Opera v Sydney: Víťazný návrh vytiahli z koša, autora nepozvali na otvorenie

Oči všetkých prítomných sú uprené na drobnú ženskú postavu v modrých elegantných šatách s bielymi rukavičkami. Ide o britskú kráľovnú Alžbetu II. (*1926), ktorá sa práve chystá slávnostne otvoriť novo dokončenú budovu opery v Sydney. V kalendári sa píše 20. október 1973. „Stavba pyramíd bola tiež kontroverzná. Napriek tomu o 4000 rokov neskôr stále stoja a sú považované za jeden z divov sveta. Verím, že to tak bude aj s tunajším operným domom,“ hovorí panovníčka prorocky. Budova je skutočným architektonickým skvostom. Svedčí o tom ako jej zaradenie na zoznam UNESCO, tak na ten s novodobými divmi sveta. Na slávnostnom otvorení však chýbala jedna dôležitá osoba - samotný tvorca operného domu. Ten totiž nedostal pozvánku...

Nesplnil zadanie

Súťaž na vznik opery v Sydney vypísala vláda Nového Južného Walesu už v roku 1956. Záujem o ňu pritom predčil očakávania. Prihlásených do nej bolo 233 návrhov z 23 krajín. Zrejme aj preto sa porota nemohla zhodnúť na víťazovi. Slávny fínsko-americký architekt Eero Saarinen (1910-1961), jeden z porotcov, sa navyše dostavil neskoro. „Nebol spokojný s návrhmi, ktoré mu boli predložené, a preto sa pozrel do koša, kde boli tie vyradené,“ píše historička Beth McKenna. Saarinen medzi nimi objaví aj ten so škrupinovou strechou od málo známeho dánskeho architekta Jørna Utzona (1918–2008), pre ktorý sa nadchne a ktorý pretlačí k víťazstvu – a to aj napriek tomu, že návrh bol zo súťaže vyradený už v prvom kole, pretože nesplnil zadanie súťaže.

Astronomické náklady

Usmievavý Utzon 2. marca 1959 poklepe na základný kameň. Hoci sa počíta s tým, že operný dom bude hotový o štyri roky neskôr, hrubá stavba je dokončená až v roku 1966. Zostáva pritom dorobiť väčšinu interiérov, na čom sa už Utzon nezúčastňuje. „Rezignoval v roku 1966 po politických sporoch a obrovskom prekročení nákladov,“ vysvetľuje súčasný britský znalec architektúry Jonathan Glancey. Pôvodný rozpočet predstavoval sedem miliónov austrálskych dolárov, výstavba však zhltne neuveriteľných 102 miliónov. Nielenže sa sklamaný Utzon nezúčastní na otvorení opery, na ktoré nebol ani pozvaný, ale dokonca sa zaprisahá, že sa k protinožcom už nikdy nevráti…

Zaujímavé detaily

Unikátna strecha: Operný dom v Sydney je jedinečný najmä svojou strechou, ktorá má tvar škrupín či plachiet. Vyrobená je z 2194 betónových častí, ktoré kryje cez milión glazovaných dlaždíc, vyrobených vo Švédsku. Celá strecha tak váži úctyhodných 27 229 ton. Budovu z ocele a betónu dopĺňa navyše zhruba 6225 m² skla.

Najväčší organ: Budova sa svojho času môže pochváliť mnohými naj. Do koncertnej sály sú napríklad nainštalované najväčšie mechanické organy na svete. Sú 13 metrov široké, 15 metrov vysoké, vážia 37,5 tony a majú celkom 10 244 píšťal. V rokoch 1969-1979 ich pre budovu zostavil austrálsky organista Ronald Sharp (1929-2021).

Tisíc miestností: Komplex sa rozkladá na ploche 1,8 hektára a vo vnútri je možné nájsť 1000 miestností. Najväčšiu kapacitu má koncertná sála, do ktorej sa zmestí 2679 ľudí. Operná sála ponúka 1507 sedadiel, menšie siene majú 544 a 344 miest. V budove je okrem toho päť skúšobní, šesť desiatok šatní, štyri reštaurácie a šesť barov.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta