ čo sa vracal pre druhú, Bickar začal pneumatiky rozmiestňovať do kruhu a polievať horľavinou. Zároveň sem nastriekal aprílový nápis. Keď priletel aj zvyšok materiálu, Bickar celú hromadu zapálil a vrátil sa dole do mesta. Potom už len čakal, kým žart vzbudí náležitú pozornosť...
A to sa skutočne stalo. Nevšedný apríl si všimne napríklad tlačová agentúra Associated Press a zariadi mu svetovú publicitu. Preslávi sa vďaka tomu aj Bickar, ktorý ako od prírody podnikavá povaha začne dokonca predávať pamätné bundy s nášivkou sopky, chrliacej dym. Postupom času hnev napálených obyvateľov Sitky vyprchá a zostane len zábavný príbeh, na ktorý miestni spomínajú dodnes. „Aby niekto išiel a naozaj prinútil ľudí si myslieť, že tá vec vybuchne, to je niečo, o čom tu ľudia stále hovoria,“ necháva sa počuť riaditeľ múzea v Sitke Hal Spackman. Na adresu Bickara potom diplomaticky hovorí: „Mal zaujímavý zmysel pre humor, ktorý niektorí oceňovali viac ako iní.“
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
TV program Telkáč.sk
